Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj subst obce

zlato -a s.

1. jasnožltý drahý kov intenzívneho lesku, chem. prvok, zn. Au: čisté z., zlomkové z., ryžovanie z-a; biele z. i publ. cukor; publ.: čierne z. uhlie; tekuté z. ropa

2. predmety vyrobené zo zlata, obyč. šperky: žena ovešaná z-m; publ. slang. olympijské z. zlatá medaila

3. čo farbou, leskom, hodnotou pripomína zlato: z. slnečných lúčov; z. pšeničných klasov

4. expr. blízky, milý človek (obyč. v oslovení): z. moje, poď sem

expr. z-m by ho nevyvážil je cenný; mať srdce zo z-a byť dobrý, šľachetný; dobrá rada nad z.; nie je všetko z., čo sa blyští vonkajší dojem nie je zárukou hodnoty;

zlatko, zlatenko, zlatuško -a s. zdrob. expr.

1. iba zlatko staniol

2. k 4: z., podaj mi knihu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zlato ‑a s.
zlatý ‑ého príd. i m.; zlato prísl.; zlatosť ‑i ž.

nazlato, pís. i na zlato prísl.


zlato -ta s.

nazlato, pís. i na zlato prísl. ▶ na farbu zlata, na žltú, zlatistú farbu; so zlatým, zlatistým nádychom: n. nastriekaná soška; drevená skrinka nalakovaná n.; vyrobiť čelenku z n. natretého kartónu; detsky jemné ruky a tenké prsty s nechtami namaľovanými na zlato [I. Štrpka]; nazlato vyšívaný čepiec [K. Lazarová]

-to/3584667±2698 21.97: substantíva s. N+A sg. 183392→175618
+1332
−415
miesto/73778 mesto/43628 auto/21560 leto/7456 zlato/7199 percento/3473 gesto/3198 cesto/2817 konto/2161 puto/1405 motto/828 kvarteto/798 to/785 (56/6532)

medaila razená kovová plastika podobná minci, odovzdávaná ako vyznamenanie • hovor. expr. metál: dostať medailu, metál za odvahupubl. slang.: zlatostriebrobronz (zlatá, strieborná, bronzová medaila za športový výkon)


srdce 1. fam. nežné oslovenie milej osoby: srdce moje, vráť sa skoroexpr. srdiečko: srdiečko mojedrahýdrahá: drahý môj, neodchádzajmilýmiláhypok. miláčikexpr.: zlatozlatko: zlatko, podaj mi knihuexpr.: holúbokchrobáčik: môj malý holúbok, chrobáčikexpr.: dušadušinkadušička

2. p. cit1 2 3. p. červeň 2 4. p. stred 1


šperk ozdobný predmet zhotovený z drahých kovov al. kameňov: diamantový šperk; žena ovešaná šperkmiskvost: starožitné skvostyklenot: rodinné klenotydrahokam (cenný minerál) • hovor. zlato: žena ovešaná zlatompoklad (ukrývané šperky): korunovačný poklad


zlatisto na farbu ako zlato, na zlatú farbu, na zlatý lesk • zlato: zlatisto, zlato sfarbené vlasydozlatistanazlatistodozlatanazlato, pís. i do zlatista, na zlatisto, do zlata, na zlato: dozlatista, nazlatisto, dozlata zafarbené nite; rám natretý nazlato


zlato1 p. šperk


zlato2 p. zlatisto

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zlato, -a str.

1. prvok zo skupiny drahých kovov žltej farby, intenzívneho lesku, kujný a dobre tepateľný (zn. Au): číre, rýdze, čisté z.; svietiť, žiariť, ligotať sa, lesknúť sa ako z.; mať farbu z-a, mať hodnotu z-a; ryžovanie z-a; tech. biele z. zliatina zlata s meďou; zlomkové z. v úlomkoch, kúskoch z výrobkov; lístkové, dukátové z.; to je žena — zlatom by ju odvážil (Kuk.) veľmi dobrá. Takí rybári ako on a jeho junáci sú nad zlato (Jes-á) cennejší ako zlato.

srdce zo z-a o dobrom, šľachetnom človekovi; v z-e sa kúpať (Vaj.) byť veľmi bohatý; Nie je všetko zlato, čo sa blyští (prísl.) vonkajší lesk, bohatstvo, krása ap. nemusia predstavovať skutočné hodnoty.

2. expr. predmety vyrobené zo zlata, najmä šperky: Vidí už v duchu krásnu ženu skvieť sa zlatom. (Tim.) Jediným zlatom, čo sa v dome nachodí, je otcova a matkina sobášna obrúčka. (Zúb.) Mohli by sme sa zobrať, — vravím. — Len sa vyslov a ja pôjdem v pondelok do mesta po zlato (Švant.) po snubné prstene; brokát vyšívaný zlatom zlatou niťou;

šport. slang. zlatá medaila;

3. zlaté peniaze, zlatý peniaz; bohatstvo, majetok: Máte hostí, veľkých pánov, čo zlatom platia. (Kal.) Sluhu nedostať, čo by ho zlatom platil. (Tim.) Božie požehnanie nevylialo sa na Hlavenkovcov v podobe zlata, ale v podobe detí. (Zúb.)

4. bás. niečo, čo sa farbou, leskom a inými vlastnosťami podobá zlatu; oslnivý lesk, žiarivožltá, zlatá farba: A šumí záhon pšenice, hľa, rozvlnený zlatom. (Heč.); zlato slnečných lúčov (Fr. Kráľ) Aj tam na východ v zlato odieva. (Sládk.) Na vodách zlato meniaca sa chveje. (Ráz.)

5. expr. niečo veľmi cenné, vzácne, dôležité: uhlie je čierne z., cukor, repa je naše biele z.; Težak letí do Ameriky hľadať zlaté zrnká, a tu necháva kusy zlata v zemi. (Kuk.)

6. expr. intímne oslovenie veľmi milého, blízkeho človeka: Dnes si dlho spala, zlato moje. (Tim.)


zlatý1 príd.

1. obsahujúci zlato, vyrobený zo zlata: z-é šperky, ozdoby, z. prsteň, z-á retiazka, z-é náušnice, z. peniaz, z-é pero, z-á niť, z-á čaša, z. zub, z. prášok; z-á medaila ako 1. cena, napr. za vedecké objavy, umelecké diela, športové výkony ap.; z-á baňa na zlato, pren. expr. bohatý zdroj príjmov: Dobrá krčma. Zlatá baňa je to. (Tat.); z-é náleziská; z-é prasa druh detskej hry; pejor. z-é teľa mamona; ekon. z. poklad základ meny v zlate, zásoba drahého kovu v štátnej banke; pren. expr. z. poklad našej národnej kultúry (A. Mat.) základ; peňaž. z-á mena ktorej jednotka je vyjadrená určitou váhou zlata; zlat. z-á spájka používaná na výrobky zo zlata; fot. z. kúpeľ; chem. z. amalgám zliatina zlata a ortuti

hovor. z-á žila hemeroidy; z-á svadba päťdesiate výročie svadby;

2. majúci farbu al. lesk ako zlato: z-é vlasy, z. lúč, z-é lístie, z. piesok, z-á zora, z-á hviezda, z-é slnko; z. oblak (Sládk.) z-é plásty (Štítn.); Zlaté piliny odletovali od smrekového dreva. (Min.); hovor. z. dážď druh ozdobného kra, bot. štedrec; bot. z-á brada, ľalia z-á, nátržník z.; zool. bažant z. druh bažanta; z-á rybka umele vypestovaná odroda karasa strieborného; ovoc. Parména z-á (hovor. i z-á reneta) druh jabĺk zlatožltej farby s pásikmi na slnečnej strane;

3. zlatom al. pozlátkou pokrytý, pozlátený: z. koč, z-á oriezka, z-é gombíky; okuliare v z-ej obrube; z-é vyšívanie; z-é písmená (litery); z-á visačka ktorá sa pripína na výrobky výbornej kvality; Na očiach má sklá v zlatých rámcoch. (Tim.)

z-ými písmenami (literami) je niečo niekde zapísané o niečom veľmi cennom, vzácnom a uctievanom;

4. expr. cenný ako zlato, hodnotný, vzácny; (o človeku) majúci mimoriadne dobré vlastnosti: t-á rada; z-é ruky šikovné, zručné; z-é zrnká múdrosti, z-é pravidlo najlepšia zásada; zlatá myšlienka (Kuk.); Každé slovo, ktoré vypustí z úst, je zlaté. (Švant.); (Kollárova) zlatá knižka Slávy dcéra (Škult.); z-á duša, z. človek, mať z-é srdce o dobrom človeku; z-á mládež mládež z dobre situovaných rodín, obyč. rozmaznaná; z-á stredná cesta vyhýbanie sa krajnostiam

z. klinec niečoho (napr. programu, večera) najlepšie, vrcholné číslo niečoho; Remeslo má z-é dno (prísl.) o výnosnosti remesla.

5. expr. (v citových osloveniach) drahý, milý, milovaný: mama moja z-á, priateľ môj z.; Neplač mi, môj syn zlatý. (Kuk.); braček môj zlatý (Vaj.); Zlatá dedinka, rodisko moje! (Hviezd.)

6. expr. šťastný, blažený, radostný: z-é detské, študentské časy, z-á mladosť; z. mier; Jedno slovo pretvorí váš neblahý život v zlatý raj! (Tim.) Počul od starých ľudí rozprávať o „starých zlatých časoch“ (Zúb.); z. vek (ľudstva, poézie ap.) doba rozkvetu; z-á nedeľa posledná nedeľa pred Vianocami;

7. týkajúci sa nejakým spôsobom zlata: Ospravedlňoval sa sám pred sebou, že jehozlatý hlad“ má vysoké ciele (Vaj.) hlad po zlate; zlatý cvengot kosy (Heč.) pripomínajúci zvuk zlata; zlatý zvuk (Kost.) zvuk zlata;

na zlato (napr. sfarbený), do zlata (napr. hrajúci);

zlatosť, -ti ž. zlatá farba: z. vlasov (Štef.)

zlato s drahý kov jasnožltej farby a vysokého lesku chem prvok Aurum: geho erb a geho wlastnie zbozie, kterez gest neporussytedlne yako zlatto, strzybro, sukno (ŽK 1473); zlatta czisteho razu a wahy sprawedliwe prodali a spustili (ŽK 1468); zlata, strybra, penezy nemam, ale pocztiwe meno mam (PREŠOV 1666); kralowe od Saby prissli, w tomto roce zlato, kadidlo prinesli; zlato, strjbro a gine kowy skrze plamen ohne stáwagj se wzácne (PoP 1723-24);
x. pren a rychle zrelé zbozy zlata spusob wilylo na role (PT 1778) ako zlato
L. číre, rýdze z. čisté, pravé: ulice mesta toho nebeskeho gsu widlazdene rizim zlatem (Le 1730); aurum eluctum: zlato čyre; elutum aurum: čire zlato; ophirisium aurum: čyre zlato; pala auri: ryze zlato (KS 1763); tiahnuté z. upravené ťahaním: czepcze dwa, geden perlowy, druhy s tiahnutieho zlata (s. l. 1597); žiť v striebre, z-e žiť v prepychu, blahobyte: Šudy Katarinka w striebre, zlate žige, Ludy Tomášek w čierneg zemi hnige (RL 17. st); v z-e platenie zlatými peniazmi: se byla zadluzyla po smrty manzela sweho Matiege, fl 22 we zlate (ŽILINA 1563); in auro: we zlate (KS 1763)
F. ne wsseczko zlato, co se swjtj (SiN 1678) nie je všetko zlato, čo sa blyští; ne wzdycky gen zlato, ale czasem blato od slunce blysstiwa se (BV 1652) nie je všetko zlato, čo sa blyští; manzelska tez laska, drahssy gest nez zlato (BV 1652) veľmi vzácna, ojedinelá; nekdy weliki w chatrnom kabate a nekdy welky daremnik chodi w stribre, w zlate (GV 1755) neposudzuj človeka podľa jeho majetku; zadne zlato, zbozj w smrti neosozj (Pie 1774) proti smrti ani bohatstvo nepomôže; w blate wic swjti zlato (BR 1785) o cnostnej chudobe; kámen zlato probuge, zlato lidi (PD 18. st) v bohatstve sa prejaví ľudský charakter
P. tpn Zlatouice (Zlatovce 1244 VSO)

Zlato_1 Zlato Zlato_2 Zlato
zlato
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) zlato
G (bez) zlata
D (k) zlatu
A (vidím) zlato
L (o) zlate
I (so) zlatom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) zlatá
G (bez) zlát
D (k) zlatám
A (vidím) zlatá
L (o) zlatách
I (so) zlatami

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
2820 Zlaté BJ/PV šariš.
1773 Arany-Pataka, Aranypataka, Zlaté, 1786 Aranypataka, Zlato, Zlate, 1808 Aranypataka, Zlatow, Zlaté, 1863, 18771913 Aranypataka, 1873 Aranyospataka, 1920 Zlatô, Zlaté, 1927– Zlaté

Zvukové nahrávky niektorých slov

ako zo zlata, sir que l'or, sire
alebo o tvoje zlato ou de ton or
je to zo zlata c'est en or
vyše tisíc kilogramov zlata plus de mille kilogrammes d'or
zlato a ten krik or, et ce vacarme
zlato a ten prekliaty l'or et ce damné
zlato je spoločenská záležitosť l'or est du social
zo zlata a drahých d'or et de pierreries
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu