Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zložiť dok.

1. dať dolu a uložiť, položiť: z. tovar z auta, z. batoh z chrbta, z. čiapku z hlavy, z. si okuliare, z. slúchadlo zavesiť

2. zbaviť nákladu: z. vagón zemiakov

3. dať dokopy, zostaviť, poskladať: z. rozobraté hodinky

4. prehnúť, preložiť do záhybov: z. list, noviny, vreckovku

5. položiť nabok, odložiť: z. si veci u susedov

6. úderom zraziť na zem: z. súpera; z. zver zastreliť

7. utvoriť (význ. 1), zostaviť: z. báseň, operu, hru

8. (o niekt. úkonoch) urobiť (význ. 1), vykonať: z. skúšku, prísahu, sľub, z. poklonu

9. zaplatiť, splatiť: z. peniaze v hotovosti, z. kauciu

10. vzdať sa (význ. 1), zriecť sa: z. funkciu, úrad; z. zbraň kapitulovať

z. ruky do lona prestať robiť; nemať kde → hlavu z.; z. kosti zomrieť; expr. úplne ho to z-lo premohlo;

nedok. skladať

s. účty niekomu zodpovedať sa

// zložiť sa

1. (bezvládne) klesnúť (význ. 1), spadnúť: z. sa do kresla, na zem

2. vykonať medzi sebou zbierku, poskladať sa: z. sa na víno

3. odložiť si vrchné šatstvo, batožinu ap.: zlož sa a sadni si

4. ubytovať sa, usadiť sa niekde: z-l sa na týždeň u priateľa;

nedok. skladať sa

1. k 1 – 4

2. byť zostavený z niečoho, pozostávať: dielo sa s-á z 5 kapitol

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zložiť ‑í ‑ia dok.; zložiť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

klesnúť 1. dostať sa do nižšej polohy • padnúť: vták klesol, padol na zempoklesnúťsadnúťusadnúťusadiť sakľaknúťuľahnúť (klesnutím čiastočiek stať sa pevnejším, tvrdším): zem poklesla, usadla, usadila sa; stavba uľahla, kľaklaprepadnúť sa (klesnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadolzľahnúťľahnúťzosadnúť: zem zľahla, zosadlaznížiť saopadnúť (o vode): rieka opadlaovisnúťkniž. zvisnúťsklesnúťspustiť sa: krídla ovisli, spustili saexpr.: odkvacnúťodkväcnúťodkvicnúťspadnúť (od bezvládnosti, ťarchy a pod.): hlava mu odkvacla, spadla na plecia; fúzy mu ešte viac zvisli; konáre ovisli od bohatej úrodyzviezť sazložiť sa (pri strate rovnováhy, vedomia a pod.) • sklátiť sa (celým telom): kôň sa bezvládne sklátil na zemzried. zvesiť sa (Timrava)

2. stratiť na intenzite, hodnote, význame a pod. • znížiť sa: jeho odvaha klesla; cena mäsa sa znížilaubudnúť: počet záujemcov ubudol

3. p. upadnúť 1


napísať 1. písaním vyjadriť • zapísať: napísal, zapísal si adresu do zošitazaznačiťpoznačiťzaznamenať (napísať na zapamätanie): zaznamenali udalosť do kronikynadpísať (napísať nad niečo): nadpísal názov prácehovor.: naklepaťnaklepkaťodklepaťodklepkať (napísať strojom): naklepala, odklepala celý textexpr.: naškrabaťnaškriabaťnačarbaťnačmárať (napísať neúhľadne): načarbal oznam na zdrap papierapopísať (vo väčšom množstve napísať): všeličo v liste popísaldopísať (napísať do konca): dopísala list, úlohu

