Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

zmerať -ia dok.

1. meraním zistiť rozmery, mieru, odmerať: z. dĺžku, výšku, vzdialenosť; z. sa v páse; z. čas, z. teplotu

2. premerať (význ. 3): z-l ho od hlavy po päty; ženy sa z-li nepriateľskými pohľadmi

3. zhodnotiť (význ. 1), posúdiť, oceniť: z. úsilie, z. výsledky práce

z. si sily s niekým porovnať ich v istej úlohe;

nedok. zmeriavať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zmerať ‑ia ‑ajú dok.

merať -ria -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. 1. (čo, koho (čím)) ▶ zisťovať, určovať rozmery, množstvo, objem, intenzitu al. mieru niečoho (obyč. nejakým nástrojom, prístrojom): m. vzdialenosť medzi dvoma mestami; m. výšku, šírku a hĺbku skrine; m. látku na šaty krajčírskym metrom; m. tvrdosť materiálu; m. rýchlosť; m. čas stopkami; m. hluk; m. silu zemetrasenia; m. spotrebu vody, plynu, elektrickej energie; m. a vážiť deti; m. si teplotu, krvný tlak; ultrazvukom sa meria najmä stav kostnej hmoty; čas varenia nemeriame od oka, ale presne podľa hodín; zrno sa kedysi meralo na korce; Požičanými motúzmi meral panské vinice. [L. Ťažký]; Rast cien meraný metodikou EÚ sa v júni ocitol na historickom minime. [HN 2009]
2. (koľko; čo) ▶ mať isté rozmery, istú dĺžku, šírku, výšku al. hĺbku: meriam stosedemdesiat centimetrov; pôdorys Artemidinho chrámu meral 110 krát 55 metrov; na dĺžku ostrov meria 110 km, na šírku 62 km; trať meria množstvo kilometrov; podzemné chodby hradu merajú stovky metrov
3. (čo) ▶ nalievať nápoj, čapovať: m. víno zo suda; pivo meria do troch druhov pohárov
4. expr. (koho) ▶ skúmavo, obyč. kriticky si niekoho obzerať, premeriavať: m. všetkých prísnym zrakom; muži si nás merali každým pohľadom; Meral ľudí dosť často podľa seba, áno, to sa mu stávalo. [L. Ballek]
5. (čo (čím)) ▶ porovnávaním zisťovať kvalitu, význam, hodnotu niečoho, hodnotiť, oceňovať, posudzovať: m. výsledky práce; m. kvalitu výučby na školách; m. vedomosti žiakov testami, pomocou testov; prísne m. schopnosti a zručnosti uchádzačov; m. sledovanosť televízií; nemožno všetko m. peniazmi; slová merajte s rozvahou vyberajte, voľte; Pani režisérka, to, čo spravil môj muž, nemožno merať pravidlami zdravého rozumu. [S. Rakús]; Skutočný hrdina sa nemeria len silou svojich paží, ale aj statočnosťou svojho srdca. [InZ 1998]
fraz. merať [ďalekú] cestu ísť niekam (ďaleko), často peši; merať každému inou mierou byť nespravodlivý; merať každému rovnako byť spravodlivý; merať niečo dvojakým metrom posudzovať niečo (obyč. dva podobné javy) podľa nerovnakého meradla, kritéria; merať od buka do buka posudzovať niečo al. pristupovať k niečomu bez plánu, nerozvážne, neporiadne; merať si sily s niekým súperiť, pretekať sa s niekým v niečom ◘ parem. akou mierou meriaš, takou i tebe odmerajú; dva razy meraj, [a] raz strihaj/rež konaj s rozvahou, dobre si všetko premysli
opak. meriavať -va -vajú -val: denne si meriavam tlak; na tomto úseku policajti pravdepodobne nemeriavajú rýchlosť; Ráno potom poslal najstaršiu dcéru k svojmu lakomému bratovi požičať mericu, s ktorou brat meriaval namlátené žito. [A. Habovštiak]; dok. k 1zmerať


merať sa -ria sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok. 1. ▶ zisťovať meradlom svoje telesné miery, rozmery: m. sa v páse, v bokoch; pri chudnutí sa pravidelne meriam na lýtku, stehne a ramene
2. (s kým, s čím) ▶ zisťovať si a určovať zhodné al. rozdielne vlastnosti s niekým; syn. porovnávať sa: nemôžem, nechcem sa s vami m.; kto sa s ním môže m.?; mal by si sa m. len so seberovnými; mužstvo sa nemôže m. s poprednými tímami; Je to jej [mladej spisovateľskej generácie] povinnosť, ale aj právo. Právo vyniknúť nad predchádzajúcu generáciu, merať sa s ňou. [LT 2000]
opak. meriavať sa -va sa -vajú sa -val sa: čiarky na dverách, kde sa meriaval, stúpali čoraz vyššie; dok. k 1zmerať sa

prezrieť 1. dlhšie, dôkladne uprieť zrak, pohľad na niečo obyč. s cieľom zistiť niečo o tom • prehliadnuťobzrieť: prezrieť si, obzrieť si pamätihodnosti mesta; prehliadnuť batožinu na colniciobhliadnuťhovor.: obkuknúťokuknúť: chcem ešte obhliadnuť, o(b)kuknúť obchody s elektronikoupozrieť: rád si pozrel rodinnú zbierkuzmeraťpremerať (pátravo): žena si ho zmerala, premerala od hlavy po pätyfraz. prejsť očami (po niečom): prejsť očami po všetkých prítomnýchpreletieť (rýchlo, zbežne prezrieť): preletela po prítomnýchpreskúmať (zrakovým skúmaním overiť): preskúmať ešte raz všetky zápisyskontrolovaťprekontrolovať (zrakom): skontrolovať, prekontrolovať, či sú všetky ventily uzavretéprešetriťvyšetriť (zdravotný stav): lekár dôkladne prešetril, vyšetril, prezrel pacienta, či nejde o zápal slepého črevarevidovať (urobiť revíziu): revidovať účtyprehľadaťpresnoriťhovor. expr.: preštúraťpreštáraťprekutrať: prehľadala, preštúrala všetky zásuvky, ale šperk nenašlapohrabať (sa) (v niečom) • poprehŕňať (niečo) • poprehŕňať sa (v niečom) • poprehrabávať (niečo) • poprehrabávať sa (v niečom; prezrieť hrabaním): pohrabať sa, poprehŕňať sa v zásuvkepoprezeraťpoprehliadaťpoohliadaťpoobhliadaťpoobzerať (si) (postupne, viac vecí): rada si poprezerá, poobhliada, poobzerá výklady, ale nič nekúpihovor.: poobkúkaťpoobkukávaťpoobkukovať (postupne, viac vecí): poobkúkali vyložený tovar

2. zistiť, vystihnúť zámer, úmysel • prehliadnuť: rýchlo prezreli, prehliadli náš plánodhaliťspoznať: zavčasu odhaliť, spoznať nečisté úmysly niekohoexpr. prekuknúť: prekuknúť podvod


zhodnotiť urobiť hodnotenie niečoho, niekoho; odhadnúť hodnotu niekoho, niečoho • ohodnotiťoceniť: večierok sme zhodnotili, ohodnotili ako úspešný; výrobok ocenili na tisíc korúnhovor. vyhodnotiť: vyhodnotiť súťažposúdiť: prácu nech posúdia inízbilancovaťurobiť bilanciu: zbilancovali doterajšiu činnosťodhadnúťhovor. ošacovať (približne zhodnotiť): situáciu odhadli, ošacovali zlepren. zmerať: zmerať význam niečohopeňaž.: valorizovaťzvalorizovať (zvýšiť hodnotu peňazí): (z)valorizovať plat, mzdy


zmerať 1. meraním zistiť rozmery, intenzitu, mieru a pod. • odmerať: zmerať, odmerať záhradu, teplotu dieťaťa, vzdialenosťvymerať: vymerať plochu, šírkupremerať (dôkladne al. znova zmerať): premerať izbu, veľkosť šiatpoodmeriavaťpopremeriavať (postupne, viackrát)

2. skúmavo pozrieť na niekoho • premeraťodmerať: nepriateľsky ma zmeral, premeral, odmeral od hlavy po pätyprezrieťhovor. obkuknúť: kriticky ho prezrel, obkukolexpr. popremeriavať (viackrát, dôkladne): zrakom popremeriavať prítomných

3. p. zhodnotiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

merať, -ia, -ajú nedok.

1. (čo čím, podľa čoho) zisťovať al. určovať veľkosť, rozsah, mieru: m. dĺžku metrom, čas hodinami, horúčku teplomerom, m. výkon podľa výrobkov; m. šaty, topánky niekomu brať mieru

m. svoje sily s niekým zápasiť, pretekať sa;

2. (čo) rozmeriavať; vymeriavať (obyč. pri rozdeľovaní väčšieho celku al. množstva): m. záhradu, pole, plátno, mlieko, obilie; m. niečo na metre, na rífy, na litre, na koše; m. víno, pálenku čapovať; hovor. m. od buka do buka a) nepresne; b) prajné; m. odoka približne

m. každému rovnako byť spravodlivý; m. každému inou mierou nespravodlivo si počínať; dva razy meraj, raz strihaj (porek.) o opatrnosti; m. krokmi cestu, izbu chodiť po ceste, po izbe; veľa ráz meral tú cestu šiel po nej;

3. mať nejaké rozmery, rozsah: m. stošesťdesiat centimetrov;

4. expr. (koho) pozorne, dôkladne al. nepriateľsky si prezerať, premeriavať pohľadom: m. niekoho s nenávisťou, spurným, studeným pohľadom, prísnym, vyzývavým okom; m. niekoho od hlavy do päty;

opak. meriavať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2, 4 odmerať, zmerať, premerať, k 2 i rozmerať

|| merať sa

1. zisťovať na sebe niečo meraním: Meral sa, či nemá horúčku.

2. (s kým) porovnávať sa; vyrovnávať sa niekomu: Bešeňovskovci žili ako malí králi, takže sa len Levickovci s nimi merať mohli. (Kal.)

3. (s kým i bezpredm.) pretekať sa, zápasiť: Ak sa budeš vzpierať, môžeme sa merať valaškami! (Žáry)

4. premeriavať sa navzájom pohľadom: merajú sa očami;

dok. zmerať sa, k 1 i odmerať sa


zmerať, -ia, -ajú dok.

1. (čo, čo čím) zistiť, určiť veľkosť, rozsah, intenzitu, mieru niečoho kvantitatívne merateľného. z. dĺžku, výšku niečoho, z. teplotu (chorému), z tvrdosť ocele, z. pozemok; z. uhol uhlomerom, z. čas stopkami;

pren. zhodnotiť, oceniť, posúdiť: z. význam, veľkosť niekoho, z. úsilie niekoho v niečom; pren. Mať až do mesta musel zmerať cestu vlastnými nohami (Jil.) musel zájsť pešo.

z. (si) svoje sily s niekým, z. si šikovnosť, schopnosti s niekým začať sa s niekým pretekať (napr. v šikovnosti, v schopnostiach ap.);

2. (koho, čo) pátravo, pozorne al. nepriateľsky sa pozrieť na niekoho, premerať zrakom: Rýchlym pohľadom zmerala zjav milej starej panej. (Vans.) Zmeria ho ostrým zrakom. (Ráz.) Zmeral si ho od piat hore. (Tat.) Zmeral ho (richtára) okom plným nenávisti. (Kuk.); z. niekoho od hlavy po päty;

nedok. zmeriavať, -a, -ajú

|| zmerať sa

1. meraním zistiť na sebe niečo (napr. rozmery, teplotu ap.): z. sa v páse; pren. Chcel sa v nich (ľuďoch) vidieť, zmerať sa nimi (Karv.) zistiť vlastnú hodnotu.

2. (s kým, s čím i bezpredm.) stretnúť sa s niekým v súboji, v zápase; vyrovnať sa s niekým, s niečím: Zmeriame sa na šable. (Ráz.) Advokát sa s týmbude vedieť zmerať. (Gráf) Obrátil sa, vykročil, len tak ponad plece zvolal: zmeriame sa. (Tat.)

3. premerať sa navzájom (pohľadom): ženy sa zmerali dlhými pohľadmi;

nedok. zmeriavať sa

Morfologický analyzátor

zmerať dokonavé sloveso
(ja) zmeriam VKdsa+; (ty) zmeriaš VKdsb+; (on, ona, ono) zmeria VKdsc+; (my) zmeriame VKdpa+; (vy) zmeriate VKdpb+; (oni, ony) zmerajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zmeral VLdsam+; (ona) zmerala VLdsaf+; (ono) zmeralo VLdsan+; (oni, ony) zmerali VLdpah+;
(ty) zmeraj! VMdsb+; (my) zmerajme! VMdpa+; (vy) zmerajte! VMdpb+;
(nejako) zmerajúc VHd+;
zmerať zmerať

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor