Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

zlostiť -sť/-i! nedok. hnevať, jedovať: jeho správanie ma vždy z-í, z. psa

// zlostiť sa mať zlosť, hnevať sa, jedovať sa: matka sa z-í na syna

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zlostiť ‑í ‑ia ‑sť/‑i! nedok.; zlostiť sa

nazlostiť sa -tí sa -tia sa (ne)nazlosti sa/(ne)nazlosť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok. 1. (ø; na koho, na čo/s vedľajšou vetou) ▶ stať sa zlostným, pocítiť al. prejaviť zlosť, hnev vyvolaný neprijatím určitého stavu vecí; syn. nahnevať sa: poriadne, veľmi, ľahko, rýchlo sa n.; nazlostil sa na kamarátov; nazlostí sa pre každú hlúposť; nič jej nehovor, aby sa nenazlostila; Nazlostil sa, že naverímboha vylihuje, a pritom ho čaká toľko práce. [L. Ballek]; Včera sme sa strašne nazlostili. [P. Vilikovský]; A tú noc Anna skoro vôbec nespala, len chvíľami si trošička zdriemla, nazlostená na dotieravosť vlastných myšlienok. [Rb 1986]
2. expr. zried. (s kým, s čím; ø) obyč. s výrazom mieryveľa, často sa zlostiť, podľahnúť hnevu: už sa s nimi dosť nazlostili; veľa sa nazlostí so starým spotrebičom; Čo som sa kedysi nazlostil, keď mi každé Vianoce darovali rukavice s ponožkami. [J. Gavalcová]
nedok. k 1zlostiť sa


nazlostiť -tí -tia (ne)nazlosti/(ne)nazlosť! -til -tiac -tený -tenie dok. (koho) ▶ vyvolať, vzbudiť v niekom zlosť, hnev, popudiť k veľkému hnevu; syn. nahnevať: najviac ju nazlostí neporiadok; naša odpoveď ho veľmi nazlostila; nič ho nenazlostí; po jeho slovách ostal zahanbený aj nazlostený; Posledná veta ju nazlostila väčšmi ako hocičo iné v predošlých nezhodách. [K. Lászlová]; Najviacej ma však nazlostí, keď sa mi začnú posmievať. [V. Šikula]nedok.zlostiť

hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť samať zlosťrozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťamiexpr.: jedovať sajedošiť sasrdiť sadurdiť saduriť sapajediť sapaprčiť sačertiť sasršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaníexpr.: pučiť saježiť sakohútiť sakokošiť sašušoriť sazubiť sakatiť sapeniťzastaráv. horšiť sanár. jediť sa (Urban)pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ)zried. sošiť sa (Jarunková)hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štvemrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevužlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevuzried. žlčovatieť (Ferko)expr.: fúkať safučať saduť sanadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozprávaexpr.: zúriťsoptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmihovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)


hnevať vzbudzovať hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiťrozčuľovať: hnevá, zlostí, rozčuľuje ju neporiadokexpr.: jedovaťsrdiťčertiťpajediť: jeduje, čertí, pajedí ho, že všetko nie je podľa nehoexpr.: dopaľovaťdomŕzaťdožieraťžraťzhrýzaťdojedaťdopekaťdohrýzať: dopaľuje, žerie ma synova neposlušnosťexpr. paprčiť: paprčí ho krik pod oblokmihovor. expr. štvať: štve ho nespravodlivé obvineniemrzieťtrápiťpichaťexpr. škrieť (vzbudzovať mrzutosť, trápenie, duševnú bolesť): mrzí, škrie ho jej nedôslednosťpokúšať: deti pokúšajú už od ránavulg. srať: to ma serie


pokúšať 1. spôsobovať znepokojený, podráždený duševný stav • dráždiť: starší brat pokúša, dráždi mladšiehohnevaťzlostiťpokušiavaťzastar. pokušovať: hnevať, zlostiť psaznepokojovaťvyrušovaťrušiť: myšlienka na odchod ho už dlho znepokojuje, vyrušujedobiedzať: chlapci prestali dobiedzať do kamarátaexpr.: jedovaťdopaľovaťdomŕzaťdojedaťdožierať: deti jedujú, dopaľujú, dojedajú rodičov svojimi otázkami

2. privádzať do pokušenia • zvádzať: pokúšať, zvádzať niekoho na hriechnavádzaťlákaťvábiť (na zlé): navádzať, lákať niekoho na krádežnabádaťpodnecovať (na zlé) • expr.: podkúšaťpodkušiavaťpodkušovať: podkúšali ma, aby som nesúhlasil


zlostiť p. hnevať


zlostiť sa p. hnevať sa


znepokojovať vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou • trápiťtlačiť: priateľove správy ma znepokojujú, trápia, tlačiazried. nepokojiťexpr. omínať: už dlhší čas ma tá vec omínanár. omykať: starosť ho omykáhovor. zastar. turbovať: Neturbuj sa nad tým!hovor. bantovať: vtáčiky v hniezde neslobodno bantovaťrušiťvyrušovať (zasahovať do pokoja niekoho): hlas zo susednej miestnosti ma ruší, vyrušujeexpr.: balušiťmátaťmátožiť: baluší, máta ma zlá predstavaexpr.: hartusiťhartušiť (znepokojovať hlukom, krikom a pod.) • expr. vŕtať: spomienka mu vŕta v dušipokúšaťdráždiťrozčuľovaťpopudzovaťrozrušovaťhnevaťzlostiťjedovať: Nechaj psa na pokoji, nepokúšaj, nedráždi, nehnevaj ho!; popudzuje, rozčuľuje, rozrušuje ich predstava prehryškrieťmrzieť: škrie, mrzí ho, že ho asi nevyberú do reprezentácieexpr.: dopekaťdokúčať: dopekajú ho myšlienky na neúspechzmietať (citovo silno vzrušovať): zmieta ním nenávisť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vztekať sa, -á, -ajú nedok. (čes.) kniž. zastar. (na koho i bezpredm.) jedovať sa, hnevať sa, mať zlosť, zlostiť sa: Ja nepristávam, hoc budete sa azda na mňa vztekať. (Ráz.) Sultán sa vztekal, kričal. (Záb.)


zlostiť, -í, -ia, rozk. zlosť/zlosti nedok. (koho, čo) vzbudzovať v niekom zlosť, hnev, popudzovať k zlosti, hnevať: Zlostila ma jeho posmešná zhovievavosť a prezývky. (Jes-á) Zlostilo ho, že nebol pozvaný na aristokratický večer. (Škult.) Viem, že ťa zlostilo, keď ťa druhý volal. (Taj.) z. psa;

opak. zlostievať, -a, -ajú;

dok. nazlostiť

|| zlostiť sa (na koho, na čo i bezpredm.) byť ovládnutý zlosťou, hnevom, hnevať sa, srdiť sa; rozčuľovať sa: z. sa sám na seba; Ja sa na svojho Paľa už ani nezlostím. (Tat.) Čo toľko vraví!? zlostí sa v duchu Saba. (Tim.) (Stará mať) sa zlostí pre polliter vína. (Taj.);

opak. zlostievať sa;

dok. nazlostiť sa

Morfologický analyzátor

zlostiť nedokonavé sloveso
(ja) zlostím VKesa+; (ty) zlostíš VKesb+; (on, ona, ono) zlostí VKesc+; (my) zlostíme VKepa+; (vy) zlostíte VKepb+; (oni, ony) zlostia VKepc+;

(ja som, ty si, on) zlostil VLesam+; (ona) zlostila VLesaf+; (ono) zlostilo VLesan+; (oni, ony) zlostili VLepah+;
(ty) zlosť, zlosti! VMesb+; (my) zlostime, zlosťme! VMepa+; (vy) zlosťte, zlostite! VMepb+;
(nejako) zlostiac VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor