Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zlatý

I. príd.

1. vyrobený zo zlata: z. šperk, prsteň, z-é pero, z. zub, z-á medaila

2. obsahujúci zlato: z-á žila i pren. hemoroidy; z-á baňa i fraz. bohatý zdroj príjmov

3. pozlátený: z-é gombíky, z-á oriezka

4. pripomínajúci zlato (farbou, leskom, zvukom ap.): z-é vlasy, z. piesok, z-é lístie; z-á visačka znak na výrobkoch vys. kvality; z. dážď okrasný ker s veľkým počtom žltých kvetov, bot. štedrec, forzítia; z-á svadba 50. výročie sobáša a jeho oslava; z-á nedeľa posledná pred Vianocami

5. cenný ako zlato, hodnotný, vzácny, dokonalý: z-á rada; z-é ruky šikovné; z. človek dobrý; z-é časy, z-á mladosť

6. vzťahujúci sa na zlato vôbec: z. poklad, z-á mena

7. expr. milý, drahý (v osloveniach): syn môj z.

● z-á stredná cesta uprednostňovanie kompromisu; z. vek obdobie rozkvetu; z. klinec (programu) vrcholná časť; → remeslo má z-é dno;

do zlata → dozlata;

zlatosť -i ž.

II. zlatý m. pôv. zlatá minca; býv. al. súčasná zákl. peňaž. jednotka a platidlo v niekt. štátoch: sto kremnických z-ch; holandský z.

zlatý ‑ého príd. i m.; zlato prísl.; zlatosť ‑i ž.

zlatý -tá -té príd.

---

---

---

---

---

---

---

---

zlatý¹ príd.

1. obsahujúci zlato, vyrobený zo zlata: z-é šperky, ozdoby, z. prsteň, z-á retiazka, z-é náušnice, z. peniaz, z-é pero, z-á niť, z-á čaša, z. zub, z. prášok; z-á medaila ako 1. cena, napr. za vedecké objavy, umelecké diela, športové výkony ap.; z-á baňa na zlato, pren. expr. bohatý zdroj príjmov: Dobrá krčma. Zlatá baňa je to. (Tat.); z-é náleziská; z-é prasa druh detskej hry; pejor. z-é teľa mamona; ekon. z. poklad základ meny v zlate, zásoba drahého kovu v štátnej banke; pren. expr. z. poklad našej národnej kultúry (A. Mat.) základ; peňaž. z-á mena ktorej jednotka je vyjadrená určitou váhou zlata; zlat. z-á spájka používaná na výrobky zo zlata; fot. z. kúpeľ; chem. z. amalgám zliatina zlata a ortuti

● hovor. z-á žila hemeroidy; z-á svadba päťdesiate výročie svadby;

2. majúci farbu al. lesk ako zlato: z-é vlasy, z. lúč, z-é lístie, z. piesok, z-á zora, z-á hviezda, z-é slnko; z. oblak (Sládk.) z-é plásty (Štítn.); Zlaté piliny odletovali od smrekového dreva. (Min.); hovor. z. dážď druh ozdobného kra, bot. štedrec; bot. z-á brada, ľalia z-á, nátržník z.; zool. bažant z. druh bažanta; z-á rybka umele vypestovaná odroda karasa strieborného; ovoc. Parména z-á (hovor. i z-á reneta) druh jabĺk zlatožltej farby s pásikmi na slnečnej strane;

3. zlatom al. pozlátkou pokrytý, pozlátený: z. koč, z-á oriezka, z-é gombíky; okuliare v z-ej obrube; z-é vyšívanie; z-é písmená (litery); z-á visačka ktorá sa pripína na výrobky výbornej kvality; Na očiach má sklá v zlatých rámcoch. (Tim.)

● z-ými písmenami (literami) je niečo niekde zapísané o niečom veľmi cennom, vzácnom a uctievanom;

4. expr. cenný ako zlato, hodnotný, vzácny; (o človeku) majúci mimoriadne dobré vlastnosti: t-á rada; z-é ruky šikovné, zručné; z-é zrnká múdrosti, z-é pravidlo najlepšia zásada; zlatá myšlienka (Kuk.); Každé slovo, ktoré vypustí z úst, je zlaté. (Švant.); (Kollárova) zlatá knižka Slávy dcéra (Škult.); z-á duša, z. človek, mať z-é srdce o dobrom človeku; z-á mládež mládež z dobre situovaných rodín, obyč. rozmaznaná; z-á stredná cesta vyhýbanie sa krajnostiam

● z. klinec niečoho (napr. programu, večera) najlepšie, vrcholné číslo niečoho; Remeslo má z-é dno (prísl.) o výnosnosti remesla.

5. expr. (v citových osloveniach) drahý, milý, milovaný: mama moja z-á, priateľ môj z.; Neplač mi, môj syn zlatý. (Kuk.); braček môj zlatý (Vaj.); Zlatá dedinka, rodisko moje! (Hviezd.)

6. expr. šťastný, blažený, radostný: z-é detské, študentské časy, z-á mladosť; z. mier; Jedno slovo pretvorí váš neblahý život v zlatý raj! (Tim.) Počul od starých ľudí rozprávať o „starých zlatých časoch“ (Zúb.); z. vek (ľudstva, poézie ap.) doba rozkvetu; z-á nedeľa posledná nedeľa pred Vianocami;

7. týkajúci sa nejakým spôsobom zlata: Ospravedlňoval sa sám pred sebou, že jeho „zlatý hlad“ má vysoké ciele (Vaj.) hlad po zlate; zlatý cvengot kosy (Heč.) pripomínajúci zvuk zlata; zlatý zvuk (Kost.) zvuk zlata;

na zlato (napr. sfarbený), do zlata (napr. hrajúci);

zlatosť, -ti ž. zlatá farba: z. vlasov (Štef.)

---

zlatý², -ého m. pôvodne zlatá minca, neskôr obyč. strieborná, majúca hodnotu 60 grajciarov, neskôr dvoch korún; bankovka v tejto hodnote: Bol odmenený päťdesiatimi zlatými. (Záb.) Slúžny posúdil žalobníkov na dvadsať zlatých pokuty. (Taj.) 300 zlatých striebra (Vaj.) v striebre

zlatý príd
1. obsahujúci zlato; vyrobený zo zlata, s pridaním zlata: prsteny, ssest zlatych, cztyry ztryberne (ŽILINA 1598); krizik zlaty diamantowj (NECPALY 1664); ozdoby se pridawagj, prstene, zlate retezy, zlate zapony na hrdlo (KoB 1666); zlaty aneb strieberny boritass na hedbaby, den 23 (KRUPINA 1721)
L. z. berla žezlo: pren o, Kryste spasyteli, twe slowo berla zlatá w ohawnost wydana (KK 1709); z. bula kráľovská listina so zlatou pečaťou: do Karla Pateho wedle zlateg bully rymsky cysarowe tu byly korunowany (KrP 1760); z. regula mat trojčlenka: regula trium anebossto trech, ze o trich polozenjch gedna a pro gegi wyborny wzitek regula zlata se gmenuge (LU 1775); z-é teľa bibl modla v podobe zlatého teľaťa: tak wzal swe trestani lid izraelsky, ze mjsto Boha ctil tele zlate (LKa 1736); kral Jeroboan zlate tela wystawil ku klanany (KrP 1760); hrozne bylo u nych smilstwo a bohárstwy, nebo zlatemu teletu sa klanaly (PrW 1780); z. jablko symbol panovníckej moci, žezlo: znamenj cysarske drzby se, gakossto jabluko zlate, coruna, plásst a sceptrum (KrP 1760)
F. mnozy ucitele cirkewny, widuce takowuto zlobiwost, na to nehorly, gsu gako psy nemy proto, ze na usta gegich zlatu pecet pritiskugy, t. g. dary gim dawagu (CO 17. st) podplácajú; pjcha stogj ucnowy tak, gako zlaty obogek swini aneb somarowy zlata uzda (P. ĽUPČA 1710) za nič; mnohy krestiane slubugu zlate hory (SJ 18. st) sľubujú nemožné
2. majúci farbu, lesk zlata, pripomínajúci zlato: dalo se Warinskemu na strowu, kdy chodil za Waryn pro zlatu barwu k wezi, d 10 (ŽILINA 1617); bude wino peknej zlatej barwy, takze se cuduwat musiss (VK 1764); med wilozeni na slunce zbelge, ponewac slunce wlchkost geho wisussice, barwu zlatu odbira (PR 18. st); swe ljce zedrala a swe zlate wlasy rwala z hlawy (HI 18. st)
L. z-é jablko bot ľuľok rajčiakový Solanum Lycopersicum: malum aureum: zlate gablko (KS 1763); Solanum Lycopersicum: gablka zlata (KG 1791); z. kvet bot
a. slnečnica ročná Helianthus annuus: Helianthus annuus: slunecnice, zlaty kwet (KrN 1795)
b. chryzantéma Chryzantema: chrysantemam: zlaty kwet (PD 18. st); z. olej mastixový olej zo živice pistácie mastixovej bot Pistacia lentiscus: oleum Mastichis aureum: mastyxowy zlaty oleg (TT 1745); z. pryskyrník bot rastlina iskerník zlatožltý Ranunculus auricomus: owcjam welmi sskodliwa gest zelina recena wodny apich y zlaty prjskjrnik (PL 1787); z. ruta bot chryzantémovka Chrysanthemon: chrysanthemon: zlata ruta (KS 1763); z. šafran bot zlatočervený, červený šafran Crocus auri ruber: Crocus auri ruber: cerweny zlaty ssefran (TT 1745); z-á tinktúra, vôdka med liečivá tinktúra destilovaná z liečivých rastlín (na nádobu bolo treba položiť dukáty al. zlatú reťaz): na to gine lekarstwo mi nedawa, len zlatu tinkturu (RADVAŇ 1714); poznamenanj tjch wecy, ktere potrebne gsu pri palenj zlateg wotky (TCh 18. st); z-á žila, z-é žily med hemoroidy: proti zlatym zilam: w tegto nemocy magj se warowati od wsseho, co se twrdo strowi (RT 17. st); listi poorowe warene a na zadek prikladane napuchlu zlatu zilu hoga (Zel 18. st)
3. pozlátený: aureolus: zlate barwy, pozlaceny (WU 1750); naplna ge (truhly) smradlawjma mrtwjma kosti, zlatjma zamki ge zawrel (VP 1764); matka pohárnoka zeslala, ktery lekárstwy proti chudobe w zlatem pohary donesel (PeP 1770)
4. hodnotný, vzácny, výnimočný: Cycero negwimluwnegssi, zlateg wimluwnosti, proč nemluwiss (GŠ 1758); bezboznych a nesprawedliwych trestali, a tak ten drahy a zlaty pokog w kragine nam zachowáwali (LZ 1775)
L. z. vek obdobie rozkvetu: zlaty wek gegi (slovenskej reči) zda se, ze gako dozrel, tak prestal (StN 1785); aurea aetas: zlaty wek (KS 1763)

zlatý m pôvodne zlatá minca, neskôr obyč. strieborná majúca hodnotu 100 al. 120 denárov: Sstephan dluzen gest z toho domu Martinowi, bratru swemu, dwadczeti a pieth zlattych dobrych a sprawedliwych (ŽK 1469); znamo czinym, ze sem ted pozyczyl panv Pongraczowy zlatych sto (LIKAVA 1505); dwe krawy, ktere musel odmeniti trima zlatyma (GEMER 1683 LP); ducatus valet qvinqve florenis, vel florenos: pet zlatych stogj dukat; stater: tricet gragcaruw, pul zlateho (KS 1763); 20 grossu gest zlaty; fl znamena zlaty, welike G grosse, male g gressle (LU 1775)
L. nemecký z. v 17. st. 120 denárov, v 18. st. približne 150-180 dolárov: teraz musely smy Nemcom dat na sedem raytarow sedem zlatych nemeckych a newyme, za co (LUKOV 17. st); drachmis obsonatus est decem: geden nemecky zlatj dal za obed (KS 1763); uhorský z. florén, sto denárov: ga, Gan Giskra, gsem dluzen dwyestye zlattich dobrich vherskich Janowy Makowczowy z Senycze (ZVOLEN 1445); nagprweg mam čtiriczet uherskich zlatich neb zaplatit anebossto odsluzit (LEVOČA 1732); uherský zlatý: 51 kr (PrP 1780); z. červený peniaz zlatý, op. biely, strieborný: (statky) prodal za czerweny zlaty (OPATOVCE 1554); prodaly su dum swuoy za tristo czerwenych zlatych dobrey y wazney mincze kremniczkey (P. ĽUPČA 1562); z. rýnsky nemecký, čo je 120 denárov: ale mince gsu rozlicne, desatnik, halyer, zlaty, rinsky zlaty (KoB 1666)

Priezvisko ZLATÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 23×, celkový počet lokalít: 10, v lokalitách:
ŠANCE (obec MORAVSKÉ LIESKOVÉ), okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 6×;
ŠAĽA, okr. GALANTA (od r. 1996 ŠAĽA) – 4×;
STARÉ MESTO (obec NITRA), okr. NITRA – 3×;
SÁSOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 3×;
BUČKOVEC (obec MORAVSKÉ LIESKOVÉ), okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 2×;
KOSTOLNÁ-ZÁRIEČIE, okr. TRENČÍN – 1×;
MORAVSKÉ LIESKOVÉ, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 1×;
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 1×;
VAĎOVCE, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 1×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Urbanonymum ZLATÝ KARAS v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
NOVÁ VES PRI DUNAJI (NOVÁ DEDINKA)

---

Urbanonymum ZLATÝ POTOK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
STARÁ KREMNIČKA; ZVOLEN

zlatý: ^{→speex →vorbis}

dvanásť zlatých hviezd usporiadaných ≈ douze étoiles d'or forment
paláce, moje zlaté svietniky ≈ palais, mes candélabres d'or
z dvanástich zlatých hviezd ≈ de douze étoiles d'or
zlatého teľaťa, nie zištných ≈ veau d'or non intéressés
zlaté sú vždy ľahké ≈ ceux d'or sont toujours légers
zlaté svietniky, moje ženy ≈ candélabres d'or, mes femmes
zlatých ihliciach, trblietali sa ≈ des épingles d'or, scintillaient

a zlatých nitiek pribúdalo ≈ a zlatých nitek přibývalo
červených a zlatých livrejach ≈ červených a zlatých livrejích
do tmy zlatý a ≈ do tmy zlaty a
svietil zlatými sliedovými zrnkami ≈ svítil zlatými slídovými zrnily
vyrezáva do tmy zlatý ≈ vřezává do tmy zlaty
zlatých alebo strieborných pohárov ≈ zlatých nebo stříbrných pohárů
zlatých a vrátil hrad ≈ zlatých a vrátil hrad
zlatých a žid mu ≈ zlatých a žid mu
...

a dva zlaté náramky ≈ and two gold bracelets
nahé nohy a zlaté ≈ naked legs and golden
nohy a zlaté sandále ≈ legs and golden sandals
oči a zlaté vlasy ≈ eyes, and golden hair
oči a zlaté vlasy ≈ eyes and golden hair
zlaté oči a nakoniec ≈ golden eyes and eventually
zlaté taniere a čaše ≈ golden plates and goblets
zlatý medailón a potom ≈ golden locket, and then
...