Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

zlosť -i ž. prudké vzrušenie vyvolané hnevom, nenávisťou, odporom ap., (prudký) hnev, jed (význ. 2): zblednúť od z-i, urobiť niečo zo z-i, vybiť si z. na niekom, niečom

mať z. na niekoho, niečo zlostiť sa

expr. ide ho rozdrapiť, ide puknúť od z-i veľmi sa zlostí

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zlosť ‑i ž.

nazlosť, obyč. pís. na zlosť prísl.proti vôli, želaniu niekoho, napriek1, naprotiveň1: deti si robia n.; Tamto som vždy preskakoval drôt na zlosť železničiara z malej drevenej búdky. [V. Šikula]; Chlapec sa neúnavne ponáral a špliechal na zlosť unudeným slečnám. [A. Hykisch]fraz. ako/akoby nazlosť veľmi nevhod z hľadiska hovoriaceho, spôsobujúc hovoriacemu problémy, zlostiac ho: ako na zlosť som ráno zaspal

hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť samať zlosťrozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťamiexpr.: jedovať sajedošiť sasrdiť sadurdiť saduriť sapajediť sapaprčiť sačertiť sasršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaníexpr.: pučiť saježiť sakohútiť sakokošiť sašušoriť sazubiť sakatiť sapeniťzastaráv. horšiť sanár. jediť sa (Urban)pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ)zried. sošiť sa (Jarunková)hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štvemrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevužlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevuzried. žlčovatieť (Ferko)expr.: fúkať safučať saduť sanadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozprávaexpr.: zúriťsoptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmihovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)


hnev 1. pocit a prejav prudkého rozčúlenia, pobúrenia, rozhorčenia: zblednúť od hnevuzlosť (prudký hnev): vybiť si na niekom zlosťhovor. jed: dusiť v sebe jedexpr. srd: zmocnil sa ho srdzúrivosť (agresívny hnev): pochytila ho zúrivosťbes (Jégé)pren. žlč: rastie v nej žlč

2. p. nenávisť


pomstiť sa 1. vykonať pomstu ako odvetu za skutočnú al. domnelú krivdu • vypomstiť sa: kruto sa mu pomstila, vypomstila za neveruvyvŕšiť savyliať si zlosť: vyvŕšiť sa, vyliať si zlosť na nevinných

2. spôsobiť neželateľné následky (o veciach, činoch) • vypomstiť sa: omyly sa nám (vy)pomstiapotrestaťvytrestať (postihnúť trestom): nespravodlivé rozhodnutie nás potrestalo, vytrestalo


vyvŕšiť sa nespravodlivo preniesť svoju nespokojnosť na niekoho, niečo • fraz. vyliať si zlosť: opitý sa vyvŕšil, vylial si zlosť na deťochvypomstiť sapomstiť sa (odplatiť sa pomstou za niečo): (vy)pomstili sa na nevinnýchsubšt. zrajtovať (vyvŕšiť sa na niekom ostrým slovom): zrajtovať študenta


zloba trvalé zaujatie voči niekomu spojené s prudkým pobúrením mysle (op. dobrota): ľudská zloba; má v srdci len zlobuzlosť: urobiť niečo v zlostihnev: krotiť svoj hnevhovor. jed: je plný jeduexpr. srd: zmocnil sa ho srdnepriateľstvo: žiť v nepriateľstvenenávisť: pociťovať nenávisťnevraživosť: rasová nevraživosťkniž. zášť: vzbudzovať zášť


zlo čo nie je v súlade s ľudskosťou, zlá vec, zlý čin (op. dobro): potrestať zlo, predchádzať zluzlé: skúsiť dobré i zlékrivda (nespravodlivý čin): odčiniť krivdupríkorie (zlo obyč. v podobe psychického ponižovania): robiť niekomu príkoriepriekorizeň (Urbánek)bezprávieneprávosť: búriť sa proti bezpráviu, neprávostikniž. protivenstvo: znášať protivenstvákniž. temnosť: brány temnostizried. zlosť (Rázus)

p. aj zloba


zlosť 1. p. hnev 1 2. p. zlo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vztekať sa, -á, -ajú nedok. (čes.) kniž. zastar. (na koho i bezpredm.) jedovať sa, hnevať sa, mať zlosť, zlostiť sa: Ja nepristávam, hoc budete sa azda na mňa vztekať. (Ráz.) Sultán sa vztekal, kričal. (Záb.)


vztek, -u m. (čes.) kniž. zastar. jed, hnev, zlosť: Paholkov pojal vztek. (Taj.); vztek vypustiť na plemeno turecké (Kal.)


zlosť, -ti ž.

1. prudké vzrušenie, rozčúlenie, rozhorčenie podmienené pocitom hnevu, nenávisti, nevraživosti, odporu, podráždenia ap., hnev, srd: zožltnúť, sčervenieť, zblednúť od z-i; sršať, soptiť, planúť z-ou; triasť sa od z-i (z-ou), premáhať, opanovať z., schladiť si z., pukať od z-i (z-ou), zachádzať sa od z-i (z-ou), zadúšať sa, dusiť sa z-ou veľmi sa zlostiť; vyliať, vybiť si z. na niekom prejaviť ju voči niekomu; z. v ňom vrie, kypí, z. ním lomcuje, z. ho berie, myká ho od z-i; hovor. má ho rozdrapiť od z-i, má ho (ide ho) roztrhať od z-i o prudkom záchvate hnevu; z. v ňom prepukla, vstúpila doňho z., zmocnila sa ho z. nahneval sa, nazlostil sa; prehltnúť, prežrieť z. premôcť hnev; z. ho prešla vyprchala z neho; z. v ňom schladla zmiernila sa; urobiť niečo v slepej z-i v nespravodlivom hneve; urobiť niečo niekomu na z. napriek, navzdor;

2. zried. zloba, zlo: My pôjdeme tiež za vami ta, kde zlosť sveta musí stáť pre hrobu tíš. (Ráz.); Človek do toho (sveta) vniesol zlosť, biedu, vraždu. (Jégé)

Morfologický analyzátor

zlostiť nedokonavé sloveso
(ja) zlostím VKesa+; (ty) zlostíš VKesb+; (on, ona, ono) zlostí VKesc+; (my) zlostíme VKepa+; (vy) zlostíte VKepb+; (oni, ony) zlostia VKepc+;

(ja som, ty si, on) zlostil VLesam+; (ona) zlostila VLesaf+; (ono) zlostilo VLesan+; (oni, ony) zlostili VLepah+;
(ty) zlosť, zlosti! VMesb+; (my) zlostime, zlosťme! VMepa+; (vy) zlosťte, zlostite! VMepb+;
(nejako) zlostiac VHe+;

zlosť podstatné meno, ženský rod

(jedna) zlosť; (bez) zlosti; (k) zlosti; (vidím) zlosť; (o) zlosti; (so) zlosťou;

(dve) zlosti; (bez) zlostí; (k) zlostiam; (vidím) zlosti; (o) zlostiach; (so) zlosťami;

Zlosť_1 Zlosť Zlosť_2 Zlosť
zlosť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) zlosť
G (bez) zlosti
D (k) zlosti
A (vidím) zlosť
L (o) zlosti
I (so) zlosťou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) zlosti
G (bez) zlostí
D (k) zlostiam
A (vidím) zlosti
L (o) zlostiach
I (so) zlosťami

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor