zlostný príd.
1. kt. sa často a rýchlo nazlostí, srditý, prchký, hnevlivý: z-é dieťa, z-á povaha
2. kt. je preniknutý zlosťou, nahnevaný, nazlostený, hnevlivý: otec je dnes z.
3. vyjadrujúci zlosť: z. tón reči, z-á tvár;
zlostne prísl.: z. hľadieť, hovoriť
zlostne 2. st. -nejšie prísl.
1. ktorý sa rýchlo nazlostí, náchylný k zlosti, srditý, hnevlivý; prchký: z-á povaha; Bola zlostná, skoro vždy nahnevaná. (Tim.) Je to rozmaznané, zlostné chlapčisko. (Fr. Kráľ) Priviedol si domov zlostného ovčiarskeho psa. (Tat.)
2. ovládnutý zlosťou, hnevom, zlostiaci sa, nazlostený, nahnevaný. Musím sa s ním pozhovárať, kým som zlostný. (Bod.) (Jožko) bol zúfalý a zlostný. (Štef.)
3. vyjadrujúci zlosť, hnevný, srditý. z. pohľad, úsmev, hlas, z-á tvár; Zachytil v jeho oku zlostný, vzdorovitý blesk. (Kuk.) Potom to všetko prečiaral rýchlymi, zlostnými ťahmi. (Min.) Prevlastné dievky mala nezriedka aj zlostnú slinu (Laz.) slová plné zlosti, nadávky.
4. trochu zastar. zlý; zlomyseľný. Cez oheň, krv si ťa vymôžem od zlostného, neprajného sveta. (Taj.) (Sklamané dievča) nezúfa, ani nekľaje podvodníka zlostného. (J. Kráľ);
zlostne prísl.: z. hľadieť, gániť, pozerať na niekoho, z. sa usmiať, z. šomrať, hovoriť, vykríknuť; z. zahriaknuť niekoho;
zlostnosť, -ti ž.