zlaták, -a m. zlatý peniaz: Vyhadzoval posledné zlatáky zo svojej takmer prázdnej pokladnice. (Zpúb.) Namáhali sa jedine o to, aby mali domy, zeme, zlatáky. (Taj.)
zlátanina, -y, -nín ž. pejor. niečo zlátané, neorganicky pospájané v celok, niečo zle, neobratne, povrchne urobené, pozliepané, látanina, zlepenina: Z trosiek svet zložte iný, len ak lepší, nie slabochov zlátaniny. (hviezd.) Je to zlátanina z náhodných príspevkov. (Fr. Kráľ)
zlátať, -ta/-ce, -tajú/-cu dok. expr. (čo) niečo zle, nedokonale, povrchne, neodborne urobiť, pozliepať: Žltá mokraď preráža chatrné, zlátané steny. (Al.); všelijaké jej rúčkami zlátané vecičky (Šolt.); Slávu zlátali z kulís. (Žáry)
zlatý1 príd.
1. obsahujúci zlato, vyrobený zo zlata: z-é šperky, ozdoby, z. prsteň, z-á retiazka, z-é náušnice, z. peniaz, z-é pero, z-á niť, z-á čaša, z. zub, z. prášok; z-á medaila ako 1. cena, napr. za vedecké objavy, umelecké diela, športové výkony ap.; z-á baňa na zlato, pren. expr. bohatý zdroj príjmov: Dobrá krčma. Zlatá baňa je to. (Tat.); z-é náleziská; z-é prasa druh detskej hry; pejor. z-é teľa mamona; ekon. z. poklad základ meny v zlate, zásoba drahého kovu v štátnej banke; pren. expr. z. poklad našej národnej kultúry (A. Mat.) základ; peňaž. z-á mena ktorej jednotka je vyjadrená určitou váhou zlata; zlat. z-á spájka používaná na výrobky zo zlata; fot. z. kúpeľ; chem. z. amalgám zliatina zlata a ortuti
● hovor. z-á žila hemeroidy; z-á svadba päťdesiate výročie svadby;
2. majúci farbu al. lesk ako zlato: z-é vlasy, z. lúč, z-é lístie, z. piesok, z-á zora, z-á hviezda, z-é slnko; z. oblak (Sládk.) z-é plásty (Štítn.); Zlaté piliny odletovali od smrekového dreva. (Min.); hovor. z. dážď druh ozdobného kra, bot. štedrec; bot. z-á brada, ľalia z-á, nátržník z.; zool. bažant z. druh bažanta; z-á rybka umele vypestovaná odroda karasa strieborného; ovoc. Parména z-á (hovor. i z-á reneta) druh jabĺk zlatožltej farby s pásikmi na slnečnej strane;
3. zlatom al. pozlátkou pokrytý, pozlátený: z. koč, z-á oriezka, z-é gombíky; okuliare v z-ej obrube; z-é vyšívanie; z-é písmená (litery); z-á visačka ktorá sa pripína na výrobky výbornej kvality; Na očiach má sklá v zlatých rámcoch. (Tim.)
● z-ými písmenami (literami) je niečo niekde zapísané o niečom veľmi cennom, vzácnom a uctievanom;
4. expr. cenný ako zlato, hodnotný, vzácny; (o človeku) majúci mimoriadne dobré vlastnosti: t-á rada; z-é ruky šikovné, zručné; z-é zrnká múdrosti, z-é pravidlo najlepšia zásada; zlatá myšlienka (Kuk.); Každé slovo, ktoré vypustí z úst, je zlaté. (Švant.); (Kollárova) zlatá knižka Slávy dcéra (Škult.); z-á duša, z. človek, mať z-é srdce o dobrom človeku; z-á mládež mládež z dobre situovaných rodín, obyč. rozmaznaná; z-á stredná cesta vyhýbanie sa krajnostiam
● z. klinec niečoho (napr. programu, večera) najlepšie, vrcholné číslo niečoho; Remeslo má z-é dno (prísl.) o výnosnosti remesla.
5. expr. (v citových osloveniach) drahý, milý, milovaný: mama moja z-á, priateľ môj z.; Neplač mi, môj syn zlatý. (Kuk.); braček môj zlatý (Vaj.); Zlatá dedinka, rodisko moje! (Hviezd.)
6. expr. šťastný, blažený, radostný: z-é detské, študentské časy, z-á mladosť; z. mier; Jedno slovo pretvorí váš neblahý život v zlatý raj! (Tim.) Počul od starých ľudí rozprávať o „starých zlatých časoch“ (Zúb.); z. vek (ľudstva, poézie ap.) doba rozkvetu; z-á nedeľa posledná nedeľa pred Vianocami;
7. týkajúci sa nejakým spôsobom zlata: Ospravedlňoval sa sám pred sebou, že jeho „zlatý hlad“ má vysoké ciele (Vaj.) hlad po zlate; zlatý cvengot kosy (Heč.) pripomínajúci zvuk zlata; zlatý zvuk (Kost.) zvuk zlata;
na zlato (napr. sfarbený), do zlata (napr. hrajúci);
zlatosť, -ti ž. zlatá farba: z. vlasov (Štef.)