merať, -ia, -ajú nedok.
1. (čo čím, podľa čoho) zisťovať al. určovať veľkosť, rozsah, mieru: m. dĺžku metrom, čas hodinami, horúčku teplomerom, m. výkon podľa výrobkov; m. šaty, topánky niekomu brať mieru
● m. svoje sily s niekým zápasiť, pretekať sa;
2. (čo) rozmeriavať; vymeriavať (obyč. pri rozdeľovaní väčšieho celku al. množstva): m. záhradu, pole, plátno, mlieko, obilie; m. niečo na metre, na rífy, na litre, na koše; m. víno, pálenku čapovať; hovor. m. od buka do buka a) nepresne; b) prajné; m. odoka približne
● m. každému rovnako byť spravodlivý; m. každému inou mierou nespravodlivo si počínať; dva razy meraj, raz strihaj (porek.) o opatrnosti; m. krokmi cestu, izbu chodiť po ceste, po izbe; veľa ráz meral tú cestu šiel po nej;
3. mať nejaké rozmery, rozsah: m. stošesťdesiat centimetrov;
4. expr. (koho) pozorne, dôkladne al. nepriateľsky si prezerať, premeriavať pohľadom: m. niekoho s nenávisťou, spurným, studeným pohľadom, prísnym, vyzývavým okom; m. niekoho od hlavy do päty;
opak. meriavať, -a, -ajú;
dok. k 1, 2, 4 odmerať, zmerať, premerať, k 2 i rozmerať
|| merať sa
1. zisťovať na sebe niečo meraním: Meral sa, či nemá horúčku.
2. (s kým) porovnávať sa; vyrovnávať sa niekomu: Bešeňovskovci žili ako malí králi, takže sa len Levickovci s nimi merať mohli. (Kal.)
3. (s kým i bezpredm.) pretekať sa, zápasiť: Ak sa budeš vzpierať, môžeme sa merať valaškami! (Žáry)
4. premeriavať sa navzájom pohľadom: merajú sa očami;
dok. zmerať sa, k 1 i odmerať sa
zmerať, -ia, -ajú dok.
1. (čo, čo čím) zistiť, určiť veľkosť, rozsah, intenzitu, mieru niečoho kvantitatívne merateľného. z. dĺžku, výšku niečoho, z. teplotu (chorému), z tvrdosť ocele, z. pozemok; z. uhol uhlomerom, z. čas stopkami;
pren. zhodnotiť, oceniť, posúdiť: z. význam, veľkosť niekoho, z. úsilie niekoho v niečom; pren. Mať až do mesta musel zmerať cestu vlastnými nohami (Jil.) musel zájsť pešo.
● z. (si) svoje sily s niekým, z. si šikovnosť, schopnosti s niekým začať sa s niekým pretekať (napr. v šikovnosti, v schopnostiach ap.);
2. (koho, čo) pátravo, pozorne al. nepriateľsky sa pozrieť na niekoho, premerať zrakom: Rýchlym pohľadom zmerala zjav milej starej panej. (Vans.) Zmeria ho ostrým zrakom. (Ráz.) Zmeral si ho od piat hore. (Tat.) Zmeral ho (richtára) okom plným nenávisti. (Kuk.); z. niekoho od hlavy po päty;
nedok. zmeriavať, -a, -ajú
|| zmerať sa
1. meraním zistiť na sebe niečo (napr. rozmery, teplotu ap.): z. sa v páse; pren. Chcel sa v nich (ľuďoch) vidieť, zmerať sa nimi (Karv.) zistiť vlastnú hodnotu.
2. (s kým, s čím i bezpredm.) stretnúť sa s niekým v súboji, v zápase; vyrovnať sa s niekým, s niečím: Zmeriame sa na šable. (Ráz.) Advokát sa s tým už bude vedieť zmerať. (Gráf) Obrátil sa, vykročil, len tak ponad plece zvolal: zmeriame sa. (Tat.)
3. premerať sa navzájom (pohľadom): ženy sa zmerali dlhými pohľadmi;
nedok. zmeriavať sa