lámať, -e, -u, lámuc, lámajúci nedok.
1. (čo, zried. koho) násilným ohnutím, prehnutím, stlačením deliť, prelamovať na kusy: l. palicu, prút, triesku, l. kosti, vietor láme stromy; l. skaly, l. uhlie kopať; l. v kolese, kolesom dakoho trestať stredovekým spôsobom lámaním kostí v kolese; typ. l. sadzbu upravovať do strán; l. putá zbavovať sa pút (obyč. pren.); pren. Načo sa boriť s prekážkami, načo lámať a ničiť, keď neostane po mne nič (Stod.) ničiť, kaziť, búrať. (Dieťa) tichosť láme (Žáry) prerušuje, ruší
● lámať si hlavu (nad čím, na čom) úporne, tuho o dačom rozmýšľať, uvažovať; l. si krk (krky) boriť sa s prekážkami, skúšať šťastie: Zájde do sveta kdesi krk lámať. (Kuk.) Choďte len a lámte krky! (Jégé); expr. l. hory robiť neobyčajné veci; chlapisko, skaly by mohol lámať silák, ktorý by mohol vykonávať i najťažšiu, najhrubšiu prácu; príde (prišlo) na lámanie (k lámaniu) chleba nastane (nastala) rozhodná chvíľa, bude (bolo) treba urobiť rozhodný krok; l. slovo rušiť sľub; l. kolesá druh detskej hry;
2. (čo) odlamovať: l. lístie, konáre; l. kukuricu;
3. (čo) spôsobovať zmenu smeru, spôsobovať lom (obyč. o svetle): voda, sklo láme svetlo, lúče;
4. hovor. (čo) prekonávať, premáhať: l. normy, rekordy, l. odpor niekoho, l. hrádze, predsudky; vôľu zatvrdilcov lámu (Žáry);
5. neos. (koho) cítiť prenikavú, prudkú bolesť lámky, reumatizmu: láme ho v kostiach, v krížoch, v chrbte, v kĺboch;
6. (čo) (o reči) nesprávne, chybne rozprávať: l. slovenčinu; l. reč o deťoch;
dok. k 1, 3 zlomiť, k 1 polámať, k 2 odlomiť
|| lámať sa nedok.
1. deliť sa na kúsky, drobiť sa, mrviť sa: nechty, zuby, vlasy sa lámu; Mušľa sa mrví a láme. (Kuk.); ľady sa lámu a) prelamujú sa pri odmäku; b) pren. situácia sa priaznivo mení, napätie sa uvoľňuje;
2. prelamovať sa, zohýbať sa: Dobre sa tie schody pod ním nelámu. (Ráz.); nohy sa mu lámu v kolenách;
3. rúcať sa, ničiť sa, zanikať, hynúť: Vtedy sa lámal starý svet. (Heč.) Mladá sila láme sa a hynie v neresti a zúfalstve. (Vaj.) Víťazstvo sa lámalo. (Taj.) Pýcha sa lámala (Ondr.) prekonávala; hlas sa láme mení sa, preskakuje od dojatia, od pohnutia, od rozčúlenia a pod.;
4. (o svetle) meniť smer, lomiť sa: svetlo, lúč sa láme vo vode;
dok. k 1, 2 polámať sa, k 3 zlomiť sa
lomiť, -í, -ia nedok.
1. (čo) deliť na časti, na kusy, na zlomky a pod., lámať: l. kameň
● l. ruky, rukami zalamovať rukami, spínať ruky pri horekovaní, v zúfalstve, pri žialení, vyčitovaní a pod.;
2. (čo) ničiť, kaziť, rušiť: Za to mu vy vôľu nelomte nikdy! (Tim.)
3. expr. (koho, čo) veľmi silno biť, tĺcť, hlušiť: Ani k slovu nedali prísť, len ma lomili. (Dobš.)
4. (koho, čo) bolieť ako pri lámke: Hofierku kŕč lomil. (Taj.); lomí ho v boku; Všetky mi údy lomiac, prejíma. (Sládk.)
5. (kým, koho) (o prudkých citových hnutiach) prejímať dakoho, lomcovať, triasť dakým: Kňaz sa pozbieral zo zeme, strašný hnev ním lomil. (Hor.) Lomil ho strach, že sa do omáčky zamiešajú žandári. (Heč.)
6. mat. deliť: päť lomené dvoma 5/2 (nespráv. lomeno);
dok. k 1 zlomiť, zlámať
|| lomiť sa nedok.
1. lámať sa: (Ľad) krkvá sa a lomí. (Kuk.) Zráža ciagle z krovu, až sa lomia. (Kuk.)
2. meniť rázne smer: lúče sa lomia, svetlo, čiara sa lomí;
3. ničiť sa, kaziť sa, rušiť sa: V lone veľkosti sily sa lomia. (Sládk.)
4. (s čím, s kým) zápasiť, boriť sa: l. sa so životom (Bod.);
5. expr. biť sa: Či sa to bijú ožrani, či hráči... Či sa zbojníci medzi sebou lomia? (J. Kráľ);
dok. k 1 zlomiť sa, zlámať sa
zlomiť, -í, -ia dok.
1. (čo) tlakom, násilím rozdeliť (obyč. na dva kusy), prelomiť, rozlomiť; zlámať, polámať: z. palicu, kosu; z. (si) nohu, ruku; Víchor za búrky zlomil konár. (Ráz.-Mart.) (Žrebec) skočil a zlomil oje. (Bodic.)
● hovor. expr. z. (si) krk, krky, väz, päty a) zabiť sa, b) mať neúspech, utrpieť škodu; z. niekomu krk, krky, väz, väzy zničiť, znemožniť niekoho, urobiť niekoho neškodným; z. nad niekým palicu odsúdiť niekoho; hovor. žart. zlom (si) väz želanie úspechu;
2. (koho, čo) ohnúť, prehnúť: Ešte viac zlomil telo, dopredu ho vysotil. (Jaš.) Oblapil mocne Okánika v drieku a zlomil ho. (Tat.); neos. Zrazu ju zlomilo v drieku. (Bedn.)
3. trochu zastar. (čo) porušiť, nedodržať (sľub, prísahu a p.): Marka prísahu zlomila. (J. Kráľ) Zlomila sľub, vlani sa vydala. (Kuk.) Si obžalovaný, že’ viackrát vieru zlomil. (Kal.)
4. zried. (čo) zničiť; znemožniť, prekaziť: Taký mladý život neslobodno zlomiť. (Stod.) Zlomili ste moju kariéru. (Urb.)
5. expr. (koho, čo) duševne zničiť, oslabiť, podlomiť; zdeprimovať: Ale väznením si nás nezlomil. (Barč.) Nečakaná porážka zlomí meštiankárov. (Ráz.); z. srdce niekomu, z. ducha;
6. expr. (čo) násilím premôcť, prekonať, zdolať, poraziť: z. odpor, teror, úklady, z. moc niekoho; z. rekord, z. normu; Otcov despotizmus treba zlomiť. (Urb.) Len raz jej zlomil vôľu! (Kuk.) Je na čase zlomiť aj tvoju pýchu. (Laz.); z. mlčanie niekoho prinútiť niekoho hovoriť
|| zlomiť sa
1. tlakom prasknúť, rozdeliť sa (obyč. na dva kusy), rozlomiť sa, prelomiť sa; zlámať sa; polámať sa: Zlomil sa nám včera pluh. (Tim.); ruka sa mu zlomila; palica sa zlojila, nôž sa zlomil; Priečna hrada prehorela, zlomila sa v polovici. (Min.)
2. ohnúť sa, prehnúť sa: z. sa v drieku;
3. expr. zried. stratiť duševnú rovnováhu: Zlomil sa (Jano Kompan), celý sa zatriasol. (Min.)
4. expr. stratiť pôvodnú silu, porušiť sa, narušiť sa: Moc tajná sa zlomila. (Sládk.) Jej dávna hrdosť sa zlomila. (Krno) Na svornej zlomyseľnosti dediny zlomila sa i snaha četníkov (Vám.) stroskotala. Hlas sa jej zlomil (Fig.) zlyhal.
5. vin. dostať octovú chuť, zoctovatieť: víno sa zlomilo