zlučovací príd. vzťahujúci sa na zlučovanie, umožňujúci zlučovanie: z. zjazd; z-ia schopnosť látok; gram. z. vzťah druh priraď. vzťahu vyznačujúci sa jednoduchým priradením
zlučovací, -ia, -ie príd. uskutočňujúci, umožňujúci zlučovanie, slúžiaci na zlučovanie: z. zjazd strany; gram. z. vzťah druh priraďovacieho vzťahu medzi dvoma samostatnými jednotkami (výrazmi al. vetami); z-ie svetie ktorého vety spája zlučovací vzťah; z-ie spojky spájajúce jednotky v zlučovacom vzťahu; chem. z-ia schopnosť (uhlia); z-ie teplo tepelný efekt vzniku 1 mólu zlúčeniny z jej prvkov v štandardnom stave
(jeden) zlučovací; (bez) zlučovacieho; (k) zlučovaciemu; (vidím) zlučovacieho; (hej) zlučovací!; (o) zlučovacom; (so) zlučovacím;
(dvaja) zlučovací; (bez) zlučovacích; (k) zlučovacím; (vidím) zlučovacích; (hej) zlučovací!; (o) zlučovacích; (so) zlučovacími;
(jeden) zlučovací; (bez) zlučovacieho; (k) zlučovaciemu; (vidím) zlučovací; (hej) zlučovací!; (o) zlučovacom; (so) zlučovacím;
(tri) zlučovacie; (bez) zlučovacích; (k) zlučovacím; (vidím) zlučovacie; (hej) zlučovacie!; (o) zlučovacích; (so) zlučovacími;
(jedna) zlučovacia; (bez) zlučovacej; (k) zlučovacej; (vidím) zlučovaciu; (hej) zlučovacia!; (o) zlučovacej; (so) zlučovacou;
(štyri) zlučovacie; (bez) zlučovacích; (k) zlučovacím; (vidím) zlučovacie; (hej) zlučovacie!; (o) zlučovacích; (so) zlučovacími;
(jedno) zlučovacie; (bez) zlučovacieho; (k) zlučovaciemu; (vidím) zlučovacie; (hej) zlučovacie!; (o) zlučovacom; (so) zlučovacím;