zlieniť sa -i dok.
1. (o niekt. živočíchoch) zbaviť sa kože, srsti ap.: had sa z-l
2. (o koži) zliezť (význ. 2), zošúpať sa: koža na nohách sa z-la
zlieniť sa 1. zbaviť sa kože, srsti (o niektorých živočíchoch al. o častiach tela) • zvliecť sa: had sa na jar zlieni, zvlečie • zlúpať sa • olúpať sa • ošúpať sa • zošúpať sa: nos sa mu zlúpal, (z)ošúpal
2. uvoľniť sa a odpadnúť (o koži, vlasoch a pod.) • zliezť • zísť: koža sa z hada zlienila, zišla; nechty mu zliezli, zišli • olúpať sa • zlúpať sa • ošúpať sa • zošúpať sa: po kúpeli sa zhrubnutá koža na nohách ľahko olúpe, zlúpe, (z)ošúpe
lieniť sa, -i, -ia nedok. (o niektorých živočíchoch) zhadzovať kožu, srsť, tvrdšiu ochrannú vrstvu; (o koži človeka) lúpať sa: had sa lieni, jeleň sa liení, roháč sa lieni; Na obed prišiel domov upotený, opálený, s lieniacim sa nosom. (Jégé); pren. Cítiš, ako sa lieni z teba stará, hriešna koža. (Švant.);
dok. zlieniť sa
zlieniť sa, -i, -ia dok. (bezpredm. i z čoho) (o niektorých živočíchoch) zhodiť kožu, srsť; (o koži človeka) olúpať sa, zošúpať sa: had sa zlienil; Oparila jazyk, že sa koža z neho zaraz zlienila. (Kuk.); pren. Chodíš v hadej koži, ale nemáš sily zlieniť sa z nej (Laz.) zbaviť sa neúprimnosti, falošnosti.
|| zlieniť zried. (čo)
1. (o niektorých živočíchoch) zhodiť kožu al. srsť: Čo veľblúd zlienil, srsť tá na odev. (Hviezd.)
2. olúpať, zošúpať kožu z niečoho (i o koži človeka): Mok tento zlieni jazyk. (Kuk.)