2. stať sa autorom textu • spísať: napísal, spísal listskoncipovať (urobiť koncept textu): skoncipoval nový článokzostaviť (z viacerých častí): zostavili protokolvytvoriť (napísať pôvodný, nový text): básnik vytvoril hodnotné dielozložiť: zložiť báseňprispieť: prispieť do časopisu článkom


odložiť 1. položiť nabok • dať nabokodsunúť: pohár znechutene odložil, dal nabok, odsunulodstaviť (postaviť na iné miesto): odstaviť hrniecrezervovať (vopred zaistiť): rezervujte nám tento kus nábytkuušetriť (o peniazoch): málo odložil, ušetrilpoodkladaťpoodsúvať (postupne, viac vecí)

2. dať na miesto, kde vec patrí • uložiť: odložiť, uložiť bielizeň do skrineschovaťuschovať (na bezpečné miesto): listinu schoval, uschoval do trezoruuprataťzložiť: upratať si svoje veci; odpratať, zložiť zo stola (taniere)poodkladaťpoukladaťposchovávaťpoupratovaťpoodpratúvaťposkladať (postupne, viac vecí)

3. určiť na iný čas • odsunúťoddialiť: cestu odložili, odsunuli o týždeňodtisnúť (odložiť na neskoršie): nepríjemnú vec odtisol na zajtrakniž. odročiť: zasadnutie odročili; splatnosť pôžičky odročilipresunúťpreložiť: termín, skúšku si presunul, preložilpoodkladaťpoodsúvaťpoodďaľovaťpopresúvaťpoprekladať (postupne, viac vecí)


omdlieť stratiť vedomie • upadnúť/padnúť do mdlôbzamdlieťodpadnúť: od hrôzy omdlela, zamdlela; zranený (u)padol do mdlôb; od vyčerpania, únavy odpadolkniž. zomdlieť: dieťa zomdlelokniž. umdlieť: robiť do umdletiaexpr.: zosypať sazložiť sa: pred našimi očami sa dievča naraz zosypalo, zložilolek. slang. kolabovať (dostať kolaps) • hovor.: zamrieťzájsť sa (pri silnom citovom vzrušení): zájsť sa od plaču, od radostiexpr.: odkväcnúťodkvacnúťodkvicnúť: odkväcol vyčerpaný na zem


položiť 1. udeliť ležatú polohu osobe al. predmetu (na povrchu al. vnútri niečoho) • dať: položiť, dať nákup na stôl; položila, dala dieťa do kolískyuložiť: piesok uložte na vyhradené miestopriložiť (k niečomu): dieťa priložilo ďalšiu kocku dominavložiť (dovnútra): vložiť pekáč do rúryzložiťodložiť (prestať držať, položiť nabok): naraz lyžicu zložil, odložil; unavený pero zložilpohodiť (obyč. nedbanlivo položiť): kabát pohodil na posteľpostaviť (dať do stojacej polohy): postaviť kufor, batožinu na zemumiestiťumiestniť (položiť na určené, náležité miesto): rozmýšľa, kde má umiestniť vázu

2. p. premôcť 1, zabiť 1


prenechať vzdať sa v niečí prospech al. vôbec odovzdať niekomu niečo • postúpiťodstúpiť: všetok rodinný majetok prenechá, postúpi bratovi; prenechať, odstúpiť časť územia protivníkoviponechaťnechaťdať: rozhodovanie (po)necháme, dáme mladším; nechali, dali nám auto za polovičnú cenuvydať (dať do moci niekoho): vydal im svoju pozíciuprepustiť: prepustiť niekomu na istý čas garsónkuzložiť: všetku starosť zložil na manželku, prenechal manželkezveriť (s dôverou odovzdať obyč. do opatery): zveriť svoje úspory bankepopustiť: popustil mi svoje miesto na sedenie


rezignovať 1. dobrovoľne opustiť istý stav, istú funkciu • odstúpiť: rezignoval, odstúpil z funkcie predsedu; odstúpila celá vládapodať demisiukniž. abdikovať: minister podal demisiu, abdikovalzložiť (úrad, funkciu) • vzdať sazriecť sazrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa dobrého miestahovor.: zaďakovaťpoďakovať sa: riaditeľ sa poďakovalzanechaťnechať: zanechal, nechal všetky funkcie

2. zmieriť sa s okolnosťami • ustúpiť: po neúspechu rezignoval, ustúpilcúvnuťucúvnuť: cúvol pred ťažkosťamivzdať sazriecť sazrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa všetkých nádejípodvoliť sapoddať sa (prestať odporovať): po porážke sa nechcel podvoliťhovor. kapitulovaťfraz. expr. stiahnuť chvost: v hádke vždy kapituloval, stiahol chvostfraz.: oddať sa osuduodovzdať sa/poručiť sa do vôle Božej


ubytovať sa zaujať byt, nájsť si bývanie (v byte, v dome; obyč. na kratší čas): ubytoval sa v hoteli, v mestezložiť sa: zatiaľ sa zložil v školeexpr. usalašiť sa: usalašili sa u bratausídliť sa (často aj na dlhší čas): v susedstve sa usídlili noví nájomnícinasťahovať saexpr. nakvartírovať sa (obyč. na dlhší čas zaujať byt): nasťahoval sa do podnájmuzastar. uhospodiť sa: uhospodil sa u istého garbiara (Kukučín)usadiť saosadiť sa (nájsť, zaujať trvalý domov): usadil sa v rodičovskom dome; osadil sa natrvalo na vidiekuutáboriť sa (ubytovať sa v stane, v tábore, expr. ubytovať sa vôbec)

p. aj usadiť sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

skladať, -á, -ajú nedok.

1. (čo, zried. i koho). klásť, dávať z niečoho dolu: Vanovský skladal mechy z voza. (Vaj.) Pri bráne skladali z káry jablká. (Žáry) Čiapku neskladal z hlavy. (Ondr.) Gazdiná skladá okuliare. (Tim.) Ale ma neskladajte, iba vLučatíne. (Taj.)

2. (čo) klásť, dávať dohromady, spájať; zostavovať: Gazdovia skladajú skaly do stohov nad školskou záhradou. (Tim.) Starý Praskovský vzdychal, skladajúc ruky na prsiach. (Jégé); pren. Skladala si svet. ako ten hlúpy Jano v rozprávke. (Tat.); fyz. s. sily nahradzovať účinok niekoľkých síl. účinkom jednej sily

s. ruky do lona ničnerobiť;

3. (čo) prekladať, prehýbať do záhybov: Pani naklonila hlavu, skladajúc servítku. (Kuk.) Adam pomáhal Zoši skladať bielizeň. (Jégé)

4. (čo) dávať, klásť niekam, odkladať: Skladá na posteľ kabát i baranicu. (Taj.) Skladá šitie a berie sa spoza stola. (Podj.) Všetko jej skladajú k nohám. (Ráz.) Dar svoj ti skladám. (Taj.); pren. Všetku vinu skladal na plecia aktivu. (Min.)

s. zbrane vzdávať sa boja;

5. (čo) klásť jeden k druhému, zhromažďovať: Ani jeden z halierov nedám, ktoré som si krvopotne skladala. (Barč) Hreščová neskladala majetky. (Tat.)

6. (čo) zostavovať, tvoriť, písať, najmä hudobné al. slovesné dielo: s. pieseň, operu; s. verše; Zostavoval účty, skladal i všelijaké žiadosti. (Fr. Kráľ) P. Valaský skladá — dejiny literárnych snažení v Uhrách. (Vlč.) Skladám si v duchu akúsi ruskú vetu. (Pláv.)

7. (čo) (o niektorých úkonoch) robiť, konať, činiť: s. skúšku, s. maturitu; s. sľub, prísahu; s. účty robiť vyúčtovanie; zastar. s. počet (Kal., Horal) účtovať; Vrelú vďaku vám skladám. (Sládk.)

8. s. nádej, dôveru ap. (do koho, do čoho, star. i v koho, v čo) spoliehať sa v niečom na niekoho, na niečo: Skladali nádej do hostinskej. (Záb.) V syna som všetku svoju úfnosť skladala. (Tim.) Cítim sa vysoko poctený prejavom dôvery, ktorú vo mňa skladáte. (Zúb.) Najväčšiu dôveru skladá do svojich rúk. (Švant.) V jeho prácu skladal veľké nádeje. (Mráz)

9. (čo) vzdávať sa, zriekať sa niečoho: Skladám týmto úrad konzula. (Karv.) Skladám službu cisársku. (Kal.)

10. (čo) odvádzať nejakú sumu, splácať: Skladám príslušnú sumu. (Ráz.);

dok. zložiť

|| skladať sa

1. (z čoho, z koho) byť zložený z niečoho, pozostávať Tábor sa skladal z dvoch zemlianok. (Zúb.) Stráž sa skladá z dvadsiatich chlapcov. (Barč)

2. konať medzi sebou zbierku na niečo, dávať príspevky na niečo: Skladali sa na pol litra plzenského. (Vaj.) Celá dedina skladala sa mu na proviant. (Zát.)

3. zastar. ukladať sa: Ľud sa skladá na pokoj. (Tim.) Vybral si voľný stôl a pomaly sa pri ňom skladal. (Tat.);

dok. zložiť sa


zložiť, -í, -ia dok.

1. (čo, zried. i koho) dať dolu (obyč. z niečoho), sňať a uložiť, položiť niekde: z. tovar z voza, z. čiapku, klobúk z hlavy, z. si okuliare, z. slúchadlo; Zložil čajník z trojnožky. (Bedn.) Na stoličke je vrece s múkou, poď mi ho zložiť. (Kuk.) Doviezol ju (Žltovlásku) a zložil v chalupe. (Dobš.); pren. Zloží jej ťarchu z duše. (Kuk.) Zlož zo seba všetok umelý chlad, všetku pretvárku (Tim.) prestaň sa pretvarovať.

z. klobúk pred niečím, niekým oceniť, uznať vysokú hodnotu niečoho, niekoho; z. účty z niečoho vyúčtovať z nejakej činnosti;

2. (čo) dať dohromady, spojiť v celok, zostaviť, poskladať: Mal teraz pozbierať kolieska, osky, kamene i vlásokale ako ich zložiť, aby to boli zas hodinky? (Jil.) Sám si ho (auto) zloží, stvorí z čudesných súčiastok. (Tat.) Čierna tvár Nemcova ako by bola zložená zo samých svalov. (Min.); z. si stavebnicu; z. ruky (k modlitbe) zopäť; z. ruky do lona, pren. prestať robiť, prestať byť činný; sedieť so zloženými rukami (Kuk.);

pren. nič nerobiť; vysoká, mocne zložená deva (Vaj.) urastená;

3. (čo) preložiť, prehnúť do záhybov, poskladať: z. papier, list, noviny; Vyzliekol si kabát, opatrne a presne ho zložil. (Min.) Sňal Tomášovi z hlavy čapicu, zložil ju v poly. (Zúb.); pren. Zložil tvár k úsmevu (Kal.) nastrojil, prichystal.

4. (čo) položiť nabok, odložiť, uložiť: Hostia si zložili veci a sadli si spolu s domácimi okolo stola. (Tat.) Mašličku si iste pred jedlom zložil. (Taj.) Majstri zložili robotu a bolo treba dať oldomáš. (Tim.) z. zbraň, pren. a) prestať bojovať, b) prestať sa usilovať o niečo; pren. z. smútok prestať nosiť smútočné šaty; Ty si chytro zložila pokoru za mužom. (Kuk.)

nemať kde hlavu z. nemať sa kde ubytovať; z. (svoje) kosti, údy, expr. i hnáty niekde a) zomrieť, b) byť pochovaný. Ujde sa každému len toľko, aby mal kde kosti zložiť. (Zgur.)

5. expr. (koho) zraziť na zem, skosiť, skoliť: z. súpera, protivníka (napr. pri zápase); poľov. slang. z. zver zastreliť; pren. únava, slabosť ho zložila premohla; Ľahko vie zložiť protivníka v politických diskusiách (Laz.) slovami premôcť.

hovor. z. niekoho na lopatky a) poraziť, premôcť, b) znemožniť: Zloží na lopatky akéhokoľvek mládenca. (Tat.)

6. (čo) vytvoriť, zostaviť, napísať hudobné al. slovesné dielo, skomponovať: z. pieseň, operu, melódiu, z. verš, báseň;

7. (čo) (o niektorých úkonoch) urobiť, vykonať, podstúpiť: z. skúšku, z. doktorát, z. maturitu, z. sľubu, z. prísahu; z. poctu, úctu niekomu, niečomu vzdať úctu, uctiť si niekoho niečo: Chlap v rokoch zloží dievčaťu peknú poklonu: Dievča, vy ste najpeknejší šperk (Tat.) prejaviť uznanie, obdiv. Ja som len zložil spoveď (Vaj.) vyspovedal som sa; zložiť hold k nohám veľkého panovníka (Zúb.) pokloniť sa;

8. (čo na koho, na čo, do čoho, zastar. i v koho, v čo, zried. i v kom, v čom) zveriť, prenechať: (Dlhy) by vďačne na neho zložila. (Tim.) Polovicu starostí zložil žene na plecia. (Kuk.); zložiť moc do rúk zemianstva (Kal.); Ďakujem vám za dôveru vo mne zloženú. (Kal.)

9. hovor. (čo) zriecť sa, vzdať sa niečoho; upustiť od niečoho: Zábojník zložil úrad. (Vaj.) Zložil som direktorstvo pre vašu nevďačnosť. (Kal.) Musí zložiť mládenecké obyčaje. (Kuk.)

10. (čo) splatiť, zaplatiť: z. peniaze v hotovosti, z. podiel; Zložil som päťsto zlatých. (Kuk.);

nedok. skladať

|| zložiť sa

1. zaujať ležiacu al. sediacu polohu; položiť sa: (Kotkuľa) biedne sa zložila na zem a dala sa do tichého náreku. (Jaš.) Nečakane sa zložil na stoličku. (Tat.)

2. (na čo i bezpredm.) urobiť medzi sebou zbierku, poskladať sa: Zložili sa na víno. (Taj.)

3. uložiť sa do záhybov, dovedna, skrčiť sa, poskladať sa: Pery sa jej zložili do posmešného úsmevu. (Jes-á)

4. odložiť si vrchné šatstvo (napr. kabát, klobúk), batožinu ap., poskladať sa: Iste sme nešli do hotela zložiť sa, odpočinúť, umyť. (Bodic.) Zložte sa a sadnite si! (Hor.) Len čo sa zložila, hneď sa vybrala do záhrad. (Kuk.)

5. ubytovať sa (obyč. na kratší čas), usadiť sa, usalašiť sa niekde: Bol by sa zložil v škole, ale učiteľ nebol s nami. (Taj.) Keď bol u nás jarmok, richtár i so svojou ženou zložili sa u nás. (Kuk.) Vojenská hospodárska správa sa zložila v Stodolišti. (Heč.);

nedok. skladať sa

Morfologický analyzátor

zložiť dokonavé sloveso
(ja) zložím VKdsa+; (ty) zložíš VKdsb+; (on, ona, ono) zloží VKdsc+; (my) zložíme VKdpa+; (vy) zložíte VKdpb+; (oni, ony) zložia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zložil VLdsam+; (ona) zložila VLdsaf+; (ono) zložilo VLdsan+; (oni, ony) zložili VLdpah+;
(ty) zlož! VMdsb+; (my) zložme! VMdpa+; (vy) zložte! VMdpb+;
(nejako) zložiac VHd+;
zložiť_1 zložiť zložiť_2 zložiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor