zlostiť -sť/-i! nedok. hnevať, jedovať: jeho správanie ma vždy z-í, z. psa
// zlostiť sa mať zlosť, hnevať sa, jedovať sa: matka sa z-í na syna
nazlostiť sa -tí sa -tia sa (ne)nazlosti sa/(ne)nazlosť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok. 1. (ø; na koho, na čo/s vedľajšou vetou) ▶ stať sa zlostným, pocítiť al. prejaviť zlosť, hnev vyvolaný neprijatím určitého stavu vecí; syn. nahnevať sa: poriadne, veľmi, ľahko, rýchlo sa n.; nazlostil sa na kamarátov; nazlostí sa pre každú hlúposť; nič jej nehovor, aby sa nenazlostila; Nazlostil sa, že naverímboha vylihuje, a pritom ho čaká toľko práce. [L. Ballek]; Včera sme sa strašne nazlostili. [P. Vilikovský]; A tú noc Anna skoro vôbec nespala, len chvíľami si trošička zdriemla, nazlostená na dotieravosť vlastných myšlienok. [Rb 1986] 2. expr. zried. (s kým, s čím; ø) obyč. s výrazom miery ▶ veľa, často sa zlostiť, podľahnúť hnevu: už sa s nimi dosť nazlostili; veľa sa nazlostí so starým spotrebičom; Čo som sa kedysi nazlostil, keď mi každé Vianoce darovali rukavice s ponožkami. [J. Gavalcová] ▷ nedok. k 1 ↗ zlostiť sa
nazlostiť -tí -tia (ne)nazlosti/(ne)nazlosť! -til -tiac -tený -tenie dok. (koho) ▶ vyvolať, vzbudiť v niekom zlosť, hnev, popudiť k veľkému hnevu; syn. nahnevať: najviac ju nazlostí neporiadok; naša odpoveď ho veľmi nazlostila; nič ho nenazlostí; po jeho slovách ostal zahanbený aj nazlostený; Posledná veta ju nazlostila väčšmi ako hocičo iné v predošlých nezhodách. [K. Lászlová]; Najviacej ma však nazlostí, keď sa mi začnú posmievať. [V. Šikula] ▷ nedok. ↗ zlostiť
hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť sa • mať zlosť • rozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťami • expr.: jedovať sa • jedošiť sa • srdiť sa • durdiť sa • duriť sa • pajediť sa • paprčiť sa • čertiť sa • sršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaní • expr.: pučiť sa • ježiť sa • kohútiť sa • kokošiť sa • šušoriť sa • zubiť sa • katiť sa • peniť • zastaráv. horšiť sa • nár. jediť sa (Urban) • pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ) • zried. sošiť sa (Jarunková) • hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štve • mrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevu • žlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevu • zried. žlčovatieť (Ferko) • expr.: fúkať sa • fučať sa • duť sa • nadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozpráva • expr.: zúriť • soptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmi • hovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)
hnevať vzbudzovať hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť • rozčuľovať: hnevá, zlostí, rozčuľuje ju neporiadok • expr.: jedovať • srdiť • čertiť • pajediť: jeduje, čertí, pajedí ho, že všetko nie je podľa neho • expr.: dopaľovať • domŕzať • dožierať • žrať • zhrýzať • dojedať • dopekať • dohrýzať: dopaľuje, žerie ma synova neposlušnosť • expr. paprčiť: paprčí ho krik pod oblokmi • hovor. expr. štvať: štve ho nespravodlivé obvinenie • mrzieť • trápiť • pichať • expr. škrieť (vzbudzovať mrzutosť, trápenie, duševnú bolesť): mrzí, škrie ho jej nedôslednosť • pokúšať: deti pokúšajú už od rána • vulg. srať: to ma serie
pokúšať 1. spôsobovať znepokojený, podráždený duševný stav • dráždiť: starší brat pokúša, dráždi mladšieho • hnevať • zlostiť • pokušiavať • zastar. pokušovať: hnevať, zlostiť psa • znepokojovať • vyrušovať • rušiť: myšlienka na odchod ho už dlho znepokojuje, vyrušuje • dobiedzať: chlapci prestali dobiedzať do kamaráta • expr.: jedovať • dopaľovať • domŕzať • dojedať • dožierať: deti jedujú, dopaľujú, dojedajú rodičov svojimi otázkami
2. privádzať do pokušenia • zvádzať: pokúšať, zvádzať niekoho na hriech • navádzať • lákať • vábiť (na zlé): navádzať, lákať niekoho na krádež • nabádať • podnecovať (na zlé) • expr.: podkúšať • podkušiavať • podkušovať: podkúšali ma, aby som nesúhlasil
zlostiť p. hnevať
zlostiť sa p. hnevať sa
znepokojovať vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou • trápiť • tlačiť: priateľove správy ma znepokojujú, trápia, tlačia • zried. nepokojiť • expr. omínať: už dlhší čas ma tá vec omína • nár. omykať: starosť ho omyká • hovor. zastar. turbovať: Neturbuj sa nad tým! • hovor. bantovať: vtáčiky v hniezde neslobodno bantovať • rušiť • vyrušovať (zasahovať do pokoja niekoho): hlas zo susednej miestnosti ma ruší, vyrušuje • expr.: balušiť • mátať • mátožiť: baluší, máta ma zlá predstava • expr.: hartusiť • hartušiť (znepokojovať hlukom, krikom a pod.) • expr. vŕtať: spomienka mu vŕta v duši • pokúšať • dráždiť • rozčuľovať • popudzovať • rozrušovať • hnevať • zlostiť • jedovať: Nechaj psa na pokoji, nepokúšaj, nedráždi, nehnevaj ho!; popudzuje, rozčuľuje, rozrušuje ich predstava prehry • škrieť • mrzieť: škrie, mrzí ho, že ho asi nevyberú do reprezentácie • expr.: dopekať • dokúčať: dopekajú ho myšlienky na neúspech • zmietať (citovo silno vzrušovať): zmieta ním nenávisť
vztekať sa, -á, -ajú nedok. (čes.) kniž. zastar. (na koho i bezpredm.) jedovať sa, hnevať sa, mať zlosť, zlostiť sa: Ja nepristávam, hoc budete sa azda na mňa vztekať. (Ráz.) Sultán sa vztekal, kričal. (Záb.)
zlostiť, -í, -ia, rozk. zlosť/zlosti nedok. (koho, čo) vzbudzovať v niekom zlosť, hnev, popudzovať k zlosti, hnevať: Zlostila ma jeho posmešná zhovievavosť a prezývky. (Jes-á) Zlostilo ho, že nebol pozvaný na aristokratický večer. (Škult.) Viem, že ťa zlostilo, keď ťa druhý volal. (Taj.) z. psa;
opak. zlostievať, -a, -ajú;
dok. nazlostiť
|| zlostiť sa (na koho, na čo i bezpredm.) byť ovládnutý zlosťou, hnevom, hnevať sa, srdiť sa; rozčuľovať sa: z. sa sám na seba; Ja sa na svojho Paľa už ani nezlostím. (Tat.) Čo toľko vraví!? zlostí sa v duchu Saba. (Tim.) (Stará mať) sa zlostí pre polliter vína. (Taj.);
opak. zlostievať sa;
dok. nazlostiť sa