zmätok, -tku m.
1. strata duševného pokoja prejavujúca sa silnými rozpakmi, nesmelosťou, ostýchavosťou, nerozhodnosťou ap., zmätene: priviesť, doniesť niekoho do z-u, zbaviť sa z-u, prísť do z-u; Aj vo mne vypukol akýsi zmätok, keď sa na mňa dívala. (Švant.) Žartuje so smiechom, aby zahnala zmätok. (Tim.) V úplnom zmätku brbtal. (Karv.)
2. narušenie normálneho chodu života náhlym rozruchom, zdesenie vo väčšej skupine ľudí, panika: spôsobiť, vyvolať z.; Jožko Čierny nevedel, aký zmätok vznikne okolo Rezáčovho odchodu. (Štef.) Nastal stisk, zmätok v Záhrebe, i krv tiekla. (Vaj.)
3. neporiadok, nesúlad, neprehľadnosť v usporiadaní nejakých vecí al. javov, chaos, zmätenie: Bábelský zmätok, skladajúci sa z ľudí a vozidiel, začína ustupovať. (Urb.); víťazstvo poriadku nad zmätkom. (Král.); vnášať z. do niečoho, narobiť z. v niečom; hospodársky, ideový, názorový, teoretický z., z. v obrane (pri hre)