zlúčiť -i dok.
1. spojiť dovedna: z. polia, podniky, z. niekoľko prvkov
2. chem. postupom pripraviť z jednoduchších látok zložitejšiu;
nedok. zlučovať
// zlúčiť sa spojiť sa dovedna: organizácie sa z-li;
nedok. zlučovať sa
spájať sa 1. dávať sa dovedna, dokopy, do celku • spojovať sa: chodníky sa na konci hory spájajú, spojujú • zlučovať sa: dva kolektívy sa zlúčili • schádzať sa • schodiť sa • zbiehať sa (utvárať jeden celok, jeden prúd): ulice sa schádzajú, zbiehajú v ostrom uhle • stretať sa: chodníky sa ďalej stretajú • stýkať sa • dotýkať sa (dostávať sa tesne k sebe): rieka sa stýka s cestou, dotýka sa cesty • splývať • zlievať sa (o zvukoch, farbách, citových prejavoch a pod.): hlasy splývali s hukotom lietadla; strach splýval, zlieval sa s radosťou • odb. fuzionovať • kniž.: snúbiť sa • družiť sa: krása sa v nej snúbi, druží s dobrotou • kniž. zastar.: pojiť sa • reťaziť sa (spájať sa za sebou, do reťazca): atómy sa reťazia • kniž. páriť sa: tma sa so svetlom pári • biol. kopulovať (o bunkách)
2. uzatvárať spojenectvo • združovať sa • hovor. grupovať sa: spájajú sa, združujú sa, grupujú sa v krúžku ochrancov prírody • zoskupovať sa • organizovať sa: mladí sa zoskupujú, organizujú v spolkoch • práv. spolčovať sa • pejor. spantávať sa • expr. spriahať sa (spájať sa so zlým úmyslom): zistil, že viacerí sa spriahajú proti nemu • hovor. kontaktovať sa (nadväzovať vzájomné styky): kontaktuje sa s mnohými ľuďmi
p. aj spolčovať sa
3. dostávať sa do súvislosti, spojitosti • súvisieť • mať súvis: výlet sa mi spája s príjemnými zážitkami; všetko súvisí, má súvis so všetkým • vzťahovať sa (byť vo vzťahu k niekomu, niečomu): na počasie sa vzťahujú rozličné pranostiky
splývať 1. tesným susedstvom sa dostávať do jedného celku, začať tvoriť celok al. robiť dojem celku • kniž. zlievať sa: hlasy splývali, zlievali sa do mohutného chorálu; farby súmraku splývajú, zlievajú sa do sivého odtieňa • spájať sa • zlučovať sa: cesty sa v diaľke spájajú, zlučujú • zrastať • zžívať sa • asimilovať sa (prispôsobovať sa okoliu a začať s ním tvoriť celok): zrastať, zžívať sa s novou rodinou; prisťahovalci sa rýchlo asimilujú, splývajú s domorodcami • odb. fuzionovať
2. voľne (v prúdoch, záhyboch a pod.) visieť • spadať • padať: vlasy jej mäkko splývali, (s)padali na plecia; záclony splývali, padali až na zem
3. zvoľna klesať • skĺzať • kĺzať • padať: slzy jej splývajú, padajú po líci; šaty pomaly skĺzajú, kĺžu z tela
zlučovať sa p. spájať sa 1
zlúčiť, -i, -ia dok. (čo, čo s čím, zried. i koho) spojiť v jeden celok, dať dovedna: Nemožno zlúčiť oheň s vodou. (Zúb.); z. ľudové prvky s modernými požiadavkami; zlúčenie pozemkov, hospodárstiev; Záujmy (štátu) zlúčili všetky jeho plemená v celok. (Vlč.) Vicišpánke sa noc po noc snívalo o Dežkovi a Hanuli. Vždy ju prosili, aby ich zlúčili (Jégé) zosobášili;
chem. urobiť syntézu dvoch al. viacerých látok;
mat. vykonať sčítanie a odčítanie;
nedok. zlučovať, -uje, -ujú
|| zlúčiť sa spojiť sa v jeden celok, dať sa dohromady, dovedna: trieda s malým počtom žiakov sa zlúčili, obce sa zlúčili, podniky sa zlúčili; (Zvuky) v jeden hlas sa zlúčili. (Hviezd.) Tisne sa k tým chladným hrudám, ako čo by s nimi chcela zlúčiť. (Škult.);
chem. (o prvkoch) vytvoriť zlúčeninu;
zlučovať, zlučovať sa p. zlúčiť, zlúčiť sa