zločin -u m. ťažké previnenie proti práv. poriadku: krvavý, vojnový z.; organizovaný z. zločinná činnosť vo väčšom meradle; z. proti ľudskosti; dopustiť sa z-u, spáchať z., odsúdiť niekoho za z.
zločin, -u m.
1. ťažké previnenie proti právnemu poriadku, ktoré sa podľa zákona trestá najvyššími trestami: spáchať z., dopustiť sa z-u, odsúdiť, stíhať niekoho za z-y; vojnový, krvavý z., z. vraždy;
práv. v staršom práve u nás, v niektorých štátoch i dnes trestný čin;
2. expr. zlý čin vôbec: Akoby to bol zločin: mať ženu a deti. (Kuk.) Hlava mi horí, krásna žena! Zločin sa rodí v mojej duši — ja vás nepustím odtiaľto! (Vaj.)
(jeden) zločin; (bez) zločinu; (k) zločinu; (vidím) zločin; (hej) zločin!; (o) zločine; (so) zločinom;
(štyri) zločiny; (bez) zločinov; (k) zločinom; (vidím) zločiny; (hej) zločiny!; (o) zločinoch; (so) zločinmi;