Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

zlomiť dok.

1. násilím, tlakom porušiť, rozdeliť, rozlomiť: z. haluz, palicu prelomiť; z. si nohu

2. zohnúť, ohnúť, prehnúť: z. dievča v drieku; neos. z-lo ho v páse

3. premôcť, prekonať, zdolať: z. odpor nepriateľa, z. moc diktátora

4. duševne oslabiť, podlomiť, zničiť: väzenie ho nez-lo, správa ju celkom z-la

expr. z. (si) krky, väzy a) zabiť sa b) utrpieť neúspech; z. niekomu → srdce; z. nad niekým palicu stratiť nádej na jeho úspech, záchranu

// zlomiť sa

1. tlakom sa porušiť, rozdeliť, prelomiť sa, rozlomiť sa: nôž sa z-l, noha sa pri páde z-la

2. zohnúť sa, ohnúť sa, prehnúť sa: z-la sa v drieku

3. stratiť pôv. silu, intenzitu: jej hrdosť sa z-la, z-l sa mu hlas

4. stratiť duš. rovnováhu: pod tlakom starostí sa z-la

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zlomiť ‑í ‑ia dok.; zlomiť sa

zlomiť -mí -mia zlom! -mil -miac -mený -menie dok.


zlomiť sa -mí sa -mia sa zlom sa! -mil sa -miac sa -mený -menie sa dok.

lomiť sa -mí sa -mia sa lom sa! -mil sa -miac sa -miaci sa -menie sa nedok. 1. ▶ vychyľovať sa v určitom uhle z priameho smeru; od istého miesta viesť iným smerom: svetlo, lúč sa lomí; ulica sa lomí na juhozápad; Pozrel na koniec chodby, ktorá sa lomila v pravom uhle. [A. Baláž]; Muž sedí na nebezpečnom mieste, kde sa svah prudko lomí, prechádza do strmého zrázu. [V. Švenková]; pren. Jeho telo akoby sa lomilo. [Ľ. Feldek] nadobúdalo pokrivený tvar, bolo neprirodzene skrútené
2. zried.deliť sa na menšie časti; drobiť sa na menšie kúsky, rozpadať sa: verš sa lomí na dve polovice; zvetrané kamene sa lomia; pren. Sú časy, keď sa ľudský živel zleje do masy, ale časom sa znova začne lomiť na skalky, štrk. [L. Ballek]
3. expr. zried. ▶ vzájomne sa prudko zasahovať údermi, spôsobovať si bolesť, biť sa; syn. tĺcť sa: navzájom sa l. hlava-nehlava; v škole sme sa s chalanmi lomili; na bojisku sa skupiny ľudí lomili v blate
dok. k 2zlomiť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

obmäkčiť urobiť poddajnejším, povoľnejším, poddajným, povoľným, prekonať odpor u niekoho • oblomiť: otca nemohli obmäkčiť, oblomiť ani prosby; oblomila mužovu tvrdohlavosťzlomiťnalomiť: prosby ho zlomili, nalomilioslabiťpremôcť: argumenty oslabili, premohli ich zaťatosťpohnúť (obmäkčiť pôsobením na city): slzy ho napokon pohli

p. aj uprosiť


ohnúť dať do tvaru oblúka, do lomenej polohy • zohnúť: (z)ohnúť haluz; (z)ohnúť hlavu, ruku v laktiprehnúť (obyč. cez niečo): prehol telo cez zábradlienakriviťskriviťzakriviťpokriviťzalomiť (obyč. niečo elastické al. kovové): nakrivil, skrivil blatník; pokrivil klinec, zakriviť nôžskrútiť (ohnúť krútením): skrútiť kobereczahnúť (do mierneho oblúka): zahnutý nôž, nosvyhnúť (ohnúť dohora): vyhnúť strechu klobúkazhrbiťzhrbatiť (chrbát) • skloniť (hlavu, telo) • zakloniť (ohnúť dozadu hlavu, telo) • pokrčiťskrčiť: pokrčiť, skrčiť nohu v kolenezhybnúť: zhybla telo k zemipreliačiť (ohnúť dovnútra) • nadlomiťnalomiť: odovzdane nalomila šijuzlomiť: Zlom nohu v kolene!prihnúťnahnúťprihrbiťnahrbiťprikrčiť (trocha ohnúť): prihnúť, prihrbiť telo; nahrbiť, prihrbiť chrbátpoohýnaťpoohýbaťpozohýnaťpozohýbať (postupne, viac vecí) • poprehýbaťpoprehýnaťpoprehybovať (viackrát, na viacerých miestach): poprehýbaný drôt


polámať 1. lámaním rozdeliť obyč. na viac častí • rozlámať: polámať, rozlámať tyčinku, suché raždierozlomiťzlomiť (na dve časti): rozlomiť, zlomiť palicuzried. prelámaťhovor. pokrušiťnadrobiť (polámať obyč. drobením, mrvením na malé kúsky): pokrušený koláč; nadrobiť si chlieb do polievkyporozlamovaťpoprelamovať (postupne, viac vecí): porozlamovať posúchy na kusy

2. zlomením, lámaním poškodiť • dolámaťzlámať: v zlosti polámal, dolámal nábytok; na lyžovačke si polámal, zlámal nohyexpr.: pochrámaťdochrámať: hračku si hneď pochrámal, dochrámalexpr.: rozdrúzgaťdodrúzgaťroztrieskať: od zlosti rozdrúzgal, roztrieskal zlepené lietadlo


porušiť 1. zmeniť pôvodný normálny stav smerom k horšiemu, nepriaznivému stavu niečoho • narušiť (trocha, čiastočne): lieky mu porušili, narušili funkciu pečeneporúchať (veľmi poškodiť): porúchaný bicykelpoškodiť (spôsobiť škodu na niečom): poškodenie karosérie auta; poškodiť si zdravienaštrbiť: vzťahy k rodine boli naštrbenéexpr. rozryť: rozryť pokoj na pracoviskurozrušiť: mráz rozrušil povrch cestyrozožrať (žraním poškodiť): mole rozožrali kožuchexpr. zožrať: ťažká robota mu zožrala zdravie; hrdza zožrala zámokzničiť (veľmi, celkom poškodiť): kyselina zničila celý oblekpokaziť (porušiť fungovanie niečoho): pokaziť televízor, pokaziť si žalúdok

2. dopustiť sa priestupku voči niečomu, nedodržať, nerešpektovať niečo • prestúpiť: porušiť, prestúpiť zákaz, zákon, predpisprekročiť: prekročenie termínu, nariadeniazastaráv. zlomiť: zlomiť prísahu, sľub


prekonať 1. duševnou al. fyzickou silou nadobudnúť prevahu nad niečím (obyč. negatívnym, nepríjemným) al. nad niekým • premôcťzmôcť: prekonať, premôcť všetky ťažkosti, problémy; zmôcť, prekonať nepriateľazdolaťzvládnuťprevládnuťprevládať: musel v živote zdolať veľa prekážok, zvládnuť mnohé nástrahy; chorobu sa mu podarilo zdolaťkniž. preklenúť: napokon sa nám podarilo preklenúť aj osobné nedorozumeniazlomiťprelomiť: treba zlomiť, prelomiť nedôveru, odpor detízried. predolieť (Rázus)zvíťaziť: zvíťaziť nad vlastnou lenivosťouprežiťprestáťexpr. preskákať (zakúsiť niečo zlé, nepríjemné, nepriaznivé a silou ducha al. tela to vydržať): veľa za vojny prežil, prestál; všeličo sme počas štúdia preskákalipodstúpiť: podstúpim pre vás i ten najväčší strachprejsť (čím): kňazi prešli peklom väzníc; prejsť životnými ťažkosťamiodležať (si) (prekonať ležaním): odležať si chrípku

2. výkonom, výsledkami sa dostať pred niekoho • predstihnúťprevýšiť: je pyšný, že vo vedomostiach prekoná, predstihne, prevýši aj maturanta; prekonať dennú normupredbehnúťhovor. expr.: pretromfnúťtromfnúťpretromfovať: na pretekoch všetkých predbehnem, (pre)tromfnemzvíťaziť (nad kým, čím) • poraziťpremôcť (koho, čo): zvíťaziť nad držiteľom medaily; poraziť, premôcť majstraexpr. zahanbiť: nedajme sa vo vytrvalosti zahanbiť inýmzatieniť: svojím výkonom zatienil všetkých súťažiachprerásť (získať prevahu nad niekým, niečím): v šikovnosti prerástol majstra


premôcť 1. fyzickou al. duševnou silou nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím • prekonať: je taký silák, že každého premôže, prekoná; svojou rozhodnosťou a odvahou prekonal protivníkaporaziťprevládaťprevládnuťuvládať: poraziť súpera; prevládal, prevládol staršieho brata; porazil, prevládol v matematike všetkýchhovor. položiť: jeho odvaha ma položilazvíťaziť (nad niekým): mužstvo zvíťazilo nad silným súperomnabiť (v športovom zápolení): nabiť súpera v hokejišport. slang. prevalcovať: mužstvo nás prevalcovalozdolaťzničiťzmôcť: vojsko zdolalo, zničilo mesto; všetky prekážky sme postupne zdolali, zmohlipopremáhať (postupne, viac osôb, prekážok a pod.) • zvládnuťkniž. preklenúť: zvládnuť, preklenúť hospodárske ťažkostipodrobiť sizdrviťrozdrviť: podrobiť si národ, zdrviť súperazlomiťprelomiťoblomiť: zlomiť, prelomiť synov odporzaprieť: musí zaprieť svoje vladárske chúťky

2. vôľou stlmiť city a ich prejavy, telesné stavy a pod. • prekonaťpotlačiť: premôcť, potlačiť smútok, zvedavosť, predsudky, plačnedať najavoudusiťzadusiť: nedala najavo svoju radosť; udusiť, zadusiť slzy, hnevzadržať: zadržať zlosťovládnuťopanovaťskrotiť: nemohol ovládnuť, opanovať svoj odpor k povýšenému správaniu sa; skrotiť zlosťexpr. ututlať: ututlať v sebe túžbu pomstiť sautajiť: utajiť radosťumlčaťprehlušiť (zabrániť prejaveniu sa): umlčať, prehlušiť výčitky svedomia

3. (o citoch a ich prejavoch, o telesných stavoch) nadobudnúť u niekoho prevahu • opanovaťovládnuť: po namáhavej ceste nás premohla, opanovala, ovládla únavapreniknúť: prenikol ma pri tej predstave strachzmôcť: zmohol ho hladprevládnuť: prevládla v ňom túžba po pomstehovor.: vziaťzobrať: choroba ho vzala, zobrala


skysnúť kysnutím, kvasením zmeniť svoje vlastnosti • skysliť saskyslieť: polievka na teple skysla, skyslela; mlieko sa do rána skysliloskýšiť sa (o mlieku) • zoctovatieťzlomiť sa (dostať octovú chuť; o víne): víno v otvorenej fľaši rýchlo zoctovatelo, zlomilo sanabrznúť (začať kvasiť): mlieko nabrzlo, omáčka už nabrzlaseknúť sazraziť sa (tepelnými procesmi zmeniť konzistenciu; o mlieku): mlieko sa pri varení seklo, zrazilosadnúť sa (kvasením nadobudnúť tuhšiu konzistenciu; o mlieku)


zlomiť 1. tlakom, násilím rozdeliť na dva al. viac kusov • rozlomiťprelomiť: zlomiť, rozlomiť paličku; zlomiť, prelomiť ohraduzlámaťdolámaťpolámaťprelámať (zlomiť na viacero kusov al. na viacerých miestach a obyč. poškodiť): zlámal, dolámal si nohy; polámať náradiepoprelamovať (postupne, viac vecí al. na viacerých miestach) • expr.: zdruzgnúťdodrúzgať (zlomiť, zlámať s praskotom): zdruzgnúť konárexpr. dochrámať: dochrámať si nohu

2. uviesť do podoby oblúka, ohybu • ohnúťzohnúťprehnúť: zlomiť, (z)ohnúť nohu v kolene; zlomiť, (z)ohnúť šiju; prehnúť niekoho v páse

3. násilím, silou dosiahnuť víťazstvo nad niečím • premôcťprekonať: zlomiť, premôcť teror, násilie, moc niekoho; prekonať zloporaziťzdolaťzmôcť (zbaviť síl): zlomiť, poraziť nepriateľa; zdolať, zmôcť presilu vojskaoblomiť: nemôže oblomiť synov odpor

4. urobiť poddajným, odobrať duševné sily • podlomiťoslabiť: nič ma tak nezlomilo, nepodlomilo ako priateľova zrada; väzenie ho celkom oslabilozničiť: žiaľ ma zničilzdeprimovať (duševne ubiť) • expr.: skrušiťskváriťzdeptať: skrušila, skvárila nás neistá budúcnosť, bieda

5. p. porušiť 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

lámať, -e, -u, lámuc, lámajúci nedok.

1. (čo, zried. koho) násilným ohnutím, prehnutím, stlačením deliť, prelamovať na kusy: l. palicu, prút, triesku, l. kosti, vietor láme stromy; l. skaly, l. uhlie kopať; l. v kolese, kolesom dakoho trestať stredovekým spôsobom lámaním kostí v kolese; typ. l. sadzbu upravovať do strán; l. putá zbavovať sa pút (obyč. pren.); pren. Načo sa boriť s prekážkami, načo lámať a ničiť, keď neostane po mne nič (Stod.) ničiť, kaziť, búrať. (Dieťa) tichosť láme (Žáry) prerušuje, ruší

lámať si hlavu (nad čím, na čom) úporne, tuho o dačom rozmýšľať, uvažovať; l. si krk (krky) boriť sa s prekážkami, skúšať šťastie: Zájde do sveta kdesi krk lámať. (Kuk.) Choďte len a lámte krky! (Jégé); expr. l. hory robiť neobyčajné veci; chlapisko, skaly by mohol lámať silák, ktorý by mohol vykonávať i najťažšiu, najhrubšiu prácu; príde (prišlo) na lámanie (k lámaniu) chleba nastane (nastala) rozhodná chvíľa, bude (bolo) treba urobiť rozhodný krok; l. slovo rušiť sľub; l. kolesá druh detskej hry;

2. (čo) odlamovať: l. lístie, konáre; l. kukuricu;

3. (čo) spôsobovať zmenu smeru, spôsobovať lom (obyč. o svetle): voda, sklo láme svetlo, lúče;

4. hovor. (čo) prekonávať, premáhať: l. normy, rekordy, l. odpor niekoho, l. hrádze, predsudky; vôľu zatvrdilcov lámu (Žáry);

5. neos. (koho) cítiť prenikavú, prudkú bolesť lámky, reumatizmu: láme ho v kostiach, v krížoch, v chrbte, v kĺboch;

6. (čo) (o reči) nesprávne, chybne rozprávať: l. slovenčinu; l. reč o deťoch;

dok. k 1, 3 zlomiť, k 1 polámať, k 2 odlomiť

|| lámať sa nedok.

1. deliť sa na kúsky, drobiť sa, mrviť sa: nechty, zuby, vlasy sa lámu; Mušľa sa mrví a láme. (Kuk.); ľady sa lámu a) prelamujú sa pri odmäku; b) pren. situácia sa priaznivo mení, napätie sa uvoľňuje;

2. prelamovať sa, zohýbať sa: Dobre sa tie schody pod ním nelámu. (Ráz.); nohy sa mu lámu v kolenách;

3. rúcať sa, ničiť sa, zanikať, hynúť: Vtedy sa lámal starý svet. (Heč.) Mladá sila láme sa a hynie v neresti a zúfalstve. (Vaj.) Víťazstvo sa lámalo. (Taj.) Pýcha sa lámala (Ondr.) prekonávala; hlas sa láme mení sa, preskakuje od dojatia, od pohnutia, od rozčúlenia a pod.;

4. (o svetle) meniť smer, lomiť sa: svetlo, lúč sa láme vo vode;

dok. k 1, 2 polámať sa, k 3 zlomiť sa


lomiť, -í, -ia nedok.

1. (čo) deliť na časti, na kusy, na zlomky a pod., lámať: l. kameň

l. ruky, rukami zalamovať rukami, spínať ruky pri horekovaní, v zúfalstve, pri žialení, vyčitovaní a pod.;

2. (čo) ničiť, kaziť, rušiť: Za to mu vy vôľu nelomte nikdy! (Tim.)

3. expr. (koho, čo) veľmi silno biť, tĺcť, hlušiť: Ani k slovu nedali prísť, len ma lomili. (Dobš.)

4. (koho, čo) bolieť ako pri lámke: Hofierku kŕč lomil. (Taj.); lomí ho v boku; Všetky mi údy lomiac, prejíma. (Sládk.)

5. (kým, koho) (o prudkých citových hnutiach) prejímať dakoho, lomcovať, triasť dakým: Kňaz sa pozbieral zo zeme, strašný hnev ním lomil. (Hor.) Lomil ho strach, že sa do omáčky zamiešajú žandári. (Heč.)

6. mat. deliť: päť lomené dvoma 5/2 (nespráv. lomeno);

dok. k 1 zlomiť, zlámať

|| lomiť sa nedok.

1. lámať sa: (Ľad) krkvá sa a lomí. (Kuk.) Zráža ciagle z krovu, až sa lomia. (Kuk.)

2. meniť rázne smer: lúče sa lomia, svetlo, čiara sa lomí;

3. ničiť sa, kaziť sa, rušiť sa: V lone veľkosti sily sa lomia. (Sládk.)

4. (s čím, s kým) zápasiť, boriť sa: l. sa so životom (Bod.);

5. expr. biť sa: Či sa to bijú ožrani, či hráči... Či sa zbojníci medzi sebou lomia? (J. Kráľ);

dok. k 1 zlomiť sa, zlámať sa


zlomiť, -í, -ia dok.

1. (čo) tlakom, násilím rozdeliť (obyč. na dva kusy), prelomiť, rozlomiť; zlámať, polámať: z. palicu, kosu; z. (si) nohu, ruku; Víchor za búrky zlomil konár. (Ráz.-Mart.) (Žrebec) skočil a zlomil oje. (Bodic.)

hovor. expr. z. (si) krk, krky, väz, päty a) zabiť sa, b) mať neúspech, utrpieť škodu; z. niekomu krk, krky, väz, väzy zničiť, znemožniť niekoho, urobiť niekoho neškodným; z. nad niekým palicu odsúdiť niekoho; hovor. žart. zlom (si) väz želanie úspechu;

2. (koho, čo) ohnúť, prehnúť: Ešte viac zlomil telo, dopredu ho vysotil. (Jaš.) Oblapil mocne Okánika v drieku a zlomil ho. (Tat.); neos. Zrazu ju zlomilo v drieku. (Bedn.)

3. trochu zastar. (čo) porušiť, nedodržať (sľub, prísahu a p.): Marka prísahu zlomila. (J. Kráľ) Zlomila sľub, vlani sa vydala. (Kuk.) Si obžalovaný, že’ viackrát vieru zlomil. (Kal.)

4. zried. (čo) zničiť; znemožniť, prekaziť: Taký mladý život neslobodno zlomiť. (Stod.) Zlomili ste moju kariéru. (Urb.)

5. expr. (koho, čo) duševne zničiť, oslabiť, podlomiť; zdeprimovať: Ale väznením si nás nezlomil. (Barč.) Nečakaná porážka zlomí meštiankárov. (Ráz.); z. srdce niekomu, z. ducha;

6. expr. (čo) násilím premôcť, prekonať, zdolať, poraziť: z. odpor, teror, úklady, z. moc niekoho; z. rekord, z. normu; Otcov despotizmus treba zlomiť. (Urb.) Len raz jej zlomil vôľu! (Kuk.) Je na čase zlomiť aj tvoju pýchu. (Laz.); z. mlčanie niekoho prinútiť niekoho hovoriť

|| zlomiť sa

1. tlakom prasknúť, rozdeliť sa (obyč. na dva kusy), rozlomiť sa, prelomiť sa; zlámať sa; polámať sa: Zlomil sa nám včera pluh. (Tim.); ruka sa mu zlomila; palica sa zlojila, nôž sa zlomil; Priečna hrada prehorela, zlomila sa v polovici. (Min.)

2. ohnúť sa, prehnúť sa: z. sa v drieku;

3. expr. zried. stratiť duševnú rovnováhu: Zlomil sa (Jano Kompan), celý sa zatriasol. (Min.)

4. expr. stratiť pôvodnú silu, porušiť sa, narušiť sa: Moc tajná sa zlomila. (Sládk.) Jej dávna hrdosť sa zlomila. (Krno) Na svornej zlomyseľnosti dediny zlomila sa i snaha četníkov (Vám.) stroskotala. Hlas sa jej zlomil (Fig.) zlyhal.

5. vin. dostať octovú chuť, zoctovatieť: víno sa zlomilo

zlomiť dk
1. čo tlakom, úderom násilne porušiť, polámať, prelomiť, rozlomiť niečo: zlomil lajtman gednu ssablu na wogakowj (ŠTÍTNIK 1687); w sstoku zamknutem ponegprw zlomiwsse zamku, zbozia s neho wybraly (P. ĽUPČA 1691); coxam frangere: zlomiti stehno, zadek; frangere nawem: zlomiti hagow; pedem defringere: nohu zlomiti; suffringere crura alicui: nekomu zlomiti hnáti (KS 1763); drewo druhemu nize kolena nohu zlomilo (BOBROVNÍK 1763); kdyz sem sa geg hrozil, wzala palicu a ga mogu milu zenu fuk pod lawicu, tak sem sa geg nabil, as sem geg nohu zlomil (KC 1791);
x. pren snad sy smutny preto, ze bezbozny Pilat nad tebu palicu zlomy a teba newinne na smrt odsudy (Káz 18. st) zavrhne
L. z. krk, krky, hlavu zabiť sa: libertinusowe gen te owssem bludi obnowugu, ktere dawno cyrkew su dobywali a turbowali, dokud krky swe nezlomyli (PP 1734); a kdiz on byl menowal archu Bozj, spadel ze stolyci pri dwerach a kdiz zlomil krk, zemrel (KB 1757); Buh dag, bila obluda krki zlomila, ag s tím, ktery gu predáwal (BU 1795); wyndem já na skalu, zlomím hlawu (PV 18. st)
2. porušiť, nedodržať (sľub, prísahu ap.): przyssel gest ke mnie a zlomil frid na mnie (ŽK 1473); sslyvbv Panv Bogv nyezlomyss (BARTOŠOVCE 1554); zlom rozbrog, dag pokog swaty k letu nowemu (CC 1655); pro wistupek nekterich knezuw nemuze wsseckim dowoliti, aby swug slib zlomili, prwssy wiru zrussilli (TP 1691); gak mohu slyb tento zlomit a zrussit (VP 1764)
3. násilím premôcť, prekonať, zdolať, poraziť: gest to Buh ustanowyl, by skrz wernych diabla zlomil (CC 1655)
4. čo odstrániť niečo čoho zbaviť niečoho:
L. z. srdce pokoriť: (Bože) zlom srdce pissne, at zna, ze ge hrissne (KK 1709); zlomovať ndk k 1: drewene ssablicky zlomugu (BT 1758); (bylinný nápoj) zlomuge kamen w ledwenjcach, odhanj cztwrtacku (RT 17. st); zlomiť sa dk polámať sa, prelomiť sa: uderil gey w ruku tak, ze se toporisko zlomilo (s. l. 17. st); zlomil sa roh weliky y nastali sstyri rohi (KB 1757); rota fracta occursu stipitis: zlomilo se kolo, kdiž zaprelo se do sspálka (KS 1763); ačprawe nektery trám se zlomi, muže se naprawiti a obnowiti (VP 1764); zlomiť si dk dolámať si, polámať si: (syn) si zlomel nohu, to som mala trapenga, zakgal som ho wilgečila (PUKANEC 1742); kdi biz prez ssance preskoczil, gescze biz si ruku neb nohu zlomil (TRENČÍN 1780);
x. pren kdjbi sa ta laska na skalach rogyila, ne gedna panenka krk by sy zlomila (KC 1791)

zlomiť zlomiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

duše, ktorá chce zlomiť âme qui veut briser
hlas sa jej zlomil sa voix se brisa
sa zlomil štyri stopy rompu à quatre pieds

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu