Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

zle horšie prísl.

1. k zlý, op. dobre: z. hrať, spať, počuť, konať; z. sa cítiť; z. hovoriť o niekom; chcieť niekomu z., z. s niekým zaobchádzať; z. poradiť niekomu; z. sa to skončilo; z. mi padne nejsť ta

2. vetná prísl. vyj. nepriaznivý stav organizmu, nepriaznivú situáciu ap.: je, prišlo mu z. nevoľno; z. je s ním a) necíti sa dobre b) hrozí mu nepriazeň; je z. o chlieb núdza

3. vyj. hodnotenie deja z hľadiska možnosti, ťažko: tebe je z. ráno vstávať

(ne)mať niekomu niečo za z. (ne)zazlievať; expr. z.-nedobre veľmi zle; byť z. zapísaný u niekoho nemať dôveru; z. mu to padlo nebol tomu rád: z. mu to robí nepriaznivo účinkuje


zlý

I. horší príd.

1. nespĺňajúci mravné normy, neporiadny, nestatočný, nespravodlivý, nečestný; svedčiaci o takej vlastnosti, op. dobrý: z. človek; byť z. k ľuďom; z. skutok, z. úmysel

2. nespĺňajúci odb., prac., spoloč. ap. požiadavky, nesúci, op. dobrý: z. učiteľ, hráč, žiak; nie je najhorší pracovník

3. nespĺňajúci požiadavky akosti, nekvalitný, nehodnotný, op. dobrý: zlá strava, cesta, zlé zuby, z. film, zlé pomery

4. kt. obsahuje chybu, chybný, nepresný, nesprávny, nenáležitý, op. dobrý: z. výsledok, z. prepis

5. kt. nemá v sebe vľúdnosť, nevľúdny, neprívetivý, nemilý, prísny, op. dobrý: zlé zaobchádzanie, byť z. k deťom, mať zlé oči

6. kt. neprejavuje priazeň, nepriaznivý, nepríjemný, neradostný, op. dobrý: mať zlú náladu, vôľu; urobiť z. dojem; zlé počasie, zlé znamenie, z. sen; v najhoršom prípade

7. majúci negatívny dosah, hodnotu ap., op. dobrý: z. kamarát, zlá rada, vojna je zlá

8. nevhodný, neužitočný, nevýhodný, op. dobrý: zlé miesto, z. plat

(ne)mať niekomu niečo za zlé (ne)zazlievať; chytiť niečo za z. koniec nevhodne pristúpiť k niečomu; zlé jazyky ohovárajúci ľudia; mať zlé svedomie cítiť sa vinný; ísť po zlej ceste konať proti spoloč. normám; robiť zlú krv; mať zlé srdce byť nemilosrdný, krutý; zlá zelina nevyhynie prefíkaný človek vyviazne z každej situácie; to je z. sen to je až neuveriteľne nepriaznivé

II. zlé s.

1. zlo, op. dobré: rozoznať z. od dobrého; chrániť sa pred zlým; rozísť sa v zlom povadiť sa

2. hovor. zlá bytosť, op. dobré: z. mi prešlo cez cestu

Pán Boh s nami a z. preč

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zle horšie prísl.

horšie prísl. 2. st. ↗ k zle


najhoršie2 prísl. 1. 3. st. k ▶ ↗ zle: n. pripravená konferencia; neobísť, neskončiť n.; mrazivé počasie znáša n.; nevyzerá n. vyzerá celkom dobre; na ľudí n. vplýva pocit samoty, neistoty; všetci ochoreli, ale n. je na tom manžel; hnev patrí k n. ovládateľným emóciám; ráno mu je n.
2. ▶ v najväčšej miere, intenzite, najviac2, najväčšmi: lesné požiare n. postihli oblasť Záhoria; Okolo polnoci vystrájal [vietor] najhoršie. [V. Krupa]; Najhoršie zasiahol vodný živel Prahu a južné Čechy. [Pt 2002]
fraz. najhoršie je začať najťažšie je premôcť sa a urobiť to, do čoho sa človeku nechce

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hanba 1. stav al. pocit toho, kto je potupený, zneuctený, pohanený: urobiť niekomu hanbupotupa: je to pre nás potupablamáž: skončilo sa to blamážouzlé meno: urobiť rodine zlé meno

2. trápny pocit, ktorý vznikol vykonaním niečoho nenáležitého al. potupením: mať pocit hanbyhanblivosť: červenať sa od hanblivostikniž. stud: konať bez studuostych: urobil to bez ostychu

3. p. ohanbie


nešťastie 1. príhoda so zlým koncom • úderrana: smrť matky bolo preňho veľké nešťastie, bol preňho veľký úderhovor. dopustenie: zažil hotové dopusteniekniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštívenienehodahovor. malér: dopravná nehoda, dopravný malértragédiakatastrofa (veľké nešťastie s osudnými následkami): letecké nešťastie, letecká katastrofa, rodinná tragédiapohroma: vojnová pohromadráma: prežiť drámu

2. zlé položenie, zlý údel • trápenie: pomáhať ľuďom v nešťastí, v trápeníkliatba (nepriazeň osudu): visí nad nimi kliatbazlé: žena zachráni muža od veľa zlého (Timrava)neúspechnezdar (nevydarený výsledok): neúspech, nezdar sa ho bolestne dotkolhovor.: smolapech: má v živote smolu, pechexpr. pliaga: mor a cholera bývali veľké pliagyhovor. expr. zlomkrk: súd, to je zlomkrk pre sedliaka (Rázus)


nevhodne 1. nevyhovujúc podmienkam al. požiadavkám, nevhodným spôsobom (op. vhodne) • nevhod (op. vhod) • nevyhovujúconepríhodne: nevhodne, nevhod umiestnená dopravná značka; nevyhovujúco, nepríhodne zariadená izbaneprimeraneneadekvátnenepatričnezastar. nepríležite: neprimerane, neadekvátne reagovať na pripomienky; nepatrične, nepríležite zasahovať do priebehu skúšoknenáležitenesprávnenekorektnezle: nenáležite, nesprávne, zle pristupovať k riešeniu problémuneústrojneneorganickycudzorodo: stavba bola neústrojne, neorganicky začlenená do okolitého prostredia; takéto domy v hornatom prostredí pôsobia nevhodne, cudzorodoneúčelnenesúco: neúčelne, nesúco využitý priestornevychovanenemiestnenespôsobneneprístojneneslušneexpr.: neokresaneneotesanehovor. expr.: neokrôchanenemóresne (zvyčajne o správaní a pod.): nevychovane, nemiestne, nespôsobne sa správa na verejnosti; neprístojne, neslušne, neotesane, neokrôchane odpovedal na položenú otázkunespis.: nejapne • neomalene

2. v nevhodnom čase (op. vhodne) • nevhod (op. vhod) • nepríhodnezastaráv. nepríležite: prišiel si nevhodne, nevhod, nepríhodne


odpustiť prestať mať pocit (oprávneného) hnevu al. nevyvodiť trest za urážku, priestupok, za nevhodné konanie a pod. • prepáčiťprehľadieť: odpustili mu, prepáčili mu nerozvážny čin; matka všetko prehľadelahovor. pardonovať: neporiadnosť nám nepardonovalizabudnúť (prestať mať na pamäti): urážku ti nikdy nezabudnemnemať za zlénehnevať sa: nemajte mi za zlé, nehnevajte sa, prosím, že prichádzam neskoroospravedlniť (prijať ospravedlnenie za niečo): tento raz ospravedlním vaše chybné konaniedišpenzovať (odpustiť povinnosť právneho rázu) • poodpúšťať (postupne, viac vecí)


prepáčiť potlačiť nevôľu voči niekomu, potlačiť oprávnené zazlievanie za nesprávne, nekorektné a pod. konanie • hovor. pardonovať: rodičia nemajú deťom neposlušnosť prepáčiť, pardonovať; prepáčim ti všetko okrem zradyodpustiť (zmyť vinu niekoho): veľkoryso odpustiť urážkunemať za zlénehnevať sa: nemajte nám za zlé, nehnevajte sa, že sme prišli neskorozastar. prehľadieť: ešte tentoraz som vinu prehľadelfraz. zažmúriť oči nad niečím: nad všeličím musím zažmúriť oči, všeličo musím prepáčiťprehliadnuťexpr. prekuknúť (vedome nevnímať): s pochopením prehliadla, prekukla synovo klamstvonevšimnúť sinezbadať (vedome): môžete byť spokojní, ja si nedôslednosti nevšimnem, nezbadámhovor. darovať (obyč. v zápore): ja mu urážku nedarujem


ťažko 1. s veľkou váhou (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka): ťažko, sťažka dopadol na zem

2. s vypätím síl, s veľkým úsilím, s námahou, s prekážkami (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka) • namáhavo: ťažko, sťažka sa zdvihol zo zeme; namáhavo kráčal hore schodmineľahkoobťažneprácne: neľahko, obťažne, prácne dosiahol aj ten najmenší úspechzaťažko: bolo mu ťažko, zaťažko odmietnuť pozvanieúmornekniž.: trudnotrudneexpr.: lopotnekrvopotneznojnemozoľne: úmorne, trudno, lopotne sa šplhali do vrchu; krvopotne, znojne, mozoľne robili až do nociexpr.: horko-ťažkonaveľa-naveľa: horko-ťažko, naveľa-naveľa si zvykol na nové prostredieexpr. terigavo (o pohybe): terigavo nastúpil do vlakuzastar. hrubo (Šoltésová)nár. poťažky (Rázus)priťažko (príliš ťažko) • expr. preťažko (veľmi ťažko) • nespráv. perne

porov. aj ťažký 3

3. s intenzívnym, obyč. negatívnym účinkom • vážnesilnosilneveľmi: v zime ťažko, vážne ochorel; rozkladajúce mäso silno, veľmi páchneťaživotiesnivozle: takáto situácia na neho ťaživo, tiesnivo, zle doliehabolestnebolestivo: bolestne, bolestivo znášal stratu otcapoet. ťažobnezastar. ťažoblivo

4. nie rýchlo • pomalydlhozdĺhavo: motor sa ťažko, pomaly rozbieha; taká rana sa ťažko, dlho, zdĺhavo hojí

5. p. sotva 2


vyhrmieť expr. byť za niečo vyhrešený, pokarhaný, byť označený za vinníka • expr. vyhorieťdostať: za ten kúsok vyhrmela, vyhorela, dostala celá triedahovor. expr.: zlízaťzliznúťvylízaťvychlípaťvyžrať: musela som si to za teba zlízať, vylízaťodniesť (si): nevedno, kto si to odnesie, kto za to vyhrmízle pochodiťzle obísť: chcel pomôcť, a napokon ešte zle pochodil, zle obišiel


zazlievať pociťovať, príp. vyjadrovať nespokojnosť s konaním, zmýšľaním niekoho • mať za zlé: nemôže mu nik zazlievať jeho rozhodnutie odísť; mám ti za zlé, že odmietaš pomoc

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zlé (nár. i zlô), -ého str.

1. zlo, nepríjemnosti, nešťastie; škoda: Žena zachráni muža od veľa zlého. (Tim.) Keď im krv odtekala, cítili vraj, akozlô“ odchádza (Taj.) choroba; skúsiť dobré i zlé; rozoznať dobré od zlého;

2. hovor. zlý tvor, zlá bytosť; čo pochádza od zlej bytosti (op. dobré): Kto si? Ak si dobré, povedz, a ak zlé, nepochodíš dobre! (Kuk.) Zlô bledne, tŕpne potvor hemženie. (Hviezd.) Pánboh s nami a zlé preč! úslovie poverčivých a veriacich ľudí pri myšlienke na nečisté sily (diabla)


zle, 2. st. horšie prísl.

1. vyjadruje záporné hodnotenie deja al. stavu, nevyhovujúcim spôsobom, nesprávne, nedokonale, neprimrane, nenáležite, nedobre; chybne: z. pracovať, z. sa učiť, z. hrať; z. počuť, vidieť, z. spať; z. hospodáriť, gazdovať; z. ušité šaty, z. udržiavaná cesta; z. oblečený, obutý človek; dvere sa z. zatvárajú; z. si niečo vysvetľovať, z. niečomu rozumieť, z. vychovaný človek;

2. spôsobom, ktorý odporuje požiadavkám spoločenských noriem (najmä z hľadiska morálky, etiky ap.); nečestne, nemorálne, nešľachetne; z. konať, činiť; Či som dáko zle žil? V robote som celý život prežil, dedovizeň ti uchránil (Min.) Dobre si uvedomil, že čo robí, zle robí. (Letz); z. urobiť niekomu uškodiť mu; myslieť si z. o niekom zlé veci;

3. neprívetivo, nevľúdne, nevraživo, nepriateľsky; hrubo: z. sa pozrieť na niekoho, z. hovoriť o niekom; Oči jej zle svietia. (Gráf) A len zle a zle na mňa. (Laz.); byť z. naladený mať zlú, nevľúdnu náladu;

4. tak, že to niekomu škodí, že je to neužitočné, že to pôsobí nepríjemnosti: narobiť niekomu z., chcieť, priať niekomu z.; z. niekomu radiť; Zle sa nám stalo, pospali sme a kone dva nám ušli. (Taj.)

5. nepriaznivo, nevyhovujúco; nešťastne; ťažko, namáhavo: z. pochodiť, z. obísť (s niečím) mať pri niečom neúspech, nešťastie; z. sa (mu) vodí; (ne)mať sa z. (ne)trpieť nedostatkom; niečo z. dopadlo, z. sa skončilo nepodarilo sa; Raz v živote mal smelosť spraviť niečo naprieky; aj to tak zle vypálilo. (Ráz.) Naše veci zle idú a jeden neúspech stíha druhý (Vaj.) nedaria sa. Videl, že protestantizmus zle stojí (Jégé) je v nepriaznivej situácii. Keď chlapci zbadali, že je zle, rozprskli sa (Zúb.) že je zlá situácia. Zle je, mysleli si vojaci. (Urb.) Zle je to, zle s nami. Bieda, hlad. (Fr. Kráľ) Ešte nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byť horšie. (prísl.) Zle je naprávať, keď je už pozde. (Kuk.)

(ne)brať, (ne)mať niekomu niečo za z. (ne)zazlievať niekomu niečo: Nikto mu za zle nebral, že si slovo zrušil. (Taj.)

6. nepríjemne, nemilo; protivne: Každý vedel, že tie pohľad mu zle padnú. (Urb.) Keď bol len v košieľke, človekovi sa bolo zle naň dívať. (Švant.); rozbité črepy starých, zle páchnúcich hrncov (Vaj.);

7. tak, že je ohrozené zdravie, život, telesne nevoľno, nezdravo, choro: z. sa cítiť; Ach, ona je veľmi zle, veľmi zle (Vaj.) je ťažko chorá; (od žalúdka)

hovor. zle-nedobre veľmi zle: zle-nedobre robiť niekomu veľmi škodiť; Zle-nedobre sa osopil a vykríkol na neho (Mňač.) veľmi hrubo, nepriateľsky; je tam zle-nedobre sú kritiky, hnevy (preniečo); Ak nás dochytí, bude zle-nedobre (Jégé) dostaneme bitku. Starý kráľ videl, že je zle-nedobre (Karv.) že je zlá, nepriaznivá situácia. S tým to bolo zle-nedobre. Ten je už teraz na druhom svete (Jégé) bol ťažko chorý.


zlô p. zlé

Morfologický analyzátor

zlé podstatné meno, stredný rod

(jedno) zlé; (bez) zlého; (k) zlému; (vidím) zlé; (o) zlom; (so) zlým;


zlo podstatné meno, stredný rod

(jedno) zlo; (bez) zla; (k) zlu; (vidím) zlo; (o) zle; (so) zlom;

(tri) zlá; (bez) ziel; (k) zlám; (vidím) zlá; (o) zlách; (so) zlami;


zlý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) zlý; (bez) zlého; (k) zlému; (vidím) zlého; (o) zlom; (so) zlým;

(traja) zlí; (bez) zlých; (k) zlým; (vidím) zlých; (o) zlých; (so) zlými;


(jeden) horší; (bez) horšieho; (k) horšiemu; (vidím) horšieho; (o) horšom; (s) horším;

(štyria) horší; (bez) horších; (k) horším; (vidím) horších; (o) horších; (s) horšími;


(jeden) najhorší; (bez) najhoršieho; (k) najhoršiemu; (vidím) najhoršieho; (o) najhoršom; (s) najhorším;

(štyria) najhorší; (bez) najhorších; (k) najhorším; (vidím) najhorších; (o) najhorších; (s) najhoršími;


mužský rod, neživotné

(jeden) zlý; (bez) zlého; (k) zlému; (vidím) zlý; (o) zlom; (so) zlým;

(tri) zlé; (bez) zlých; (k) zlým; (vidím) zlé; (o) zlých; (so) zlými;


(jeden) horší; (bez) horšieho; (k) horšiemu; (vidím) horší; (o) horšom; (s) horším;

(tri) horšie; (bez) horších; (k) horším; (vidím) horšie; (o) horších; (s) horšími;


(jeden) najhorší; (bez) najhoršieho; (k) najhoršiemu; (vidím) najhorší; (o) najhoršom; (s) najhorším;

(štyri) najhoršie; (bez) najhorších; (k) najhorším; (vidím) najhoršie; (o) najhorších; (s) najhoršími;


ženský rod

(jedna) zlá; (bez) zlej; (k) zlej; (vidím) zlú; (o) zlej; (so) zlou;

(štyri) zlé; (bez) zlých; (k) zlým; (vidím) zlé; (o) zlých; (so) zlými;


(jedna) horšia; (bez) horšej; (k) horšej; (vidím) horšiu; (o) horšej; (s) horšou;

(dve) horšie; (bez) horších; (k) horším; (vidím) horšie; (o) horších; (s) horšími;


(jedna) najhoršia; (bez) najhoršej; (k) najhoršej; (vidím) najhoršiu; (o) najhoršej; (s) najhoršou;

(dve) najhoršie; (bez) najhorších; (k) najhorším; (vidím) najhoršie; (o) najhorších; (s) najhoršími;


stredný rod

(jedno) zlé; (bez) zlého; (k) zlému; (vidím) zlé; (o) zlom; (so) zlým;

(tri) zlé; (bez) zlých; (k) zlým; (vidím) zlé; (o) zlých; (so) zlými;


(jedno) horšie; (bez) horšieho; (k) horšiemu; (vidím) horšie; (o) horšom; (s) horším;

(tri) horšie; (bez) horších; (k) horším; (vidím) horšie; (o) horších; (s) horšími;


(jedno) najhoršie; (bez) najhoršieho; (k) najhoršiemu; (vidím) najhoršie; (o) najhoršom; (s) najhorším;

(tri) najhoršie; (bez) najhorších; (k) najhorším; (vidím) najhoršie; (o) najhorších; (s) najhoršími;

zle_1 zle Zlé_1 Zlé zle_2 zle Zlé_2 Zlé zle_3 zle Zlé_3 Zlé zle_4 zle
zlé
stredný rod, jednotné číslo, adjektívna paradigma
N (jedno) zlé
G (bez) zlého
D (k) zlému
A (vidím) zlé
L (o) zlom
I (so) zlým

zlo
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) zlo
G (bez) zla
D (k) zlu
A (vidím) zlo
L (o) zle
I (so) zlom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) zlá
G (bez) ziel
D (k) zlám
A (vidím) zlá
L (o) zlách
I (so) zlami

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor