zlé (nár. i zlô), -ého str.
1. zlo, nepríjemnosti, nešťastie; škoda: Žena zachráni muža od veľa zlého. (Tim.) Keď im krv odtekala, cítili vraj, ako „zlô“ odchádza (Taj.) choroba; skúsiť dobré i zlé; rozoznať dobré od zlého;
2. hovor. zlý tvor, zlá bytosť; čo pochádza od zlej bytosti (op. dobré): Kto si? Ak si dobré, povedz, a ak zlé, nepochodíš dobre! (Kuk.) Zlô bledne, tŕpne potvor hemženie. (Hviezd.) Pánboh s nami a zlé preč! úslovie poverčivých a veriacich ľudí pri myšlienke na nečisté sily (diabla)
zle, 2. st. horšie prísl.
1. vyjadruje záporné hodnotenie deja al. stavu, nevyhovujúcim spôsobom, nesprávne, nedokonale, neprimrane, nenáležite, nedobre; chybne: z. pracovať, z. sa učiť, z. hrať; z. počuť, vidieť, z. spať; z. hospodáriť, gazdovať; z. ušité šaty, z. udržiavaná cesta; z. oblečený, obutý človek; dvere sa z. zatvárajú; z. si niečo vysvetľovať, z. niečomu rozumieť, z. vychovaný človek;
2. spôsobom, ktorý odporuje požiadavkám spoločenských noriem (najmä z hľadiska morálky, etiky ap.); nečestne, nemorálne, nešľachetne; z. konať, činiť; Či som dáko zle žil? V robote som celý život prežil, dedovizeň ti uchránil (Min.) Dobre si uvedomil, že čo robí, zle robí. (Letz); z. urobiť niekomu uškodiť mu; myslieť si z. o niekom zlé veci;
3. neprívetivo, nevľúdne, nevraživo, nepriateľsky; hrubo: z. sa pozrieť na niekoho, z. hovoriť o niekom; Oči jej zle svietia. (Gráf) A len zle a zle na mňa. (Laz.); byť z. naladený mať zlú, nevľúdnu náladu;
4. tak, že to niekomu škodí, že je to neužitočné, že to pôsobí nepríjemnosti: narobiť niekomu z., chcieť, priať niekomu z.; z. niekomu radiť; Zle sa nám stalo, pospali sme a kone dva nám ušli. (Taj.)
5. nepriaznivo, nevyhovujúco; nešťastne; ťažko, namáhavo: z. pochodiť, z. obísť (s niečím) mať pri niečom neúspech, nešťastie; z. sa (mu) vodí; (ne)mať sa z. (ne)trpieť nedostatkom; niečo z. dopadlo, z. sa skončilo nepodarilo sa; Raz v živote mal smelosť spraviť niečo naprieky; aj to tak zle vypálilo. (Ráz.) Naše veci zle idú a jeden neúspech stíha druhý (Vaj.) nedaria sa. Videl, že protestantizmus zle stojí (Jégé) je v nepriaznivej situácii. Keď chlapci zbadali, že je zle, rozprskli sa (Zúb.) že je zlá situácia. Zle je, mysleli si vojaci. (Urb.) Zle je to, zle s nami. Bieda, hlad. (Fr. Kráľ) Ešte nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byť horšie. (prísl.) Zle je naprávať, keď je už pozde. (Kuk.)
● (ne)brať, (ne)mať niekomu niečo za z. (ne)zazlievať niekomu niečo: Nikto mu za zle nebral, že si slovo zrušil. (Taj.)
6. nepríjemne, nemilo; protivne: Každý vedel, že tie pohľad mu zle padnú. (Urb.) Keď bol len v košieľke, človekovi sa bolo zle naň dívať. (Švant.); rozbité črepy starých, zle páchnúcich hrncov (Vaj.);
7. tak, že je ohrozené zdravie, život, telesne nevoľno, nezdravo, choro: z. sa cítiť; Ach, ona je veľmi zle, veľmi zle (Vaj.) je ťažko chorá; (od žalúdka)
● hovor. zle-nedobre veľmi zle: zle-nedobre robiť niekomu veľmi škodiť; Zle-nedobre sa osopil a vykríkol na neho (Mňač.) veľmi hrubo, nepriateľsky; je tam zle-nedobre sú kritiky, hnevy (preniečo); Ak nás dochytí, bude zle-nedobre (Jégé) dostaneme bitku. Starý kráľ videl, že je zle-nedobre (Karv.) že je zlá, nepriaznivá situácia. S tým to bolo zle-nedobre. Ten je už teraz na druhom svete (Jégé) bol ťažko chorý.
zlô p. zlé