Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma priezviská

zlý

I. horší príd.

1. nespĺňajúci mravné normy, neporiadny, nestatočný, nespravodlivý, nečestný; svedčiaci o takej vlastnosti, op. dobrý: z. človek; byť z. k ľuďom; z. skutok, z. úmysel

2. nespĺňajúci odb., prac., spoloč. ap. požiadavky, nesúci, op. dobrý: z. učiteľ, hráč, žiak; nie je najhorší pracovník

3. nespĺňajúci požiadavky akosti, nekvalitný, nehodnotný, op. dobrý: zlá strava, cesta, zlé zuby, z. film, zlé pomery

4. kt. obsahuje chybu, chybný, nepresný, nesprávny, nenáležitý, op. dobrý: z. výsledok, z. prepis

5. kt. nemá v sebe vľúdnosť, nevľúdny, neprívetivý, nemilý, prísny, op. dobrý: zlé zaobchádzanie, byť z. k deťom, mať zlé oči

6. kt. neprejavuje priazeň, nepriaznivý, nepríjemný, neradostný, op. dobrý: mať zlú náladu, vôľu; urobiť z. dojem; zlé počasie, zlé znamenie, z. sen; v najhoršom prípade

7. majúci negatívny dosah, hodnotu ap., op. dobrý: z. kamarát, zlá rada, vojna je zlá

8. nevhodný, neužitočný, nevýhodný, op. dobrý: zlé miesto, z. plat

(ne)mať niekomu niečo za zlé (ne)zazlievať; chytiť niečo za z. koniec nevhodne pristúpiť k niečomu; zlé jazyky ohovárajúci ľudia; mať zlé svedomie cítiť sa vinný; ísť po zlej ceste konať proti spoloč. normám; robiť zlú krv; mať zlé srdce byť nemilosrdný, krutý; zlá zelina nevyhynie prefíkaný človek vyviazne z každej situácie; to je z. sen to je až neuveriteľne nepriaznivé

II. zlé s.

1. zlo, op. dobré: rozoznať z. od dobrého; chrániť sa pred zlým; rozísť sa v zlom povadiť sa

2. hovor. zlá bytosť, op. dobré: z. mi prešlo cez cestu

Pán Boh s nami a z. preč

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zlý

horší -šia -šie príd. 2. st. kzlý


najhorší -šia -šie príd. 3. st. k ▶ ↗ zlý: n. výsledok, film; dosiahnuť najhoršie umiestnenie v rebríčku; mať n. prospech v triede; ocitnúť sa v najhoršej situácii; najhoršia vlastnosť je lenivosť; bola to najhoršia porážka, prehrafraz. ani v najhoršom sne v nijakom prípade, za žiadnych okolností, vôbec: taký výsledok by nečakal ani v najhoršom sne; v najhoršom prípade [budeme konať určitým spôsobom] za najnepriaznivejších okolností, ak sa nebude dať robiť nič iné, tak príde rad aj na túto alternatívu

zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planýnedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutoknečestnýnestatočnýnespravodlivýbezcharakternýnecharakternýkniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmyslynemorálnyamorálnynemravnýnehodný: nemorálny chlapzločinnýzločineckýzlodušskýpejor.: lotrovskýoplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizáciazried. zlodušný (Sládkovič)zlomyseľnýzloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudiadiabolskýdémonickýmefistovskýmefistofelovskýexpr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné silynenávistný: nenávistný pohľadneľudskýnehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetnýnepeknýmrzkýodpornýohavnýobludnýohyzdnýošklivýodsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný činmacošský: mať k dieťaťu macošský vzťahčierny: mať čierne svedomiepejor.: podliackypľuhavýkniž. perfídny: podliacke správaniepodlýhnusnýhanebnýnehanebnýničomnýnaničhodnýzastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmyslykrivý: nepovedal o ňom krivé slovonízky: nízky charakterexpr.: špinavýmizernýmizeráckymrchavýmrcha (neskl.) • hovor.: neférovýneférunfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unférskazenýpokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládežpejor.: spľuhavenýspľundravenýexpr. zapľuhavenýhovor. expr.: zopsutýzlumpáčenýzlumpovanýsubšt.: hovädský • hovadský

2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrýnekvalitnýnesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná stravaneschopnýnehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný filmmrcha (neskl.) • mrchavýplanýnepodarenýnezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáškaslabýbiednychabýchatrnýmizerný: slabý remeselník; mizerný tovarexpr.: krátkyderavý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusovýnulovýnafigu, pís. i na figuexpr.: nanič (neskl.) • nemožnýpejor.: pľuhavývšivavývulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figuhavarijnýkritickýhovor.: katastrofálnydezolátnyhovor. expr.: hroznýstrašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom staveexpr.: neslávnyneutešenýžalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniecnevydarený: nevydarený programskazenýexpr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduchnedokonalýpoškodenýzničenýhovor. expr.: dobabranýpobabranýzbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrupneporiadnypejor. lajdáckyhovor. pejor.: flákačskýšlendriánskyfušerskýhovor. expr. babráckyslang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá opravaexpr.: psípsovskýniž. hovor.: poondiatypoondenývulg.: posratýposranýsubšt. blbý

p. aj nepríjemný

3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledoknesprávnymylnýpomýlený: nesprávny, pomýlený postupnezdravý: nezdravé názorynepresnýpochybený: nepresné, pochybené výpočtykrivýpokrivenýskreslenýnenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova

4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanieneprívetivýnemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanienepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad

p. aj nevľúdny

5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zlý, 2. st. horší príd.

1. (o veciach, javoch i zvieratách) ktorý nemá požadované vlastnosti, nedobrý, nevyhovujúci, neprimeraný, nenáležitý, nesprávny, nedokonalý. z. byť, z. strava, zlá pôd, zlá cesta; zlá výslovnosť, zlá výchova, zlé kamarátstvo; zlá kvalita, zlá práca; zlá úroda slabá; mať zlé zuby pokazené; mať z. zrak, sluch zle vidieť, počuť; mať zlú pamäť ťažko si niečo trvalo zapamätať; mať z. vkus; Na zlom mieste ho (šťastie) hľadáš (Smrč.) nepravom. Pstrúžik v pahrebe, to nie je zlá vec. (Krno) To vám tak ide, ako — so zlým voľom: raz sa zasekne, druhý raz trhne. (Kuk.); fyz. z. vodič tepla, elektriny kladúci veľký odpor

mať niečo niekomu za zlé zazlievať niekomu niečo; po zlom (urobiť niečo) pozlotky, nasilu; v zlom, po zlom (spomínať niekoho) zle; byť v zlom s niekým hnevať sa s niekým; Nič po zlom, pán žandár, nič po zlom (Jaš.) myslím to úprimne, nevysvetľujte si to zle; hovor. chytiť niečo za zlý koniec pristúpiť k niečomu z nesprávnej, nevýhodnej ap. stránky;

2. (o ľuďoch) ktorý si neplní svoje povinnosti, nesúci, neschopný, nedbanlivý. z. učiteľ, z. žiak, z. hráč, z. majster; zlé dieťa neposlušné;

3. (o ľuďoch) majúci nevyhovujúce morálne, etické vlastnosti, mravne chybný, nečestný, nešľachetný, nespravodlivý, nemravný, neporiadny ap.: z. človek, z. priateľ, dostať sa do zlej spoločnosti; byť z. srdcom, dušou; osoba skúpa a zlá (Urbk.); Či som už tá najhoršia? (Laz.); náb. z. duch diabol, čert, démon; tlá moc, zlé moci (v rozprávkach a v náboženských predstavách) škodlivé nadprirodzené bytosti;

spodst. zlý, -ého m. expr. diabol, čert, zlý duch: Teraz si myslel, že ju všetci zlí sem doniesli. (Jégé); pren. zlé jazyky (hovoria) klebetní, zlomyseľní ľudia

hovor. mať zlé svedomie cítiť sa vinným;

4. nevyhovujúci požiadavkám spoločenských noriem, najmä z hľadiska morálky, etiky: z. čin, skutok, z. úmysel; dávať z. príklad niekomu; mať zlú povesť, z. chýr; mať zlé náklonnosti; Či jeho lož nie je tisíc ráz horšia a podlejšia ako ich, (Min.)

dať sa na zlú cestu začať žiť neusporiadaným, nemravným životom; ísť, kráčať, chodiť po zlej ceste konať proti spoločenským normám, nemravne žiť ap.;

5. neprívetivý, nevľúdny, nemilý; prísny, drsný, nepriateľský: byť z. na niekoho, mať z. pohľad, zlé oči, z. výraz; hľadieť zlými očami; mať zlú náladu, zlú vôľu; zasmiať sa zlým smiechom; zlé zaobchádzanie; Marka sa nazlostila, povedala Hane zlé, ostré slovo. (Min.) Nikto mu zlú tvár neukazoval (kal.) nechoval sa k nemu neprívetivo.

zlá vôľa neochota niečo urobiť; nepovedať niekomu zlého slova o vľúdnom, dobrom správaní sa voči niekomu; mať na niekoho zlé oko (Kuk.) hnevať sa na niekoho; byť s niekým na zlej nohe (Jégé) byť s niekým v nepriateľstve, hnevať sa s niekým;

6. škodlivý, neužitočný; nevhodný. Dať niekomu zlú radu; zlá príležitosť; vojna je zlá; Nestalo sa nič zlého, ani epochálneho. (Kuk.) Plač vyvieral sťa zlá zelina (Urb.) rýchlo, bujne.

hovor. robiť zlú krv vyvolávať nespokojnosť; Možno som medzi ňu a Klečku zasiala zlé semeno (Bedn.) vzbudila nedôveru. Zlá zelina nevyhynie (prísl.) o zlom al. prefíkanom človeku, ktorý vyviazne z každej nepriaznivej situácie, napr. z choroby ap.; hovor. zlá nemoc, choroba padúcnica;

7. nepriaznivý, nežičlivý, neprajný; nevyhovujúci: zlé počasie, zlá situácia, zlé položenie, z. osud, zlá zpráva, zlá novina, zlé znamenie, zlé následky; urobiť z. dojem na niekoho, mať zlú mienku o niekom; mať z. život ťažký, plný starostí; Ej, svet ti je zlý (Jégé) ľudia sú nežičliví. Do Ameriky pošiel Mišo v zlé časy. (Taj.) Kde sú tí ľudia, ktorí majú ešte nazbyt (obilia), keď je už tretí zlý rok (Jégé) neúrodný; nie je (nebude) to také zlé vyjadrenie útechy nad nejakou nepríjemnou, nepriaznivou skutočnosťou

stavať niekoho, niečo do zlého svetla hovoriť o niekom, niečom nepriaznivo, zle; opisovať niekoho, niečo v zlom svetle nepriaznivo; vrhať na niekoho, na niečo zlé svetlo dávať nepriaznivé svedectvo o niekom, o niečom;

8. nepríjemný, nemilý; protivný: z. zápach; mať zlú noc, zlý sen; mať zlé skúsenosti s niečím; (Hanku) obchádza zlé tušenie. (Tim.)

to vezme zlý koniec (Tim.) zle sa to skončí; hovor. zísť zlým koncom zo sveta zomrieť neprirodzenou smrťou

Morfologický analyzátor

zlý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) zlý; (bez) zlého; (k) zlému; (vidím) zlého; (o) zlom; (so) zlým;

(štyria) zlí; (bez) zlých; (k) zlým; (vidím) zlých; (o) zlých; (so) zlými;


(jeden) horší; (bez) horšieho; (k) horšiemu; (vidím) horšieho; (o) horšom; (s) horším;

(dvaja) horší; (bez) horších; (k) horším; (vidím) horších; (o) horších; (s) horšími;


(jeden) najhorší; (bez) najhoršieho; (k) najhoršiemu; (vidím) najhoršieho; (o) najhoršom; (s) najhorším;

(štyria) najhorší; (bez) najhorších; (k) najhorším; (vidím) najhorších; (o) najhorších; (s) najhoršími;


mužský rod, neživotné

(jeden) zlý; (bez) zlého; (k) zlému; (vidím) zlý; (o) zlom; (so) zlým;

(tri) zlé; (bez) zlých; (k) zlým; (vidím) zlé; (o) zlých; (so) zlými;


(jeden) horší; (bez) horšieho; (k) horšiemu; (vidím) horší; (o) horšom; (s) horším;

(tri) horšie; (bez) horších; (k) horším; (vidím) horšie; (o) horších; (s) horšími;


(jeden) najhorší; (bez) najhoršieho; (k) najhoršiemu; (vidím) najhorší; (o) najhoršom; (s) najhorším;

(štyri) najhoršie; (bez) najhorších; (k) najhorším; (vidím) najhoršie; (o) najhorších; (s) najhoršími;


ženský rod

(jedna) zlá; (bez) zlej; (k) zlej; (vidím) zlú; (o) zlej; (so) zlou;

(tri) zlé; (bez) zlých; (k) zlým; (vidím) zlé; (o) zlých; (so) zlými;


(jedna) horšia; (bez) horšej; (k) horšej; (vidím) horšiu; (o) horšej; (s) horšou;

(tri) horšie; (bez) horších; (k) horším; (vidím) horšie; (o) horších; (s) horšími;


(jedna) najhoršia; (bez) najhoršej; (k) najhoršej; (vidím) najhoršiu; (o) najhoršej; (s) najhoršou;

(tri) najhoršie; (bez) najhorších; (k) najhorším; (vidím) najhoršie; (o) najhorších; (s) najhoršími;


stredný rod

(jedno) zlé; (bez) zlého; (k) zlému; (vidím) zlé; (o) zlom; (so) zlým;

(dve) zlé; (bez) zlých; (k) zlým; (vidím) zlé; (o) zlých; (so) zlými;


(jedno) horšie; (bez) horšieho; (k) horšiemu; (vidím) horšie; (o) horšom; (s) horším;

(štyri) horšie; (bez) horších; (k) horším; (vidím) horšie; (o) horších; (s) horšími;


(jedno) najhoršie; (bez) najhoršieho; (k) najhoršiemu; (vidím) najhoršie; (o) najhoršom; (s) najhorším;

(tri) najhoršie; (bez) najhorších; (k) najhorším; (vidím) najhoršie; (o) najhorších; (s) najhoršími;

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ZLÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
ŽILINA, okr. ŽILINA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor