zloba, -y, zlôb ž.
1. súhrn zlých vlastností (nepriateľstva, nenávisti, závisti, nežičlivosti ap.) uplatňovaných voči niekomu; zlo: ľudská z., z. človeka; diabolská, pekelná zloba (Vám); génius, zlobou osudu zaznaný (Vaj.); Nič mi zloba neškodila, keď teba, drahá mám! (Sládk.) Pášu skutky, ku ktorým ich nenúti nevyhnutnosť, ale nenávisť a zloba. (Jégé)
2. hnev, zlosť, jed: robiť niečo so z-ou, bez z-y; Príval zloby ju (tvár) znetvoril. (Jaš.) Z Mišovho oka šľahol pohľad zloby na Katu. (Kuk.) Vydráždený matkinou zlobou kvôli neželanej svatbe zaumienil si, že pôjde za robotníka. (Zgur.);
zlobinka, -y, -niek ž. zdrob. expr. oslab. k 1 zried.: Takú zlobinku v očiach som vše zbadal u našich dedinských parobkov, keď huckali nás, malých, do ruvačky (Jes-á) malú zlomyseľnosť.