Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma priezviská un

zlatý

I. príd.

1. vyrobený zo zlata: z. šperk, prsteň, z-é pero, z. zub, z-á medaila

2. obsahujúci zlato: z-á žila i pren. hemoroidy; z-á baňa i fraz. bohatý zdroj príjmov

3. pozlátený: z-é gombíky, z-á oriezka

4. pripomínajúci zlato (farbou, leskom, zvukom ap.): z-é vlasy, z. piesok, z-é lístie; z-á visačka znak na výrobkoch vys. kvality; z. dážď okrasný ker s veľkým počtom žltých kvetov, bot. štedrec, forzítia; z-á svadba 50. výročie sobáša a jeho oslava; z-á nedeľa posledná pred Vianocami

5. cenný ako zlato, hodnotný, vzácny, dokonalý: z-á rada; z-é ruky šikovné; z. človek dobrý; z-é časy, z-á mladosť

6. vzťahujúci sa na zlato vôbec: z. poklad, z-á mena

7. expr. milý, drahý (v osloveniach): syn môj z.

z-á stredná cesta uprednostňovanie kompromisu; z. vek obdobie rozkvetu; z. klinec (programu) vrcholná časť; remeslo má z-é dno;

do zlata → dozlata;

zlatosť -i ž.

II. zlatý m. pôv. zlatá minca; býv. al. súčasná zákl. peňaž. jednotka a platidlo v niekt. štátoch: sto kremnických z-ch; holandský z.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zlatý ‑ého príd. i m.; zlato prísl.; zlatosť ‑i ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

cenný ktorý má veľkú materiálnu al. duchovnú hodnotu • hodnotnýdrahý: cenný, hodnotný, drahý dar (op. nehodnotný, lacný); cenné, hodnotné umelecké dielo; drahé kovydrahocennývzácny (veľmi cenný): drahocenný, vzácny šperk, čas, priateľvýznamnýdôležitý: archívy ukrývajú významné, dôležité materiályneoceniteľnýnedoceniteľnýnezaplatiteľnýna nezaplatenie (majúci takú cenu, ktorú ani nemožno vyjadriť, uhradiť, zaplatiť): neoceniteľné, nedoceniteľné životné skúsenosti; nezaplatiteľná pomoc; rada na nezaplateniepren. zlatý: zlatá rada, zlaté rukyexpr. skvostný: skvostný duch, skvostný nábytok


drahý 1. ktorý stojí veľa peňazí (op. lacný) • nákladný (vyžadujúci veľké náklady): drahá, nákladná zábava; drahé, nákladné daryprepychovýluxusný: prepychový servis, luxusné bývaniepridrahý (príliš drahý): pridrahý darčekexpr. predrahý (veľmi drahý)

2. majúci veľkú (duchovnú al. materiálnu) hodnotu (op. bezcenný) • vzácny: drahá, cenná, vzácna zbierka; drahé, vzácne kovydrahocenný: strácať drahý, drahocenný časposvätnýexpr. svätý: Nič mu nie je posvätné, sväté!

3. obľúbený al. ku ktorému sa pociťuje láska (často v oslovení): drahí rodičiamilovaný: drahá, milovaná bytosťmilýzlatýexpr.: premilýmilenýpremilenýradostný: syn môj milý, premilý, milený, premilený, radostnýdrahocenný: drahocenná mamazastar. drahomilovanýpoet. ľúby (v oslovení) • expr.: drahučkýdrahunkýdrahuľkýdrahuškýdrahulinkýpredrahý (veľmi drahý) • expr. zried. rodnýrodnučký (v oslovení)


forzítia ozdobný záhradný ker so zlatožltými kvetmi • bot. zlatovka previsnutá (Forsythia)hovor. zlatý dážď (iné je štedrec)


milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia!drahýmilovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička!expr.: milenýpremilýpremilenýľúbeznýpreľúbeznýzlatýprezlatýsladkýpresladkýpoet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladkáexpr. radostnýexpr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný!vzácnycenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako poctyobľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseňvítanývhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmenaexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýmilulinký (veľmi milý)

2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľadláskavývľúdnyprívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítaniedobrotivýdobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľadpriateľskýsrdečnýúprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slovánežnýprítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmevteplýhrejivýoblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladeniesladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké snyexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilulinkýmilučičkýpremilýpresladký (veľmi milý)

3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišielpríjemnýsympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievčapôvabnýľúbeznýlahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfypeknýkrásnyexpr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večerrozkošnýroztomilýexpr. zastaráv. rozmilýhovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénkavľúdnyprívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredieexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýchutnučkýchutnulinkýmilulinkýpremilýpreľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapecpriateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapcahovor.: frajerchalanštramákfešákgavalierhovor. svojzastar. zried.: ľubimecgalánsubšt. šamster


šťastný ktorý je plný šťastia, radosti a spokojnosti; ktorý je prejavom šťastia (op. nešťastný) • šťastlivý: šťastný, šťastlivý výhercablažený: šťastná, blažená matka; mať na tvári šťastný, blažený úsmevblaživýkniž. blahýpoet. zried. preblahý: usínať s blaživým, blahým, preblahým pocitomradostnýjasavýexpr. plesavý: radostný, jasavý, plesavý smiechveselýnatešenýrozjasanýrozjasnenýrozjarenýrozšťastnený: veselá, rozjasaná, rozjarená tvár; láska sa zračí v jeho rozjasnených, rozjarených očiachkniž. blahoslavený (Kukučín, Smrek)dobrývydarený: šťastný, dobrý, vydarený rokradostiplný: radostiplné Vianoceúspešnýpožehnanýpriaznivýžičlivýexpr. svetlý: mať za sebou úspešný deň; po šesťdesiatke prežil ešte pár požehnaných rokov; očakávala priaznivú, svetlú budúcnosťpríjemný: spomínať na príjemné chvíle spoločného životazávideniahodný: závideniahodný osud, životexpr. zlatý: staré zlaté časy, zlatá mladosťexpr.: prešťastnýprešťastlivý (veľmi šťastný)


štedrec ker so strapcami žltých kvetov • hovor. zlatý dážď (iné je forzítia)


zlatý1 1. p. žltý 2. p. cenný, drahý 3 3. p. šťastný


zlatý2 zlatá minca: sto kremnických zlatýchzlatka (v minulosti minca, bankovka v hodnote jedného zlatého) • dukát: od starého otca som dostal dva dukátyzastar.: zlatovka (Jégé)zlaták (Tajovský)zlatník (Kukučín)hovor. zastar. žlták (Vajanský)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zlatý1 príd.

1. obsahujúci zlato, vyrobený zo zlata: z-é šperky, ozdoby, z. prsteň, z-á retiazka, z-é náušnice, z. peniaz, z-é pero, z-á niť, z-á čaša, z. zub, z. prášok; z-á medaila ako 1. cena, napr. za vedecké objavy, umelecké diela, športové výkony ap.; z-á baňa na zlato, pren. expr. bohatý zdroj príjmov: Dobrá krčma. Zlatá baňa je to. (Tat.); z-é náleziská; z-é prasa druh detskej hry; pejor. z-é teľa mamona; ekon. z. poklad základ meny v zlate, zásoba drahého kovu v štátnej banke; pren. expr. z. poklad našej národnej kultúry (A. Mat.) základ; peňaž. z-á mena ktorej jednotka je vyjadrená určitou váhou zlata; zlat. z-á spájka používaná na výrobky zo zlata; fot. z. kúpeľ; chem. z. amalgám zliatina zlata a ortuti

hovor. z-á žila hemeroidy; z-á svadba päťdesiate výročie svadby;

2. majúci farbu al. lesk ako zlato: z-é vlasy, z. lúč, z-é lístie, z. piesok, z-á zora, z-á hviezda, z-é slnko; z. oblak (Sládk.) z-é plásty (Štítn.); Zlaté piliny odletovali od smrekového dreva. (Min.); hovor. z. dážď druh ozdobného kra, bot. štedrec; bot. z-á brada, ľalia z-á, nátržník z.; zool. bažant z. druh bažanta; z-á rybka umele vypestovaná odroda karasa strieborného; ovoc. Parména z-á (hovor. i z-á reneta) druh jabĺk zlatožltej farby s pásikmi na slnečnej strane;

3. zlatom al. pozlátkou pokrytý, pozlátený: z. koč, z-á oriezka, z-é gombíky; okuliare v z-ej obrube; z-é vyšívanie; z-é písmená (litery); z-á visačka ktorá sa pripína na výrobky výbornej kvality; Na očiach má sklá v zlatých rámcoch. (Tim.)

z-ými písmenami (literami) je niečo niekde zapísané o niečom veľmi cennom, vzácnom a uctievanom;

4. expr. cenný ako zlato, hodnotný, vzácny; (o človeku) majúci mimoriadne dobré vlastnosti: t-á rada; z-é ruky šikovné, zručné; z-é zrnká múdrosti, z-é pravidlo najlepšia zásada; zlatá myšlienka (Kuk.); Každé slovo, ktoré vypustí z úst, je zlaté. (Švant.); (Kollárova) zlatá knižka Slávy dcéra (Škult.); z-á duša, z. človek, mať z-é srdce o dobrom človeku; z-á mládež mládež z dobre situovaných rodín, obyč. rozmaznaná; z-á stredná cesta vyhýbanie sa krajnostiam

z. klinec niečoho (napr. programu, večera) najlepšie, vrcholné číslo niečoho; Remeslo má z-é dno (prísl.) o výnosnosti remesla.

5. expr. (v citových osloveniach) drahý, milý, milovaný: mama moja z-á, priateľ môj z.; Neplač mi, môj syn zlatý. (Kuk.); braček môj zlatý (Vaj.); Zlatá dedinka, rodisko moje! (Hviezd.)

6. expr. šťastný, blažený, radostný: z-é detské, študentské časy, z-á mladosť; z. mier; Jedno slovo pretvorí váš neblahý život v zlatý raj! (Tim.) Počul od starých ľudí rozprávať o „starých zlatých časoch“ (Zúb.); z. vek (ľudstva, poézie ap.) doba rozkvetu; z-á nedeľa posledná nedeľa pred Vianocami;

7. týkajúci sa nejakým spôsobom zlata: Ospravedlňoval sa sám pred sebou, že jehozlatý hlad“ má vysoké ciele (Vaj.) hlad po zlate; zlatý cvengot kosy (Heč.) pripomínajúci zvuk zlata; zlatý zvuk (Kost.) zvuk zlata;

na zlato (napr. sfarbený), do zlata (napr. hrajúci);

zlatosť, -ti ž. zlatá farba: z. vlasov (Štef.)


zlatý2, -ého m. pôvodne zlatá minca, neskôr obyč. strieborná, majúca hodnotu 60 grajciarov, neskôr dvoch korún; bankovka v tejto hodnote: Bol odmenený päťdesiatimi zlatými. (Záb.) Slúžny posúdil žalobníkov na dvadsať zlatých pokuty. (Taj.) 300 zlatých striebra (Vaj.) v striebre

Morfologický analyzátor

zlatý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) zlatý; (bez) zlatého; (k) zlatému; (vidím) zlatého; (o) zlatom; (so) zlatým;

(štyria) zlatí; (bez) zlatých; (k) zlatým; (vidím) zlatých; (o) zlatých; (so) zlatými;


(jeden) zlatší; (bez) zlatšieho; (k) zlatšiemu; (vidím) zlatšieho; (o) zlatšom; (so) zlatším;

(dvaja) zlatší; (bez) zlatších; (k) zlatším; (vidím) zlatších; (o) zlatších; (so) zlatšími;


(jeden) najzlatší; (bez) najzlatšieho; (k) najzlatšiemu; (vidím) najzlatšieho; (o) najzlatšom; (s) najzlatším;

(štyria) najzlatší; (bez) najzlatších; (k) najzlatším; (vidím) najzlatších; (o) najzlatších; (s) najzlatšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) zlatý; (bez) zlatého; (k) zlatému; (vidím) zlatý; (o) zlatom; (so) zlatým;

(štyri) zlaté; (bez) zlatých; (k) zlatým; (vidím) zlaté; (o) zlatých; (so) zlatými;


(jeden) zlatší; (bez) zlatšieho; (k) zlatšiemu; (vidím) zlatší; (o) zlatšom; (so) zlatším;

(štyri) zlatšie; (bez) zlatších; (k) zlatším; (vidím) zlatšie; (o) zlatších; (so) zlatšími;


(jeden) najzlatší; (bez) najzlatšieho; (k) najzlatšiemu; (vidím) najzlatší; (o) najzlatšom; (s) najzlatším;

(štyri) najzlatšie; (bez) najzlatších; (k) najzlatším; (vidím) najzlatšie; (o) najzlatších; (s) najzlatšími;


ženský rod

(jedna) zlatá; (bez) zlatej; (k) zlatej; (vidím) zlatú; (o) zlatej; (so) zlatou;

(štyri) zlaté; (bez) zlatých; (k) zlatým; (vidím) zlaté; (o) zlatých; (so) zlatými;


(jedna) zlatšia; (bez) zlatšej; (k) zlatšej; (vidím) zlatšiu; (o) zlatšej; (so) zlatšou;

(tri) zlatšie; (bez) zlatších; (k) zlatším; (vidím) zlatšie; (o) zlatších; (so) zlatšími;


(jedna) najzlatšia; (bez) najzlatšej; (k) najzlatšej; (vidím) najzlatšiu; (o) najzlatšej; (s) najzlatšou;

(tri) najzlatšie; (bez) najzlatších; (k) najzlatším; (vidím) najzlatšie; (o) najzlatších; (s) najzlatšími;


stredný rod

(jedno) zlaté; (bez) zlatého; (k) zlatému; (vidím) zlaté; (o) zlatom; (so) zlatým;

(štyri) zlaté; (bez) zlatých; (k) zlatým; (vidím) zlaté; (o) zlatých; (so) zlatými;


(jedno) zlatšie; (bez) zlatšieho; (k) zlatšiemu; (vidím) zlatšie; (o) zlatšom; (so) zlatším;

(štyri) zlatšie; (bez) zlatších; (k) zlatším; (vidím) zlatšie; (o) zlatších; (so) zlatšími;


(jedno) najzlatšie; (bez) najzlatšieho; (k) najzlatšiemu; (vidím) najzlatšie; (o) najzlatšom; (s) najzlatším;

(štyri) najzlatšie; (bez) najzlatších; (k) najzlatším; (vidím) najzlatšie; (o) najzlatších; (s) najzlatšími;

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ZLATÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 23×, celkový počet lokalít: 10, v lokalitách:
ŠANCE (obec MORAVSKÉ LIESKOVÉ), okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 6×;
ŠAĽA, okr. GALANTA (od r. 1996 ŠAĽA) – 4×;
STARÉ MESTO (obec NITRA), okr. NITRA – 3×;
SÁSOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 3×;
BUČKOVEC (obec MORAVSKÉ LIESKOVÉ), okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 2×;
KOSTOLNÁ-ZÁRIEČIE, okr. TRENČÍN – 1×;
MORAVSKÉ LIESKOVÉ, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 1×;
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 1×;
VAĎOVCE, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 1×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum ZLATÝ KARAS v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
NOVÁ VES PRI DUNAJI (NOVÁ DEDINKA)
Urbanonymum ZLATÝ POTOK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
STARÁ KREMNIČKA; ZVOLEN

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor