Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

zlomiť dok.

1. násilím, tlakom porušiť, rozdeliť, rozlomiť: z. haluz, palicu prelomiť; z. si nohu

2. zohnúť, ohnúť, prehnúť: z. dievča v drieku; neos. z-lo ho v páse

3. premôcť, prekonať, zdolať: z. odpor nepriateľa, z. moc diktátora

4. duševne oslabiť, podlomiť, zničiť: väzenie ho nez-lo, správa ju celkom z-la

● expr. z. (si) krky, väzy a) zabiť sa b) utrpieť neúspech; z. niekomu → srdce; z. nad niekým palicu stratiť nádej na jeho úspech, záchranu

// zlomiť sa

1. tlakom sa porušiť, rozdeliť, prelomiť sa, rozlomiť sa: nôž sa z-l, noha sa pri páde z-la

2. zohnúť sa, ohnúť sa, prehnúť sa: z-la sa v drieku

3. stratiť pôv. silu, intenzitu: jej hrdosť sa z-la, z-l sa mu hlas

4. stratiť duš. rovnováhu: pod tlakom starostí sa z-la

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

zlomiť ‑í ‑ia dok.; zlomiť sa

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

zlomiť -mí -mia zlom! -mil -miac -mený -menie dok.

zlomiť sa -mí sa -mia sa zlom sa! -mil sa -miac sa -mený -menie sa dok.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

lomiť sa -mí sa -mia sa lom sa! -mil sa -miac sa -miaci sa -menie sa nedok. 1. ▶ vychyľovať sa v určitom uhle z priameho smeru; od istého miesta viesť iným smerom: svetlo, lúč sa lomí; ulica sa lomí na juhozápad; Pozrel na koniec chodby, ktorá sa lomila v pravom uhle. [A. Baláž]; Muž sedí na nebezpečnom mieste, kde sa svah prudko lomí, prechádza do strmého zrázu. [V. Švenková]; pren. Jeho telo akoby sa lomilo. [Ľ. Feldek] nadobúdalo pokrivený tvar, bolo neprirodzene skrútené
2. zried. ▶ deliť sa na menšie časti; drobiť sa na menšie kúsky, rozpadať sa: verš sa lomí na dve polovice; zvetrané kamene sa lomia; pren. Sú časy, keď sa ľudský živel zleje do masy, ale časom sa znova začne lomiť na skalky, štrk. [L. Ballek]
3. expr. zried. ▶ vzájomne sa prudko zasahovať údermi, spôsobovať si bolesť, biť sa; syn. tĺcť sa: navzájom sa l. hlava-nehlava; v škole sme sa s chalanmi lomili; na bojisku sa skupiny ľudí lomili v blate
▷ dok. k 2 ↗ zlomiť sa

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

obmäkčiť urobiť poddajnejším, povoľnejším, poddajným, povoľným, prekonať odpor u niekoho • oblomiť: otca nemohli obmäkčiť, oblomiť ani prosby; oblomila mužovu tvrdohlavosť • zlomiť • nalomiť: prosby ho zlomili, nalomili • oslabiť • premôcť: argumenty oslabili, premohli ich zaťatosť • pohnúť (obmäkčiť pôsobením na city): slzy ho napokon pohli

p. aj uprosiť

ohnúť dať do tvaru oblúka, do lomenej polohy • zohnúť: (z)ohnúť haluz; (z)ohnúť hlavu, ruku v lakti • prehnúť (obyč. cez niečo): prehol telo cez zábradlie • nakriviť • skriviť • zakriviť • pokriviť • zalomiť (obyč. niečo elastické al. kovové): nakrivil, skrivil blatník; pokrivil klinec, zakriviť nôž • skrútiť (ohnúť krútením): skrútiť koberec • zahnúť (do mierneho oblúka): zahnutý nôž, nos • vyhnúť (ohnúť dohora): vyhnúť strechu klobúka • zhrbiť • zhrbatiť (chrbát) • skloniť (hlavu, telo) • zakloniť (ohnúť dozadu hlavu, telo) • pokrčiť • skrčiť: pokrčiť, skrčiť nohu v kolene • zhybnúť: zhybla telo k zemi • preliačiť (ohnúť dovnútra) • nadlomiť • nalomiť: odovzdane nalomila šiju • zlomiť: Zlom nohu v kolene! • prihnúť • nahnúť • prihrbiť • nahrbiť • prikrčiť (trocha ohnúť): prihnúť, prihrbiť telo; nahrbiť, prihrbiť chrbát • poohýnať • poohýbať • pozohýnať • pozohýbať (postupne, viac vecí) • poprehýbať • poprehýnať • poprehybovať (viackrát, na viacerých miestach): poprehýbaný drôt

polámať 1. lámaním rozdeliť obyč. na viac častí • rozlámať: polámať, rozlámať tyčinku, suché raždie • rozlomiť • zlomiť (na dve časti): rozlomiť, zlomiť palicu • zried. prelámať • hovor. pokrušiť • nadrobiť (polámať obyč. drobením, mrvením na malé kúsky): pokrušený koláč; nadrobiť si chlieb do polievky • porozlamovať • poprelamovať (postupne, viac vecí): porozlamovať posúchy na kusy

2. zlomením, lámaním poškodiť • dolámať • zlámať: v zlosti polámal, dolámal nábytok; na lyžovačke si polámal, zlámal nohy • expr.: pochrámať • dochrámať: hračku si hneď pochrámal, dochrámal • expr.: rozdrúzgať • dodrúzgať • roztrieskať: od zlosti rozdrúzgal, roztrieskal zlepené lietadlo

porušiť 1. zmeniť pôvodný normálny stav smerom k horšiemu, nepriaznivému stavu niečoho • narušiť (trocha, čiastočne): lieky mu porušili, narušili funkciu pečene • porúchať (veľmi poškodiť): porúchaný bicykel • poškodiť (spôsobiť škodu na niečom): poškodenie karosérie auta; poškodiť si zdravie • naštrbiť: vzťahy k rodine boli naštrbené • expr. rozryť: rozryť pokoj na pracovisku • rozrušiť: mráz rozrušil povrch cesty • rozožrať (žraním poškodiť): mole rozožrali kožuch • expr. zožrať: ťažká robota mu zožrala zdravie; hrdza zožrala zámok • zničiť (veľmi, celkom poškodiť): kyselina zničila celý oblek • pokaziť (porušiť fungovanie niečoho): pokaziť televízor, pokaziť si žalúdok

2. dopustiť sa priestupku voči niečomu, nedodržať, nerešpektovať niečo • prestúpiť: porušiť, prestúpiť zákaz, zákon, predpis • prekročiť: prekročenie termínu, nariadenia • zastaráv. zlomiť: zlomiť prísahu, sľub

prekonať 1. duševnou al. fyzickou silou nadobudnúť prevahu nad niečím (obyč. negatívnym, nepríjemným) al. nad niekým • premôcť • zmôcť: prekonať, premôcť všetky ťažkosti, problémy; zmôcť, prekonať nepriateľa • zdolať • zvládnuť • prevládnuť • prevládať: musel v živote zdolať veľa prekážok, zvládnuť mnohé nástrahy; chorobu sa mu podarilo zdolať • kniž. preklenúť: napokon sa nám podarilo preklenúť aj osobné nedorozumenia • zlomiť • prelomiť: treba zlomiť, prelomiť nedôveru, odpor detí • zried. predolieť (Rázus) • zvíťaziť: zvíťaziť nad vlastnou lenivosťou • prežiť • prestáť • expr. preskákať (zakúsiť niečo zlé, nepríjemné, nepriaznivé a silou ducha al. tela to vydržať): veľa za vojny prežil, prestál; všeličo sme počas štúdia preskákali • podstúpiť: podstúpim pre vás i ten najväčší strach • prejsť (čím): kňazi prešli peklom väzníc; prejsť životnými ťažkosťami • odležať (si) (prekonať ležaním): odležať si chrípku

2. výkonom, výsledkami sa dostať pred niekoho • predstihnúť • prevýšiť: je pyšný, že vo vedomostiach prekoná, predstihne, prevýši aj maturanta; prekonať dennú normu • predbehnúť • hovor. expr.: pretromfnúť • tromfnúť • pretromfovať: na pretekoch všetkých predbehnem, (pre)tromfnem • zvíťaziť (nad kým, čím) • poraziť • premôcť (koho, čo): zvíťaziť nad držiteľom medaily; poraziť, premôcť majstra • expr. zahanbiť: nedajme sa vo vytrvalosti zahanbiť iným • zatieniť: svojím výkonom zatienil všetkých súťažiach • prerásť (získať prevahu nad niekým, niečím): v šikovnosti prerástol majstra

premôcť 1. fyzickou al. duševnou silou nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím • prekonať: je taký silák, že každého premôže, prekoná; svojou rozhodnosťou a odvahou prekonal protivníka • poraziť • prevládať • prevládnuť • uvládať: poraziť súpera; prevládal, prevládol staršieho brata; porazil, prevládol v matematike všetkých • hovor. položiť: jeho odvaha ma položila • zvíťaziť (nad niekým): mužstvo zvíťazilo nad silným súperom • nabiť (v športovom zápolení): nabiť súpera v hokeji • šport. slang. prevalcovať: mužstvo nás prevalcovalo • zdolať • zničiť • zmôcť: vojsko zdolalo, zničilo mesto; všetky prekážky sme postupne zdolali, zmohli • popremáhať (postupne, viac osôb, prekážok a pod.) • zvládnuť • kniž. preklenúť: zvládnuť, preklenúť hospodárske ťažkosti • podrobiť si • zdrviť • rozdrviť: podrobiť si národ, zdrviť súpera • zlomiť • prelomiť • oblomiť: zlomiť, prelomiť synov odpor • zaprieť: musí zaprieť svoje vladárske chúťky

2. vôľou stlmiť city a ich prejavy, telesné stavy a pod. • prekonať • potlačiť: premôcť, potlačiť smútok, zvedavosť, predsudky, plač • nedať najavo • udusiť • zadusiť: nedala najavo svoju radosť; udusiť, zadusiť slzy, hnev • zadržať: zadržať zlosť • ovládnuť • opanovať • skrotiť: nemohol ovládnuť, opanovať svoj odpor k povýšenému správaniu sa; skrotiť zlosť • expr. ututlať: ututlať v sebe túžbu pomstiť sa • utajiť: utajiť radosť • umlčať • prehlušiť (zabrániť prejaveniu sa): umlčať, prehlušiť výčitky svedomia

3. (o citoch a ich prejavoch, o telesných stavoch) nadobudnúť u niekoho prevahu • opanovať • ovládnuť: po namáhavej ceste nás premohla, opanovala, ovládla únava • preniknúť: prenikol ma pri tej predstave strach • zmôcť: zmohol ho hlad • prevládnuť: prevládla v ňom túžba po pomste • hovor.: vziať • zobrať: choroba ho vzala, zobrala

skysnúť kysnutím, kvasením zmeniť svoje vlastnosti • skysliť sa • skyslieť: polievka na teple skysla, skyslela; mlieko sa do rána skyslilo • skýšiť sa (o mlieku) • zoctovatieť • zlomiť sa (dostať octovú chuť; o víne): víno v otvorenej fľaši rýchlo zoctovatelo, zlomilo sa • nabrznúť (začať kvasiť): mlieko nabrzlo, omáčka už nabrzla • seknúť sa • zraziť sa (tepelnými procesmi zmeniť konzistenciu; o mlieku): mlieko sa pri varení seklo, zrazilo • sadnúť sa (kvasením nadobudnúť tuhšiu konzistenciu; o mlieku)

zlomiť 1. tlakom, násilím rozdeliť na dva al. viac kusov • rozlomiť • prelomiť: zlomiť, rozlomiť paličku; zlomiť, prelomiť ohradu • zlámať • dolámať • polámať • prelámať (zlomiť na viacero kusov al. na viacerých miestach a obyč. poškodiť): zlámal, dolámal si nohy; polámať náradie • poprelamovať (postupne, viac vecí al. na viacerých miestach) • expr.: zdruzgnúť • dodrúzgať (zlomiť, zlámať s praskotom): zdruzgnúť konár • expr. dochrámať: dochrámať si nohu

2. uviesť do podoby oblúka, ohybu • ohnúť • zohnúť • prehnúť: zlomiť, (z)ohnúť nohu v kolene; zlomiť, (z)ohnúť šiju; prehnúť niekoho v páse

3. násilím, silou dosiahnuť víťazstvo nad niečím • premôcť • prekonať: zlomiť, premôcť teror, násilie, moc niekoho; prekonať zlo • poraziť • zdolať • zmôcť (zbaviť síl): zlomiť, poraziť nepriateľa; zdolať, zmôcť presilu vojska • oblomiť: nemôže oblomiť synov odpor

4. urobiť poddajným, odobrať duševné sily • podlomiť • oslabiť: nič ma tak nezlomilo, nepodlomilo ako priateľova zrada; väzenie ho celkom oslabilo • zničiť: žiaľ ma zničil • zdeprimovať (duševne ubiť) • expr.: skrušiť • skváriť • zdeptať: skrušila, skvárila nás neistá budúcnosť, bieda

5. p. porušiť 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

lámať, -e, -u, lámuc, lámajúci nedok.

1. (čo, zried. koho) násilným ohnutím, prehnutím, stlačením deliť, prelamovať na kusy: l. palicu, prút, triesku, l. kosti, vietor láme stromy; l. skaly, l. uhlie kopať; l. v kolese, kolesom dakoho trestať stredovekým spôsobom lámaním kostí v kolese; typ. l. sadzbu upravovať do strán; l. putá zbavovať sa pút (obyč. pren.); pren. Načo sa boriť s prekážkami, načo lámať a ničiť, keď neostane po mne nič (Stod.) ničiť, kaziť, búrať. (Dieťa) tichosť láme (Žáry) prerušuje, ruší

● lámať si hlavu (nad čím, na čom) úporne, tuho o dačom rozmýšľať, uvažovať; l. si krk (krky) boriť sa s prekážkami, skúšať šťastie: Zájde do sveta kdesi krk lámať. (Kuk.) Choďte len a lámte krky! (Jégé); expr. l. hory robiť neobyčajné veci; chlapisko, skaly by mohol lámať silák, ktorý by mohol vykonávať i najťažšiu, najhrubšiu prácu; príde (prišlo) na lámanie (k lámaniu) chleba nastane (nastala) rozhodná chvíľa, bude (bolo) treba urobiť rozhodný krok; l. slovo rušiť sľub; l. kolesá druh detskej hry;

2. (čo) odlamovať: l. lístie, konáre; l. kukuricu;

3. (čo) spôsobovať zmenu smeru, spôsobovať lom (obyč. o svetle): voda, sklo láme svetlo, lúče;

4. hovor. (čo) prekonávať, premáhať: l. normy, rekordy, l. odpor niekoho, l. hrádze, predsudky; vôľu zatvrdilcov lámu (Žáry);

5. neos. (koho) cítiť prenikavú, prudkú bolesť lámky, reumatizmu: láme ho v kostiach, v krížoch, v chrbte, v kĺboch;

6. (čo) (o reči) nesprávne, chybne rozprávať: l. slovenčinu; l. reč o deťoch;

dok. k 1, 3 zlomiť, k 1 polámať, k 2 odlomiť

|| lámať sa nedok.

1. deliť sa na kúsky, drobiť sa, mrviť sa: nechty, zuby, vlasy sa lámu; Mušľa sa mrví a láme. (Kuk.); ľady sa lámu a) prelamujú sa pri odmäku; b) pren. situácia sa priaznivo mení, napätie sa uvoľňuje;

2. prelamovať sa, zohýbať sa: Dobre sa tie schody pod ním nelámu. (Ráz.); nohy sa mu lámu v kolenách;

3. rúcať sa, ničiť sa, zanikať, hynúť: Vtedy sa lámal starý svet. (Heč.) Mladá sila láme sa a hynie v neresti a zúfalstve. (Vaj.) Víťazstvo sa lámalo. (Taj.) Pýcha sa lámala (Ondr.) prekonávala; hlas sa láme mení sa, preskakuje od dojatia, od pohnutia, od rozčúlenia a pod.;

4. (o svetle) meniť smer, lomiť sa: svetlo, lúč sa láme vo vode;

dok. k 1, 2 polámať sa, k 3 zlomiť sa

lomiť, -í, -ia nedok.

1. (čo) deliť na časti, na kusy, na zlomky a pod., lámať: l. kameň

● l. ruky, rukami zalamovať rukami, spínať ruky pri horekovaní, v zúfalstve, pri žialení, vyčitovaní a pod.;

2. (čo) ničiť, kaziť, rušiť: Za to mu vy vôľu nelomte nikdy! (Tim.)

3. expr. (koho, čo) veľmi silno biť, tĺcť, hlušiť: Ani k slovu nedali prísť, len ma lomili. (Dobš.)

4. (koho, čo) bolieť ako pri lámke: Hofierku kŕč lomil. (Taj.); lomí ho v boku; Všetky mi údy lomiac, prejíma. (Sládk.)

5. (kým, koho) (o prudkých citových hnutiach) prejímať dakoho, lomcovať, triasť dakým: Kňaz sa pozbieral zo zeme, strašný hnev ním lomil. (Hor.) Lomil ho strach, že sa do omáčky zamiešajú žandári. (Heč.)

6. mat. deliť: päť lomené dvoma 5/2 (nespráv. lomeno);

dok. k 1 zlomiť, zlámať

|| lomiť sa nedok.

1. lámať sa: (Ľad) krkvá sa a lomí. (Kuk.) Zráža ciagle z krovu, až sa lomia. (Kuk.)

2. meniť rázne smer: lúče sa lomia, svetlo, čiara sa lomí;

3. ničiť sa, kaziť sa, rušiť sa: V lone veľkosti sily sa lomia. (Sládk.)

4. (s čím, s kým) zápasiť, boriť sa: l. sa so životom (Bod.);

5. expr. biť sa: Či sa to bijú ožrani, či hráči... Či sa zbojníci medzi sebou lomia? (J. Kráľ);

dok. k 1 zlomiť sa, zlámať sa

zlomiť, -í, -ia dok.

1. (čo) tlakom, násilím rozdeliť (obyč. na dva kusy), prelomiť, rozlomiť; zlámať, polámať: z. palicu, kosu; z. (si) nohu, ruku; Víchor za búrky zlomil konár. (Ráz.-Mart.) (Žrebec) skočil a zlomil oje. (Bodic.)

● hovor. expr. z. (si) krk, krky, väz, päty a) zabiť sa, b) mať neúspech, utrpieť škodu; z. niekomu krk, krky, väz, väzy zničiť, znemožniť niekoho, urobiť niekoho neškodným; z. nad niekým palicu odsúdiť niekoho; hovor. žart. zlom (si) väz želanie úspechu;

2. (koho, čo) ohnúť, prehnúť: Ešte viac zlomil telo, dopredu ho vysotil. (Jaš.) Oblapil mocne Okánika v drieku a zlomil ho. (Tat.); neos. Zrazu ju zlomilo v drieku. (Bedn.)

3. trochu zastar. (čo) porušiť, nedodržať (sľub, prísahu a p.): Marka prísahu zlomila. (J. Kráľ) Zlomila sľub, vlani sa vydala. (Kuk.) Si obžalovaný, že’ viackrát vieru zlomil. (Kal.)

4. zried. (čo) zničiť; znemožniť, prekaziť: Taký mladý život neslobodno zlomiť. (Stod.) Zlomili ste moju kariéru. (Urb.)

5. expr. (koho, čo) duševne zničiť, oslabiť, podlomiť; zdeprimovať: Ale väznením si nás nezlomil. (Barč.) Nečakaná porážka zlomí meštiankárov. (Ráz.); z. srdce niekomu, z. ducha;

6. expr. (čo) násilím premôcť, prekonať, zdolať, poraziť: z. odpor, teror, úklady, z. moc niekoho; z. rekord, z. normu; Otcov despotizmus treba zlomiť. (Urb.) Len raz jej zlomil vôľu! (Kuk.) Je na čase zlomiť aj tvoju pýchu. (Laz.); z. mlčanie niekoho prinútiť niekoho hovoriť

|| zlomiť sa

1. tlakom prasknúť, rozdeliť sa (obyč. na dva kusy), rozlomiť sa, prelomiť sa; zlámať sa; polámať sa: Zlomil sa nám včera pluh. (Tim.); ruka sa mu zlomila; palica sa zlojila, nôž sa zlomil; Priečna hrada prehorela, zlomila sa v polovici. (Min.)

2. ohnúť sa, prehnúť sa: z. sa v drieku;

3. expr. zried. stratiť duševnú rovnováhu: Zlomil sa (Jano Kompan), celý sa zatriasol. (Min.)

4. expr. stratiť pôvodnú silu, porušiť sa, narušiť sa: Moc tajná sa zlomila. (Sládk.) Jej dávna hrdosť sa zlomila. (Krno) Na svornej zlomyseľnosti dediny zlomila sa i snaha četníkov (Vám.) stroskotala. Hlas sa jej zlomil (Fig.) zlyhal.

5. vin. dostať octovú chuť, zoctovatieť: víno sa zlomilo

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

zlomiť dk
1. čo tlakom, úderom násilne porušiť, polámať, prelomiť, rozlomiť niečo: zlomil lajtman gednu ssablu na wogakowj (ŠTÍTNIK 1687); w sstoku zamknutem ponegprw zlomiwsse zamku, zbozia s neho wybraly (P. ĽUPČA 1691); coxam frangere: zlomiti stehno, zadek; frangere nawem: zlomiti hagow; pedem defringere: nohu zlomiti; suffringere crura alicui: nekomu zlomiti hnáti (KS 1763); drewo druhemu nize kolena nohu zlomilo (BOBROVNÍK 1763); kdyz sem sa geg hrozil, wzala palicu a ga mogu milu zenu fuk pod lawicu, tak sem sa geg nabil, as sem geg nohu zlomil (KC 1791);
x. pren snad sy smutny preto, ze bezbozny Pilat nad tebu palicu zlomy a teba newinne na smrt odsudy (Káz 18. st) zavrhne
L. z. krk, krky, hlavu zabiť sa: libertinusowe gen te owssem bludi obnowugu, ktere dawno cyrkew su dobywali a turbowali, dokud krky swe nezlomyli (PP 1734); a kdiz on byl menowal archu Bozj, spadel ze stolyci pri dwerach a kdiz zlomil krk, zemrel (KB 1757); Buh dag, bila obluda krki zlomila, ag s tím, ktery gu predáwal (BU 1795); wyndem já na skalu, zlomím hlawu (PV 18. st)
2. porušiť, nedodržať (sľub, prísahu ap.): przyssel gest ke mnie a zlomil frid na mnie (ŽK 1473); sslyvbv Panv Bogv nyezlomyss (BARTOŠOVCE 1554); zlom rozbrog, dag pokog swaty k letu nowemu (CC 1655); pro wistupek nekterich knezuw nemuze wsseckim dowoliti, aby swug slib zlomili, prwssy wiru zrussilli (TP 1691); gak mohu slyb tento zlomit a zrussit (VP 1764)
3. násilím premôcť, prekonať, zdolať, poraziť: gest to Buh ustanowyl, by skrz wernych diabla zlomil (CC 1655)
4. čo odstrániť niečo čoho zbaviť niečoho:
L. z. srdce pokoriť: (Bože) zlom srdce pissne, at zna, ze ge hrissne (KK 1709); zlomovať ndk k 1: drewene ssablicky zlomugu (BT 1758); (bylinný nápoj) zlomuge kamen w ledwenjcach, odhanj cztwrtacku (RT 17. st); zlomiť sa dk polámať sa, prelomiť sa: uderil gey w ruku tak, ze se toporisko zlomilo (s. l. 17. st); zlomil sa roh weliky y nastali sstyri rohi (KB 1757); rota fracta occursu stipitis: zlomilo se kolo, kdiž zaprelo se do sspálka (KS 1763); ačprawe nektery trám se zlomi, muže se naprawiti a obnowiti (VP 1764); zlomiť si dk dolámať si, polámať si: (syn) si zlomel nohu, to som mala trapenga, zakgal som ho wilgečila (PUKANEC 1742); kdi biz prez ssance preskoczil, gescze biz si ruku neb nohu zlomil (TRENČÍN 1780);
x. pren kdjbi sa ta laska na skalach rogyila, ne gedna panenka krk by sy zlomila (KC 1791)