Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zmýšľať -a nedok.

1. mať istý názor, istú mienku: z. o niekom dobre, zle; rovnako z-úci ľudia

2. mať istý úmysel, zámer s niekým, zamýšľať, myslieť: z. s niekým úprimne, dobre

3. vymýšľať (význ. 2): čo to zasa z-te!

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zmýšľať ‑a ‑ajú nedok.

myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práciexpr. hútať: hútal o priateľochpremýšľaťrozmýšľaťzamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problémuexpr.: rozdumovaťrozhutovaťprehutovaťkniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle životahovor. expr. páliť: dobre mu to pálihĺbaťfilozofovaťrozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láskečasto expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovaniepejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješpoet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli detimať na zretelimať na pamätipamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätalikniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysliexpr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlavemieriťzameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochoturozumieťchápaťmieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inakkniž. ponímať: ponímal to inakpredpokladaťpočítaťrátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľaťpomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísťmieniťmať v úmysle: mieni, má v úmysle predať domchcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničíkalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť simieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravduusudzovaťzmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobreexpr. hútať (si)expr. zried. hútkať (si)kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš?domnievať samať domnienkubyť v domnienkenazdať sanazdávať sapredpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sakraj. mívať (si) (Kukučín)obmýšľať sa (Šoltésová)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


vymýšľať myšlienkovou činnosťou vytvárať (často niečo, čo nezodpovedá skutočnosti) • expr.: vyhutovaťzhutovaťhovor. špekulovať: stále vymýšľa, vyhutuje niečo; špekuluje, vymýšľa, ako zbohatnúťexpr.: básniťfantazírovať: básni, fantazíruje, že navštívi Čínufabulovať (vymýšľať si obyč. príbeh) • hovor. kumštovať (šikovne vymýšľať): kumštuje, ako vec najlepšie urobiťkonštruovať (vymýšľať bez reálneho základu): konštruovať obvineniezmýšľať: Čo to zase zmýšľate?hovor. expr.: morfondírovaťmorfondovať: je to zbytočné morfondírovaniehovor. figľovať (vymýšľať fígle, šibalstvá): chlapci zasa čosi figľujú


zamýšľať mať myšlienku, predsavzatie vykonať niečo v blízkej budúcnosti • mať v úmyslemať úmyselpomýšľaťzmýšľať: z(a)mýšľa, má v úmysle kúpiť si obchodzastar. obmýšľaťmieniťchcieťchystať sastrojiť (sa): nemieni, nechce sa s nami udobriť; chystá sa, strojí sa vrátiť do vlastiplánovaťmať v plánemať plán: plánuje pomstuhodlať: Hodláte ostať doma?expr. hútať: húta oženiť sahovor., obyč. pejor. špekulovať (rátať s niečím vo svoj prospech): špekuluje, že pozemok výhodne predá


zmýšľať 1. mať istý názor na niečo, mať isté presvedčenie o niečom • myslieť (si)mať mienku: zmýšľa, myslí (si) o každom iba dobre; Akú máš mienku, ako zmýšľaš o veci?cítiť (mať presvedčenie, názor): cíti, zmýšľa slovensky, humanistickykniž.: súdiťusudzovať: nevedno, čo o mne súdia, usudzujú iníuvažovať: je to ľavicovo uvažujúci človek

2. mať istý zámer, úmysel • zamýšľať: zmýšľa, zamýšľa urobiť dobrý obchodmať v úmyslepomýšľaťzastar. obmýšľaťchystať sastrojiť (sa)hodlať: tuší, že s ním majú niečo v úmysle, že pomýšľajú, chystajú, stroja sa urobiť niečo nedobré; Čo hodláte podniknúť?uvažovať (úvahou prichádzať k istému rozhodnutiu): uvažuje o odchode

3. p. vymýšľať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zmyslieť si, -í, -ia, rozk. -sli dok.

1. zried. i zmyslieť (čo, s neruč., so spoj. že i bezpredm.) dostať myšlienku, vymyslieť si, pomyslieť si; zaumieniť si: čo si si to len zmyslel vyjadrenie nevôle nad konaním al. zámerom niekoho; Čo ste to len zmysleli, stvorička? (Kuk.) Zmyslela si nadužívať jeho mäkkosť. (Vaj.) Kdesi v prostriedku si zmyslel vstať na nohy. (Ráz.-Mart.) (Ďuro) si vtedy zmyslel, že na štátnych majetkoch dá výpoveď. (Laz.) Ty si prineskoro zmyslel: ešte pred adventom budem mať ohlášky s Kostrom. (Podj.)

2. (na koho, na čo) pomyslieť si, spomenúť si na niekoho, na niečo, pripomenúť si niekoho, niečo: Potom si zmyslela na dcéru, vnukov. (Hor.) Na omšu si dnes nikto nezmyslí, ani Anula. (Laz.)

3. i zmyslieť (čo, na koho) vymyslieť, vynájsť: Aj toho prekliala, čo zmyslel okovy. (J. Kráľ) Aj krojtaký voľáky, čo si sám zmyslel. (Taj.) Počuli ste, čo zmysleli na ňu preto, že ponáhľame sa so svadbou? (Kuk.); príbehy zmyslené i skutočné (Žáry) vymyslené, neskutočné;

nedok. k 3 zmýšľať


zmýšľať, -a, -ajú nedok.

1. (o kom, o čom, ako i bezpredm.) mať určitú mienku, názor, presvedčenie; uvažovať, súdiť o niekom, o niečom: z. o niekom priaznivo, dobre, zle; pokrokove zmýšľajúci človek; Nevedieť, ako budú zmýšľať o mne moji potomci. (Al.) Poučila (ho) o tom, ako Alina zmýšľa o láske. (Jégé) Verím, že i vy zmýšľate národne a sociálne. (Fr. Kráľ) Zmýšľali po maďarónsky. (Vaj.) Muž nevie, ako mu žena zmýšľa. (Kuk.)

2. (s kým ako, čo) mať nejaký úmysel, zámer s niekým, zamýšľať, chcieť s niekým niečo; myslieť: z. s niekým úprimne, dobre; Šípil, že ten zákrt čosi zmýšľa s ním. (Jégé)

3. (čo) vymýšľať: Začal nové fígle zmýšľať. (Dobš.) Zmýšľal zábavky. (Taj.) Z dlhej chvíle zmýšľal, čím by ľuďom škodil. (Bedn.); expr. čertov zmýšľať (Lask. Taj.) vymýšľať niečo zlé, nekalé, nejaké huncútstvo, šibalstvo;

dok. k 3 zmyslieť (si)

Morfologický analyzátor

zmýšľať nedokonavé sloveso
(ja) zmýšľam VKesa+; (ty) zmýšľaš VKesb+; (on, ona, ono) zmýšľa VKesc+; (my) zmýšľame VKepa+; (vy) zmýšľate VKepb+; (oni, ony) zmýšľajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) zmýšľal VLesam+; (ona) zmýšľala VLesaf+; (ono) zmýšľalo VLesan+; (oni, ony) zmýšľali VLepah+;
(ty) zmýšľaj! VMesb+; (my) zmýšľajme! VMepa+; (vy) zmýšľajte! VMepb+;
(nejako) zmýšľajúc VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor