Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

zmeniť dok.

1. dať niekomu, niečomu iný vzhľad, ráz ap., urobiť iným, premeniť, preinačiť: z. názory, taktiku, vzťah, z. spôsob života; choroba ju z-la

2. nahradiť iným, vymeniť: z. povolanie, bydlisko, z. (si) meno; z. peniaze rozmeniť

publ. z. dres prestúpiť do iného družstva, inej strany ap.

// zmeniť sa nadobudnúť iný vzhľad, ráz ap., stať sa iným, premeniť sa, preinačiť sa: časy sa z-li, farba vlasov sa jej z-la; úhor sa z-l na úrodnú pôdu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zmeniť ‑í ‑ia dok.; zmeniť sa

zmeniť -ní -nia zmeň! -nil -niac -nený -nenie dok.


zmeniť sa -ní sa -nia sa zmeň sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie sa dok.

meniť -ní -nia meň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok. 1. (koho, čo (na čo)) ▶ dávať niekomu al. niečomu iný vzhľad, výzor, tvar, podobu; robiť iným; robiť z niekoho, z niečoho niečo iné: m. zákony; m. zaužívané rituály; m. podmienky dohody; m. hlas robiť hlas hrubším al. tenším; m. krok zrýchľovať al. spomaľovať chôdzu; nebol dôvod m. plány; tréner musel m. zostavu; rekonštrukcia mení celkový vzhľad budovy; plamene menili drevenicu na trosky; mráz mení vodu na ľad; naša história bola často menená a prispôsobovaná politickým zámerom; Ty vôbec nepotrebuješ meniť ľudí a svet. Potrebuješ zrkadlo. [M. Hvorecký]; Meníme prírodu, ignorujeme jej zákony a sme prekvapení, keď našej hostiteľke dôjde trpezlivosť. [HN 2006]
2. (koho, čo) ▶ nahrádzať jednu vec (osobu) inou vecou (osobou), obyč. toho istého druhu: m. prácu, zamestnanie; m. si meno, pas, identitu; m. obvodného lekára; m. svoj postoj, svoje stanovisko k navrhovanej novele zákona; m. rýchlosť, smer, miesto, polohu; hráč chce m. klub; žena často mení náladu; Po krátkom dohovore menia bankovky majiteľov. [P. Pišťanek]
3. (čo (za čo/na čo)) ▶ cielene (ako súčasť pracovných úkonov, normy, zvyku a pod.) nahrádzať nejakú vec takou, ktorá je na to určená, vymieňať, striedať: m. kulisy; m. zimné pneumatiky na letné; m. drevené okná za plastové; m. fľaše v obchode vracať typizované sklené obaly výmenou za potvrdenku o ich cene, odrátateľnej zo sumy nákupu; získané body možno m. za zľavy či darčeky; každý deň si mení ponožky; Pohodlnú asfaltovú cestu meníme za kamenistý lesný terén. [Cs 2008]
4. (s kým) ▶ postupovať niekomu svoje miesto výmenou za jeho miesto (v živote, v práci a pod.): hneď by som s vami menil; nemenil by ani s kráľom; nemenil by s nikým je spokojný so svojím životom; s bratom by som veru nemenila nechcela by som byť na bratovom mieste; Rád by som s ním [známym francúzskym fyzikom] menil. Ja by som bol vo Francúzsku ešte svieži, on na Slovensku už pravdepodobne v kóme. [Š. Luby]
5. (čo (za čo/na čo)) ▶ v banke, v zmenárni získavať kúpou valutu, bankovky, mince cudzej meny, zamieňať peniaze: m. hotovosť (v dolároch) na eurá; na pošte sa koruny m. nebudú; slovenské koruny mení Národná banka Slovenska bezplatne; každá krajina pri vstupe do eurozóny menila národnú menu za euro
6. (čo (za čo)) ▶ vymieňať, premieňať peniaze istej nominálnej hodnoty na vyššiu al. nižšiu nominálnu hodnotu: m. mince na bankovky za poplatok; m. stoeurovku za päť dvadsaťeuroviek; ľudia chodili do stánku m. peniaze, aby mali mince do automatu rozmieňať; Staré platidlá menili za nové v pomere 50 : 1. [Sme 2010]
fraz. meniť farby ako chameleón byť nestály; meniť farbu/farby (o človeku) a) striedavo sa červenať a blednúť (od rozpakov, hanby a pod.) b) byť nestály; meniť kabát/kabáty byť nestály vo svojich názoroch, nedržať sa svojho presvedčenia, obyč. pre výhody; meniť niečo od základu/základov úplne, celkom meniť; meniť niečo za pochodu robiť zmenu niečoho súčasne s prebiehajúcou činnosťou; hovor. meniť pána (o veciach) dostávať sa z vlastníctva jedného človeka do vlastníctva iného; publ. meniť politický/stranícky dres striedať politickú činnosť al. stranícku príslušnosť, obyč. zo zištných dôvodov; meniť pravidlá [počas] hry neprípustne narúšať postup dohodnutý s partnerom al. s jedným z partnerov dohody; nič na tom nemení [ani] fakt/[ani] skutočnosť, že... je poľutovaniahodné, že napriek istým faktom, ktoré by mohli spôsobiť zmenu, sa situácia nevyvíja, nevyvinula dobre; hovor. to nič na veci nemení to nie je dôvod na zmenu úsudku al. postupu ◘ parem. človek mieni, Pán Boh mení človeku sa nie vždy podarí uskutočniť svoje úmysly
opak. menievať -va -vajú -val: keď je veľa vody, rieka menieva koryto; dok. k 1, 2zmeniť, k 3vymeniť, k 4, 5zameniť


meniť sa -ní sa -nia sa meň sa! -nil sa -niac sa -niaci sa -nenie sa nedok. 1. (na čo, zried. v čo; ø; k čomu) ▶ nadobúdať iný vzhľad, podobu, ráz; prechádzať z jedného stavu do druhého, podliehať zmene, stávať sa iným: mokrý sneh sa mení na čľapkanicu; dych sa mení na paru; globálne teploty sa z roka na rok výrazne menia; situácia sa mení každý deň; všetko sa mení k lepšiemu; v období dospievania sa chlapcom mení hlas; koníček sa postupne menil na celoživotné poslanie; Ľudia sa menia, z hrdinov sa stávajú zbabelci a zo zbabelcov hrdinovia. [J. Lenčo]; Úsvit sa mení v zmrákanie. [J. Buzássy]; Ráz krajiny sa rýchlo mení - nízke kopce, polia a všade typická indická zeleň. [RN 2009]
2. (kde) ▶ nastupovať na miesto niekoho, vymieňať si miesto, úlohu s niekým, striedať sa: ľudia pri stole sa menili; o druhej sa menia sestry na oddelení; v klube sa často menia tréneri
fraz. expr. až sa mu v očiach mení má skvelý, veľkolepý zrakový zážitok; meniť sa z minúty na minútu/z hodiny na hodinu a) veľmi rýchlo sa meniť b) neprestajne sa meniťparem. časy sa menia treba sa prispôsobiť novej realite
dok. k 1zmeniť sa, k 2vymeniť sa

-iť/1321662±6 2.66: verbá inf. dok. 965512 urob/36699 vrát/18902 predstav/17799 vytvor/14279 zmen/13699 využ/13322 použ/12283 zist/11795 pochop/11538 vysvetl/11249 zabezpeč/11090 postav/10749 kúp/9655 priprav/8777 vyjadr/8686 dovol/8513 presvedč/8056 zvýš/7836 zaplat/7623 otvor/7558 nauč/7379 zastav/7198 zbav/6909 zabrán/6580 navštív/6306 urč/6130 uvedom/6018 zab/6004 zníž/5908 zachrán/5859 vyrieš/5826 uskutočn/5629 prež/5492 opust/5459 odstrán/5123 presad/5076 vstúp/5060 nahrad/4735 sústred/4728 uver/4688 skonč/4602 ovplyvn/4538 obrát/4434 spln/4416 zúčastn/4392 podpor/4353 zarad/4228 sprav/4153 pust/4152 porad/4146 spôsob/4143 priblíž/4116 spoj/3917 zlepš/3892 objav/3840 uplatn/3816 strat/3807 potvrd/3664 (2145/524688)

-niť/155386 3.46: verbá inf. dok. 127419 zmeniť/13699 zabrániť/6580 zachrániť/5859 uskutočniť/5629 odstrániť/5123 ovplyvniť/4538 splniť/4416 zúčastniť/4392 uplatniť/3816 upozorniť/3604 naplniť/3183 zdôrazniť/2954 vymeniť/2803 posilniť/2483 premeniť/2383 uvoľniť/2301 doplniť/2299 umožniť/2166 umiestniť/2016 ospravedlniť/1976 oceniť/1750 oženiť/1735 zmierniť/1583 objasniť/1545 ochrániť/1480 zverejniť/1388 vyplniť/1205 (260/34513)

/5658208±880 2.23: verbá inf. dok. 2100150→2100330
+68
−70
povedať/64690 urobiť/36699 dostať/27792 nájsť/26860 stať/24789→24969
+68
−70
získať/24312 pomôcť/22439 vrátiť/18902 prísť/17922 predstaviť/17799 pozrieť/15270 začať/15003 dosiahnuť/14749 vytvoriť/14279 zmeniť/13699 využiť/13322 odísť/13157 prijať/12394 použiť/12283 zistiť/11795 pochopiť/11538 vysvetliť/11249 zabezpečiť/11090 postaviť/10749 nechať/10314 kúpiť/9655 zostať/9271 vybrať/9084 rozhodnúť/9077 ukázať/9033 udržať/9015 prejsť/8954 pripraviť/8777 vyjadriť/8686 vziať/8601 stretnúť/8594 dovoliť/8513 presvedčiť/8056 zvýšiť/7836 zaplatiť/7623 poskytnúť/7584 otvoriť/7558 naučiť/7379 zastaviť/7198 vyrovnať/6922 zbaviť/6909 vydať/6900 odpovedať/6819 spomenúť/6751 zabrániť/6580 napísať/6365 (5944/1419315)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

obrátiť sa 1. dať sa, dostať sa do opačnej al. inej polohy • otočiť sa: obrátil sa, otočil sa na chrbátprevrátiť saexpr.: prevaliť saprekotúľať saprekrbaliť sa: dieťa sa prevalilo, prekotúľalo, prekrbalilo na bruškoprehodiť sa (rýchlo): v spánku sa prehodil na druhý bokzastar. zaobrátiť sa (Dobšinský)poobracať sapootáčať sa (postupne) • pootočiť sapoobrátiť sa (čiastočne)

2. dať sa opačným al. iným smerom • otočiť sa: auto sa na námestí obrátilo, otočilozvrtnúť saskrútiť saskrútnuť sa: nahnevaná sa zvrtla, skrútla na opätku a odišla; vietor sa skrútil, skrútol na západvzoprieť sapostaviť sa proti (v názore, v činnosti a pod.): všetci sa vzopreli, postavili proti námzried. zavrtnúť sa: ešte sa stihneme zavrtnúť

3. nadobudnúť iný ráz (obyč. v zmýšľaní, morálke a pod.) • konvertovaťprestúpiť (obrátiť sa na inú vieru) • zmeniť sapremeniť saotočiť sa: počasie sa obrátilo, zmenilo; všetko sa na dobré obráti, zmení, premení; Kedy sa obrátiš, zmeníš?hovor.: preinačiť sapreonačiť sa: život sa nám celkom preinačilfraz. expr. prevrátiť kabát: naraz všetci v politike obrátili kabátobmeniť sa (sčasti sa obrátiť)

4. prísť k niekomu s prosbou, so žiadosťou o niečo • požiadaťpoprosiť (o pomoc, o vybavenie niečoho): obrátila sa v núdzi na rodinu, v núdzi požiadala, poprosila rodinu (o pomoc)uchýliť sakniž. utiecť sa (nájsť útočisko): uchýliť sa, utiecť sa v nešťastí k rodičom

p. aj osloviť 2


obrátiť 1. dať na opačnú, protiľahlú stranu • prevrátiťotočiť: obrátil, prevrátil, otočil list v knihe; obrátiť, otočiť látku na líceexpr. prevaliť: jazykom prevalil jedlo na druhú stranu; prevaliť v údive očipoobracaťpootáčať (postupne) • pootočiťpoobrátiť (čiastočne)

2. dať niečomu opačný al. iný smer • otočiť: obrátil, otočil hlavu; na konci ulice auto otočil, obrátilzvrtnúťskrútiťskrútnuť (náhle, okolo osi): chlapec naraz bicykel zvrtol; zvrtnúť kľúčom v zámke; pren. zvrtnúť, obrátiť reč na iné

3. priviesť k istej zmene • zmeniťpremeniť: obrátil, zmenil kamarátovo presvedčenie, obrátiť, premeniť zmýšľaniezried. preobrátiť: chcieť preobrátiť svetexpr.: preinačiťpreonačiť: nik ho nepreinačí


prekrútiť 1. znova, ešte raz nakrútiť; krútením dať do inej polohy (a obyč. pokaziť) • pretočiť: prekrútiť, pretočiť film; prekrútiť, pretočiť koliesko na hodinkáchprevrátiťpreklopiťobrátiť (oči): s nevôľou prevrátila, obrátila, preklopila oči dohorazried. prekrútnuť: prekrútnuť cievku

2. zámerne vyložiť nesprávne • prevrátiťpreinačiť: fakty, pravdu majstrovsky prekrútiť, prevrátiť, preinačiťsfalšovaťexpr. pokriviť (nepravdivo vyložiť): sfalšovať, pokriviť historickú skutočnosťzmeniť: zmení všetko podľa svojej vôleznetvoriťspotvoriť (jazykovému výtvoru dať neadekvátnu podobu): znetvorili, spotvorili text na nepoznaniezdeformovať: na matrike mu zdeformovali priezviskohovor. skomoliť: skomoliť odkaz od niekoho; skomolený, prekrútený citátfraz. prevrátiť naruby (úplne prekrútiť): všetko prevráti narubypoprekrúcaťpoprekrucovať (postupne, viac vecí)


premeniť 1. urobiť z niečoho, z niekoho niečo iné, niekoho iného • zmeniťpretvoriť: premeniť, zmeniť, pretvoriť spoločenský systémkniž.: prerodiťpreporodiťobrodiť (premeniť na lepšie; znova a inak urobiť): prerodiť, preporodiť človeka, spoločnosť; mravne obrodiť svetkniž. preformovať: treba preformovať celé naše mysleniezreformovaťreformovať (urobiť zásadné úpravy s cieľom zlepšiť niečo): (z)reformovať pravopisodb. transformovať: transformovať elektrický prúdkniž. transfigurovať (premeniť podobu niečoho) • kniž. zried. sublimovať (Mráz)preorientovať (premeniť orientáciu, smerovanie): preorientovať priemyselprečariťprečarovať (premeniť čarami): ježibaba prečarila, prečarovala princa na žabukniž. zastar. (rus.) preobraziť: preobrazenie sveta (Vajanský)

p. aj prerobiť

2. dať niečomu iný vzhľad, ráz a pod. • zmeniť: premenila, zmenila si farbu vlasovhovor.: preinačiťpreonačiťzinačiť: preinačiť si hlas; zariadenie si opäť preonačili, zinačilipren. prefarbiť: národnostne sa mesto prefarbilopozmeniťobmeniť (čiastočne premeniť): pozmenil si názor na vec; obmenená melódiapopremieňať (postupne, viacero vecí): všetko bolo v izbe popremieňanézvrtnúť: nečakane zvrtol svoje presvedčenie

3. nahradiť niečím iným • zameniťvymeniť: premeniť, zameniť koruny na šilingyhovor.: prečaraťprečarovaťzačaraťzačarovaťvyčaraťvyčarovať: prečarali si kabáty; mačku začar(ov)al, vyčar(ov)al za zajacaprehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť posledné dve vetyzmeniťrozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): nemám si kde zmeniť, rozmeniť stovkupopremieňaťpozamieňaťpovymieňať (postupne, viacero vecí)


prepísať 1. znova napísať: žiak krasopisne prepísal úlohuodpísať (napísať podľa predlohy): návod na použitie si odpíšempreklepať (prepísať na stroji): preklepať článok trojmoexpr.: preklepkaťpreťukať (na stroji): pomaly si príspevok preklepkám, preťukám sámpoprepisovať (viac vecí)

2. napísať v inej sústave; pren. vyjadriť ináč • odb. transkribovať: dobre prepisuje, transkribuje stenografický záznam; fonetické prepisovanie, transkribovanie ľudovej piesneodb. transliterovať (prepísať z jednej abecednej sústavy do druhej každé písmeno osobitne): zápis v azbuke transliterovať do latinky; pren. poviedku prepísať, transkribovať do filmovej podoby

3. znova, inak spracovať (obyč. písaný text) • prepracovaťprerobiť: poviedku autor niekoľko ráz prepísal, prepracoval, prerobilopraviťzmeniť: niektoré časti článku treba ešte opraviť, zmeniť

4. urobiť prevod majetku • previesť: prepísať, previesť dom na detipoprepisovať (postupne, na viaceré osoby)


prerobiť 1. urobiť znova, ale inak a lepšie • prepracovať: prerobiť, prepracovať pôvodný projekt metrapretvoriť (tvorivým úsilím): pretvorila domácnosť na útulný domovupraviť (prispôsobiť novým požiadavkám): upraviť kuchyňu na obývačkuprestavaťadaptovaťprispôsobiť (uspôsobiť na iné podmienky): adaptovanie, prispôsobenie objektu na koncertnú sálupoprerábať (postupne, viac vecí) • zmeniťpremeniť (prácou na niečo iné): zanedbané priestranstvo zmeniť, premeniť na kvitnúci parkkniž. modifikovať: projekt modifikujúpreštylizovať (štylisticky prerobiť): preštylizovaná vetaprevychovať (výchovou prerobiť): starého už neprevychováš

p. aj premeniť

2. hovor. ostať bez finančného zisku (pri podnikaní, obchodovaní a pod.) • prísť o niečo: pri predaji domu sme veľmi prerobili, prišli sme o veľa peňazístratiťzastaráv. utratiť: pri celej transakcii sme veľa nestratili, neutratilihovor. expr.: prekašlaťprekašľať: pri zlom obchodovaní veľa peňazí prekašlal


vymeniť 1. dosadiť niekoho, niečo za niekoho iného, obyč. rovnakého, za niečo iné, obyč. rovnaké • nahradiťkniž. substituovať: vymeniť, nahradiť pracovníka; vymeniť, nahradiť opotrebované časti strojazmeniť: rád by zmenil miestozameniťhovor.: vyčaraťvyčarovaťprečaraťprečarovať (použiť, vziať niečo namiesto niečoho iného): zameniť si, vyčarať si, prečarať si aktovkyhovor.: čaraťčarovať: s nikým by nečaral, nečarovalsubšt. vyčendžovať • vystriedať (koho): vystriedať nočného strážnikahovor. prehodiť (navzájom vymeniť): prehodiť riadky v texte, prehodiť slová vo vetepremeniť: premeniť prostredie, premeniť peniaze na drobnépovymieňaťpopremieňaťpozamieňaťpomeniť (postupne, viac vecí)

2. vziať odniekiaľ niečo uložené, deponované a pod. za protihodnotu, poplatok • vyzdvihnúťvybrať: ide si vymeniť, vyzdvihnúť balík


zameniť dať, vziať, použiť niečo namiesto niečoho iného, obyč. podobného (vedome al. omylom) • vymeniť: zameniť, vymeniť si kabáty; zamením, vymením si s tebou miesto; zameniť, vymeniť peniaze v bankezmeniť (nahradiť iným): chcem si zmeniť bythovor. prehodiť (zameniť navzájom): prehodili si klobúky; prehodiť číslahovor.: vyčaraťvyčarovaťzačaraťzačarovať (niečo konkrétne): deti si vyčar(ov)ali, začar(ov)ali hračkyhovor.: čaraťčarovať: nechce so mnou nič čarať, čarovaťhovor.: prečaraťprečarovať: prečarali si stoličkypremeniť: astmatik musí premeniť prostredie; premeniť, zameniť bankovku za drobnékniž. substituovaťnahradiť (dosadiť niekoho, niečo na niekoho, niečo): substituovať, nahradiť chybné súčasti strojapozamieňaťpovymieňaťpomeniťpopremieňať (postupne, viac vecí): pozamieňali, pomenili, popremieňali si klobúky

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

meniť, -í, -ia nedok.

1. (čo, čo na čo i v čo) spôsobovať, aby niečo nadobudlo novú tvárnosť, novú podobu: m. poriadok, plán, m. prírodu, m. smer, rýchlosť pohybu; m. niečo do nepoznania, na nepoznanie, od základu; vojna mení kvitnúce mestá v púšte; zohrievaním m. vodu na paru; hovor. to nič na veci nemení to nezaváži;

2. (čo) nahrádzať jednu vec inou vecou, striedať, vymieňať: m. byt, m. si meno, m. kone; m. názory na niečo, m. postoj, stanovisko k niečomu; slovo mení svoj význam; m. peniaze a) v banke vymieňať, zamieňať valuty; b) rozmieňať bankovky na drobné

hovor. m. pána prechádzať z vlastníctva jedného do vlastníctva iného; m. farby striedavo blednúť a červenať sa (od strachu, úzkosti); pejor. m. kabát, m. farbu (ako chameleón) z vypočítavosti sa prispôsobovať;

dok. k 1, 2 zmeniť, k 2 i zameniť, premeniť;

opak. menievať, -a, -ajú

|| meniť sa

1. (bezpredm. i na čo, v čo) nedok. nadobúdať novú podobu, prechádzať z jedného stavu do druhého, podliehať zmene: príroda, počasie sa mení, časy sa menia; energia pohybová sa mení na tepelnú, sympatie sa menia v nenávisť

hovor. neos. mení sa mu pred očami má závrat;

2. striedať sa, vymieňať sa: majú sa meniť profesori (Ráz.);

3. ligotať sa, trblietať sa, hrať farbami: Zlatisté polia v slnkovom blesku sa menia. (Botto);

dok. k 1 zmeniť sa, premeniť sa, k 2 vymeniť sa


zmeniť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho) dať niečomu al. niekomu iný vzhľad, výzor, charakter, ráz ap., premeniť, preinačiť: z. hlas, z. tón, z. postoj, vzťah k niečomu, z. výraz tváre, z. zmýšľanie, úmysel, z. svoje obyčaje, z. metódu práce, z. spôsob života; z. smer lopty; Človek je preto človekom, že vie aj osud zmeniť. (Bedn.) Usúdil, že chlapca ťako bude zmeniť. (Zúb.)

2. (čo) nahradiť iným, zameniť; vystriedať: z. byt, z. povolanie, z. (si) meno, z. farbu; zmeniť fonetický pravopis na etymologický (Škult.); z. peniaze rozmeniť na drobné, premeniť;

3. zried. (čo, koho na čo, kniž. i v čo) urobiť z niečoho al. niekoho niečo iné, premeniť: Každučký šuch ma vo víchor zmení a každý svit v jasnú strelu. (Botto);

nedok. zmieňať, -a, -ajú

|| zmeniť sa

1. stať sa iným, nadobudnúť iný vzhľad, iný ráz, premeniť sa, preinačiť sa: Časy sa zmenili. (Kuk.) Ľudia sa zmenia, keď prídu do Tichej doliny. (Bedn.) Ich život sa celkom zmenil. (Skal.);

2. (na čo, kniž. i v čo) stať sa niečím iným, zmeniť tvárnosť, premeniť sa: Tiché večery zmenia sa hneď na hlučné a plné vzrušenia. (Ráz.) (Stepi) na úrodné zmenili sa nivy. (Hviezd.); expr. Dom sa zmenil na peklo. (Laz.) Tvoja krása v slávu sa zmení. (Sládk.)

zmeniť dk
1. čo dať iný vzhľad, urobiť iným, premeniť niečo: ony swug slyb zmenyly a za nycz polozily (TURANY 1667); (Pavel) wssak tu wssetku prudkost zmenil, kdj hlas Bozi z nebe slissal (Káz 18. st);
x. pren (Boh) skrze moc slawy swe zmenj telo ponižene (PoP 1723-24); abj zlost swetska nezmenila dusse gegich (CS 18. st)
2. čo nahradiť iným, vymeniť niečo: tato gest techdj ma wule poslednj a poradek, kteru aby G. M. nikomu zadnjm spuosobem russiti a zmeniti nedopusstely (ŽILINA 1561); pleseg, poskoč, wsse stworenj, Buh w tele zle w dobre zmeni; činmež prawe pokani a zly žiwot zmenme, gakoš to werne slussi, tak pana čekegme (KK 1709)
F. obyčegne w polityčnych gisteg prawdy neni, když ti má dať, čo ti slibil, hnet swogu reč zmeni (GV 1755); -ovať ndk k 1: submuto: zmenugem; transmuto: zmenugem (KS 1763); demuto: zmenugem (AP 1769);
x. k 2 nad liligum krásu premenugess, nad liligum barwu ti zmenugess, ach netráp mne, ale deg znatj, cžy mne werne milugess (SNS 1786); zmeniť sa dk premeniť sa, stať sa iným: wssetko me propositum se zmenilo (Z. DEDINA 1660); w njekterych wecach ukrutny difficultas zmenitj se mohl (DUBNICA n. V. 1720); prawda sice, že natura wiceg se nezmeni, ale wssak o nachilnosťach to ge prawda neni (GV 1755); takéto jéj škamrání budúcé predhlídal, bil ništmeňéj v nádeji, že uťíchne, zmeňí sa, milovať bude (BR 1785); zmieňať sa ndk: ga Buch, prawi, a nezmienam se (MS 1758)

zmeňiť_1 zmeňiť zmeňiť_2 zmeňiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

a ak ťa zmením et, si je te change
a všetko sa zmenilo et tout a changé
byť vždy pripravení zmeniť être toujours prêt à changer
sa pre teba zmenili pour toi sont changés
sa zmenia na jazerá se changent en lacs
zhmotniť jej sen, zmeniť avoir matérialisé son rêve, avoir
zmeniť naše pôvodné plány modifier nos premiers projets
život sa teraz zmenil vie avait changé maintenant
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu