zmýšľať -a nedok.
1. mať istý názor, istú mienku: z. o niekom dobre, zle; rovnako z-úci ľudia
2. mať istý úmysel, zámer s niekým, zamýšľať, myslieť: z. s niekým úprimne, dobre
3. vymýšľať (význ. 2): čo to zasa z-te!
myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práci • expr. hútať: hútal o priateľoch • premýšľať • rozmýšľať • zamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problému • expr.: rozdumovať • rozhutovať • prehutovať • kniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle života • hovor. expr. páliť: dobre mu to páli • hĺbať • filozofovať • rozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láske • často expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovanie • pejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješ • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)
2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli deti • mať na zreteli • mať na pamäti • pamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätali • kniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysli • expr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlave • mieriť • zameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochotu • rozumieť • chápať • mieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inak • kniž. ponímať: ponímal to inak • predpokladať • počítať • rátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá
3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľať • pomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísť • mieniť • mať v úmysle: mieni, má v úmysle predať dom • chcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničí • kalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí
4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť si • mieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravdu • usudzovať • zmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobre • expr. hútať (si) • expr. zried. hútkať (si) • kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš? • domnievať sa • mať domnienku • byť v domnienke • nazdať sa • nazdávať sa • predpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sa • kraj. mívať (si) (Kukučín) • obmýšľať sa (Šoltésová) • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)
vymýšľať myšlienkovou činnosťou vytvárať (často niečo, čo nezodpovedá skutočnosti) • expr.: vyhutovať • zhutovať • hovor. špekulovať: stále vymýšľa, vyhutuje niečo; špekuluje, vymýšľa, ako zbohatnúť • expr.: básniť • fantazírovať: básni, fantazíruje, že navštívi Čínu • fabulovať (vymýšľať si obyč. príbeh) • hovor. kumštovať (šikovne vymýšľať): kumštuje, ako vec najlepšie urobiť • konštruovať (vymýšľať bez reálneho základu): konštruovať obvinenie • zmýšľať: Čo to zase zmýšľate? • hovor. expr.: morfondírovať • morfondovať: je to zbytočné morfondírovanie • hovor. figľovať (vymýšľať fígle, šibalstvá): chlapci zasa čosi figľujú
zamýšľať mať myšlienku, predsavzatie vykonať niečo v blízkej budúcnosti • mať v úmysle • mať úmysel • pomýšľať • zmýšľať: z(a)mýšľa, má v úmysle kúpiť si obchod • zastar. obmýšľať • mieniť • chcieť • chystať sa • strojiť (sa): nemieni, nechce sa s nami udobriť; chystá sa, strojí sa vrátiť do vlasti • plánovať • mať v pláne • mať plán: plánuje pomstu • hodlať: Hodláte ostať doma? • expr. hútať: húta oženiť sa • hovor., obyč. pejor. špekulovať (rátať s niečím vo svoj prospech): špekuluje, že pozemok výhodne predá
zmýšľať 1. mať istý názor na niečo, mať isté presvedčenie o niečom • myslieť (si) • mať mienku: zmýšľa, myslí (si) o každom iba dobre; Akú máš mienku, ako zmýšľaš o veci? • cítiť (mať presvedčenie, názor): cíti, zmýšľa slovensky, humanisticky • kniž.: súdiť • usudzovať: nevedno, čo o mne súdia, usudzujú iní • uvažovať: je to ľavicovo uvažujúci človek
2. mať istý zámer, úmysel • zamýšľať: zmýšľa, zamýšľa urobiť dobrý obchod • mať v úmysle • pomýšľať • zastar. obmýšľať • chystať sa • strojiť (sa) • hodlať: tuší, že s ním majú niečo v úmysle, že pomýšľajú, chystajú, stroja sa urobiť niečo nedobré; Čo hodláte podniknúť? • uvažovať (úvahou prichádzať k istému rozhodnutiu): uvažuje o odchode
3. p. vymýšľať
zmyslieť si, -í, -ia, rozk. -sli dok.
1. zried. i zmyslieť (čo, s neruč., so spoj. že i bezpredm.) dostať myšlienku, vymyslieť si, pomyslieť si; zaumieniť si: čo si si to len zmyslel vyjadrenie nevôle nad konaním al. zámerom niekoho; Čo ste to len zmysleli, stvorička? (Kuk.) Zmyslela si nadužívať jeho mäkkosť. (Vaj.) Kdesi v prostriedku si zmyslel vstať na nohy. (Ráz.-Mart.) (Ďuro) si vtedy zmyslel, že na štátnych majetkoch dá výpoveď. (Laz.) Ty si prineskoro zmyslel: ešte pred adventom budem mať ohlášky s Kostrom. (Podj.)
2. (na koho, na čo) pomyslieť si, spomenúť si na niekoho, na niečo, pripomenúť si niekoho, niečo: Potom si zmyslela na dcéru, vnukov. (Hor.) Na omšu si dnes nikto nezmyslí, ani Anula. (Laz.)
3. i zmyslieť (čo, na koho) vymyslieť, vynájsť: Aj toho prekliala, čo zmyslel okovy. (J. Kráľ) Aj kroj má taký voľáky, čo si sám zmyslel. (Taj.) Počuli ste, čo zmysleli na ňu preto, že ponáhľame sa so svadbou? (Kuk.); príbehy zmyslené i skutočné (Žáry) vymyslené, neskutočné;
nedok. k 3 zmýšľať
zmýšľať, -a, -ajú nedok.
1. (o kom, o čom, ako i bezpredm.) mať určitú mienku, názor, presvedčenie; uvažovať, súdiť o niekom, o niečom: z. o niekom priaznivo, dobre, zle; pokrokove zmýšľajúci človek; Nevedieť, ako budú zmýšľať o mne moji potomci. (Al.) Poučila (ho) o tom, ako Alina zmýšľa o láske. (Jégé) Verím, že i vy zmýšľate národne a sociálne. (Fr. Kráľ) Zmýšľali po maďarónsky. (Vaj.) Muž nevie, ako mu žena zmýšľa. (Kuk.)
2. (s kým ako, čo) mať nejaký úmysel, zámer s niekým, zamýšľať, chcieť s niekým niečo; myslieť: z. s niekým úprimne, dobre; Šípil, že ten zákrt čosi zmýšľa s ním. (Jégé)
3. (čo) vymýšľať: Začal nové fígle zmýšľať. (Dobš.) Zmýšľal zábavky. (Taj.) Z dlhej chvíle zmýšľal, čím by ľuďom škodil. (Bedn.); expr. čertov zmýšľať (Lask. Taj.) vymýšľať niečo zlé, nekalé, nejaké huncútstvo, šibalstvo;
dok. k 3 zmyslieť (si)