Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj priezviská

zlý

I. horší príd.

1. nespĺňajúci mravné normy, neporiadny, nestatočný, nespravodlivý, nečestný; svedčiaci o takej vlastnosti, op. dobrý: z. človek; byť z. k ľuďom; z. skutok, z. úmysel

2. nespĺňajúci odb., prac., spoloč. ap. požiadavky, nesúci, op. dobrý: z. učiteľ, hráč, žiak; nie je najhorší pracovník

3. nespĺňajúci požiadavky akosti, nekvalitný, nehodnotný, op. dobrý: zlá strava, cesta, zlé zuby, z. film, zlé pomery

4. kt. obsahuje chybu, chybný, nepresný, nesprávny, nenáležitý, op. dobrý: z. výsledok, z. prepis

5. kt. nemá v sebe vľúdnosť, nevľúdny, neprívetivý, nemilý, prísny, op. dobrý: zlé zaobchádzanie, byť z. k deťom, mať zlé oči

6. kt. neprejavuje priazeň, nepriaznivý, nepríjemný, neradostný, op. dobrý: mať zlú náladu, vôľu; urobiť z. dojem; zlé počasie, zlé znamenie, z. sen; v najhoršom prípade

7. majúci negatívny dosah, hodnotu ap., op. dobrý: z. kamarát, zlá rada, vojna je zlá

8. nevhodný, neužitočný, nevýhodný, op. dobrý: zlé miesto, z. plat

(ne)mať niekomu niečo za zlé (ne)zazlievať; chytiť niečo za z. koniec nevhodne pristúpiť k niečomu; zlé jazyky ohovárajúci ľudia; mať zlé svedomie cítiť sa vinný; ísť po zlej ceste konať proti spoloč. normám; robiť zlú krv; mať zlé srdce byť nemilosrdný, krutý; zlá zelina nevyhynie prefíkaný človek vyviazne z každej situácie; to je z. sen to je až neuveriteľne nepriaznivé

II. zlé s.

1. zlo, op. dobré: rozoznať z. od dobrého; chrániť sa pred zlým; rozísť sa v zlom povadiť sa

2. hovor. zlá bytosť, op. dobré: z. mi prešlo cez cestu

Pán Boh s nami a z. preč

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zlý

najhorší -šia -šie príd. 3. st. kzlý


zlý zlá zlé 2. st. horší príd.

horší -šia -šie príd. 2. st. kzlý


najhorší -šia -šie príd. 3. st. k ▶ ↗ zlý: n. výsledok, film; dosiahnuť najhoršie umiestnenie v rebríčku; mať n. prospech v triede; ocitnúť sa v najhoršej situácii; najhoršia vlastnosť je lenivosť; bola to najhoršia porážka, prehrafraz. ani v najhoršom sne v nijakom prípade, za žiadnych okolností, vôbec: taký výsledok by nečakal ani v najhoršom sne; v najhoršom prípade [budeme konať určitým spôsobom] za najnepriaznivejších okolností, ak sa nebude dať robiť nič iné, tak príde rad aj na túto alternatívu

-lý/177466±45 2.56: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 51862→51754
+21
−7
býva/12733 ma/8843 ce/5790 mi/5542 z/2656 skve/1674 nezávis/1648 dospe/1415 vese/1300 osame/1074 dokona/1023 závis/1012 zúfa/629 (106/6416)

-lý/177466±45 1.80: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 123936→123930
+5
−12
ce/63177 minu/16966 ma/12042 z/4671 skve/2422 trva/2320 tep/2014 dokona/1999 uplynu/1808 nezávis/908 nece/842 býva/813 vese/810 (106/13138)

/3407478±3935 1.42: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 590600→588606
+1175
−929
starý/16007 mladý/15550 istý/14887 ročný/12936 bývalý/12733 dobrý/11788 svätý/11293→11470
+15
−37
slovenský/11111 schopný/9960 veľký/9267±490 malý/8843 spokojný/8096 nový/6767 hlavný/6317 šťastný/5960 celý/5790 ochotný/5579 milý/5542 americký/5364 vysoký/4625 český/4262 chorý/3503 ruský/3489 nemecký/3416 zodpovedný/3340 skúsený/2834 zvedavý/2756 zlý/2656 úspešný/2628 povinný/2404 hrdý/2385 bohatý/2324 verný/2254 živý/2224 zdravý/2219 britský/2145 silný/2109 obyčajný/2098 slobodný/2066 samotný/1969 ženatý/1951 súčasný/1894 vďačný/1886 policajný/1870 hladný/1817 plný/1766 pekný/1765 drahý/1716 pravý/1691 skvelý/1674 nezávislý/1648 smutný/1627 nadšený/1627 pokojný/1554 (6910/322447)

zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planýnedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutoknečestnýnestatočnýnespravodlivýbezcharakternýnecharakternýkniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmyslynemorálnyamorálnynemravnýnehodný: nemorálny chlapzločinnýzločineckýzlodušskýpejor.: lotrovskýoplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizáciazried. zlodušný (Sládkovič)zlomyseľnýzloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudiadiabolskýdémonickýmefistovskýmefistofelovskýexpr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné silynenávistný: nenávistný pohľadneľudskýnehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetnýnepeknýmrzkýodpornýohavnýobludnýohyzdnýošklivýodsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný činmacošský: mať k dieťaťu macošský vzťahčierny: mať čierne svedomiepejor.: podliackypľuhavýkniž. perfídny: podliacke správaniepodlýhnusnýhanebnýnehanebnýničomnýnaničhodnýzastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmyslykrivý: nepovedal o ňom krivé slovonízky: nízky charakterexpr.: špinavýmizernýmizeráckymrchavýmrcha (neskl.) • hovor.: neférovýneférunfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unférskazenýpokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládežpejor.: spľuhavenýspľundravenýexpr. zapľuhavenýhovor. expr.: zopsutýzlumpáčenýzlumpovanýsubšt.: hovädský • hovadský

2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrýnekvalitnýnesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná stravaneschopnýnehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný filmmrcha (neskl.) • mrchavýplanýnepodarenýnezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáškaslabýbiednychabýchatrnýmizerný: slabý remeselník; mizerný tovarexpr.: krátkyderavý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusovýnulovýnafigu, pís. i na figuexpr.: nanič (neskl.) • nemožnýpejor.: pľuhavývšivavývulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figuhavarijnýkritickýhovor.: katastrofálnydezolátnyhovor. expr.: hroznýstrašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom staveexpr.: neslávnyneutešenýžalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniecnevydarený: nevydarený programskazenýexpr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduchnedokonalýpoškodenýzničenýhovor. expr.: dobabranýpobabranýzbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrupneporiadnypejor. lajdáckyhovor. pejor.: flákačskýšlendriánskyfušerskýhovor. expr. babráckyslang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá opravaexpr.: psípsovskýniž. hovor.: poondiatypoondenývulg.: posratýposranýsubšt. blbý

p. aj nepríjemný

3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledoknesprávnymylnýpomýlený: nesprávny, pomýlený postupnezdravý: nezdravé názorynepresnýpochybený: nepresné, pochybené výpočtykrivýpokrivenýskreslenýnenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova

4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanieneprívetivýnemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanienepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad

p. aj nevľúdny

5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zlý, 2. st. horší príd.

1. (o veciach, javoch i zvieratách) ktorý nemá požadované vlastnosti, nedobrý, nevyhovujúci, neprimeraný, nenáležitý, nesprávny, nedokonalý. z. byť, z. strava, zlá pôd, zlá cesta; zlá výslovnosť, zlá výchova, zlé kamarátstvo; zlá kvalita, zlá práca; zlá úroda slabá; mať zlé zuby pokazené; mať z. zrak, sluch zle vidieť, počuť; mať zlú pamäť ťažko si niečo trvalo zapamätať; mať z. vkus; Na zlom mieste ho (šťastie) hľadáš (Smrč.) nepravom. Pstrúžik v pahrebe, to nie je zlá vec. (Krno) To vám tak ide, ako — so zlým voľom: raz sa zasekne, druhý raz trhne. (Kuk.); fyz. z. vodič tepla, elektriny kladúci veľký odpor

mať niečo niekomu za zlé zazlievať niekomu niečo; po zlom (urobiť niečo) pozlotky, nasilu; v zlom, po zlom (spomínať niekoho) zle; byť v zlom s niekým hnevať sa s niekým; Nič po zlom, pán žandár, nič po zlom (Jaš.) myslím to úprimne, nevysvetľujte si to zle; hovor. chytiť niečo za zlý koniec pristúpiť k niečomu z nesprávnej, nevýhodnej ap. stránky;

2. (o ľuďoch) ktorý si neplní svoje povinnosti, nesúci, neschopný, nedbanlivý. z. učiteľ, z. žiak, z. hráč, z. majster; zlé dieťa neposlušné;

3. (o ľuďoch) majúci nevyhovujúce morálne, etické vlastnosti, mravne chybný, nečestný, nešľachetný, nespravodlivý, nemravný, neporiadny ap.: z. človek, z. priateľ, dostať sa do zlej spoločnosti; byť z. srdcom, dušou; osoba skúpa a zlá (Urbk.); Či som už tá najhoršia? (Laz.); náb. z. duch diabol, čert, démon; tlá moc, zlé moci (v rozprávkach a v náboženských predstavách) škodlivé nadprirodzené bytosti;

spodst. zlý, -ého m. expr. diabol, čert, zlý duch: Teraz si myslel, že ju všetci zlí sem doniesli. (Jégé); pren. zlé jazyky (hovoria) klebetní, zlomyseľní ľudia

hovor. mať zlé svedomie cítiť sa vinným;

4. nevyhovujúci požiadavkám spoločenských noriem, najmä z hľadiska morálky, etiky: z. čin, skutok, z. úmysel; dávať z. príklad niekomu; mať zlú povesť, z. chýr; mať zlé náklonnosti; Či jeho lož nie je tisíc ráz horšia a podlejšia ako ich, (Min.)

dať sa na zlú cestu začať žiť neusporiadaným, nemravným životom; ísť, kráčať, chodiť po zlej ceste konať proti spoločenským normám, nemravne žiť ap.;

5. neprívetivý, nevľúdny, nemilý; prísny, drsný, nepriateľský: byť z. na niekoho, mať z. pohľad, zlé oči, z. výraz; hľadieť zlými očami; mať zlú náladu, zlú vôľu; zasmiať sa zlým smiechom; zlé zaobchádzanie; Marka sa nazlostila, povedala Hane zlé, ostré slovo. (Min.) Nikto mu zlú tvár neukazoval (kal.) nechoval sa k nemu neprívetivo.

zlá vôľa neochota niečo urobiť; nepovedať niekomu zlého slova o vľúdnom, dobrom správaní sa voči niekomu; mať na niekoho zlé oko (Kuk.) hnevať sa na niekoho; byť s niekým na zlej nohe (Jégé) byť s niekým v nepriateľstve, hnevať sa s niekým;

6. škodlivý, neužitočný; nevhodný. Dať niekomu zlú radu; zlá príležitosť; vojna je zlá; Nestalo sa nič zlého, ani epochálneho. (Kuk.) Plač vyvieral sťa zlá zelina (Urb.) rýchlo, bujne.

hovor. robiť zlú krv vyvolávať nespokojnosť; Možno som medzi ňu a Klečku zasiala zlé semeno (Bedn.) vzbudila nedôveru. Zlá zelina nevyhynie (prísl.) o zlom al. prefíkanom človeku, ktorý vyviazne z každej nepriaznivej situácie, napr. z choroby ap.; hovor. zlá nemoc, choroba padúcnica;

7. nepriaznivý, nežičlivý, neprajný; nevyhovujúci: zlé počasie, zlá situácia, zlé položenie, z. osud, zlá zpráva, zlá novina, zlé znamenie, zlé následky; urobiť z. dojem na niekoho, mať zlú mienku o niekom; mať z. život ťažký, plný starostí; Ej, svet ti je zlý (Jégé) ľudia sú nežičliví. Do Ameriky pošiel Mišo v zlé časy. (Taj.) Kde sú tí ľudia, ktorí majú ešte nazbyt (obilia), keď je už tretí zlý rok (Jégé) neúrodný; nie je (nebude) to také zlé vyjadrenie útechy nad nejakou nepríjemnou, nepriaznivou skutočnosťou

stavať niekoho, niečo do zlého svetla hovoriť o niekom, niečom nepriaznivo, zle; opisovať niekoho, niečo v zlom svetle nepriaznivo; vrhať na niekoho, na niečo zlé svetlo dávať nepriaznivé svedectvo o niekom, o niečom;

8. nepríjemný, nemilý; protivný: z. zápach; mať zlú noc, zlý sen; mať zlé skúsenosti s niečím; (Hanku) obchádza zlé tušenie. (Tim.)

to vezme zlý koniec (Tim.) zle sa to skončí; hovor. zísť zlým koncom zo sveta zomrieť neprirodzenou smrťou

horší p. zlý

zlý príd
1. (o človekovi) nešľachetný, nečestný, nedobrý, skazený; nespravodlivý, neporiadny: wy zly a nesprawedliwy lude Bardiowcy, wi ste nassych bratow daly zwessaty (BARDEJOV 1493); tie listi pri nepokogich skrze zljch lydy w ohni zahinulj (MURÁŇ 1585); nayprwe dussy swu milemv Panu Bohu swemv porucziam, aby diabel, zlj neprytel, kdyz moga dussa s meho tela wide, na ny ziadne moczj nenassel (ŽILINA 1587); improbus: nesslechetny, zly; perversus: zlý, nesslechetny, prewráceny (KS 1763)
L. z. duch čert, diabol: angelus malus: zly duch (VTL 1679); spadla hore bruchom a widel, že sa natrassala, a w tom sudil, že asnad zlj duch mal obczowania s nou (KRUPINA 1741 E)
F. nigdy geden zly czlouek dobreho potupity nemoze (ŽABOKREKY 1567) psí hlas do neba nejde; kdo zlym wždy pres prsty hledj, welicze ten dobrym sskodj (SiN 1678) nepotrestané zlo sa vypomstí; pakli bude zly pastir, y owce k zahube pugdu (CS 18. st) neschopný nebude mať zisk
2. (o veciach) nedobrých vlastností, nečistý, nekvalitný, nevyhovujúci, nedokonalý: nam kazdu hodynu zlye chyry nossye od Turka (H. BEŇADIK 1575); zla gest pastwa owcam, kde bywa pastir sam a psuw ku owcam nenj (BV 1652); o drobjch howadskych: zlu strawu telum dawagj, nesnadne se zažjwagj (MBF 1721);
x. pren tehdy abys se z teg uskosti oslobodil a ten kamen zarmutku a wsseligakich zlych mislenkuw abys ze srdce tweho wissel (GK 1779) ťaživých
L. vziať z-ý koniec zomrieť v hriechoch: pronagat sem, aby cysare zabyl a gemu hrdlo podrezal, gestlj to ucjnjm a dowedem, y ga zly konec wezmem (SLK 1641-57)
3. (o človekovi) kt. si neplní svoje povinnosti, lajdácky, nedbanlivý, neschopný: autor vanus: zly spjsowač; homo frigidus: zly, nepracowity člowek; pessimus poeta: welmy zly poeta (KS 1763)
F. zly strom zlé owotci nese (KB 1757) aký otec, taký syn
4. protiviaci sa, nevyhovujúci spoločenským normám, etike, morálke: poslussny gsem nebyl, k tomu srdcze me gest plne zlych žadostij, hnewu a zawisti (BAg 1585); tak kazdy hressyci czlowek, gsa raneny skrz zlý skutek, nema lekare giného, krom z Bohem, kneze rádneho (CC 1655); libido: zlá žádost, bugnost (KS 1763); neuwod nas w pokussenj, ač w nicemz nezbludime, diábla, swet y naklonenj zlé tela prewyssime (UKK 1768);
F. činiť z-ú povesť komu ohovárať niekoho: nebudess čloweče bližnjho sweho falessne klamatj, gemu zle powesti nečiniti (SP 1696); z. obyčaj zlé spôsoby, návyky: on mne s hrozenjm napominal, abych mug zly obiceg zanechal (AP 1771); viesť z. život žiť nemravne: nic se nechistagu k smrti, nic se nepolepssugu, zly žiwot wedu, hrichy slobodne pachagu (SJ 18. st)
F. zly prjklad dobrým mrawum sskodj (RPM 1795) nemravný život nie je hodný nasledovania
5. drsný, nevľúdny, nebezpečný: gest dnies cziesta welmy zla (SEČOVCE 1455); do yzby pro klobuky wessel, neriekagycz zadneho, any dobreho, any zleho slowa (ŽILINA 1654); nebude tam lew a zlá zwerina sa nenagde tam (KB 1757); cacozelus: nasledownjk zly, zawistnjk hlupy (KS 1763)
6. nevhodný, škodlivý, (o rastlinách) jedovatý: ze se ga y swimy dietkamy chczy od takowich zlich weczy hagity (JELŠAVA 1567); anisum welmy pomaha tem, ktery magy zle žaludky (OR 1672); koprwy stlucy z soly, ukusseny psa wstekleho lecžy, y wredy zle hnyzawe (HL 17. st); w zlem sluchu magi pokrmowe lepky a weliky sslyam, gako y wetrnosti spusobugicy, zwlasste zanechane byti (RT 17. st); caeculus: slepáček, zly zrak magjcy; mentigo: na ustach drobnych howad wyrostlé wredi zlé (KS 1763); na pluce wul aneb krawa zachory, kdis zle zrostlini požere aneb dluho na konskim močom stať musj a tu paru wťahuge (PR 18. st)
L. z-á vlhkosť hlienovitosť, zahlienenosť, hlieny: lekar y sladke lekarstwa z gedom naprawuge, a tak z tela zle wlchkosti skoreg witahuge (GV 1755); bertram witahuge z hlawi zlé wlhkosti (Zel 18. st)
F. kdo komu zlu radu dawa, tomu sa neyhorssj stáwa (MP 1718); stare sito s klina, zly pitel ze mlina minar za njc nemiwa (BV 1652) zo starých, neužitočných vecí niet žiadneho osohu
7. nepriaznivý, nežičlivý, škodlivý: brat w zljch casoch mne obhagowal (ORLOVÉ 1694); amuletum: lekárstwi na krku nosyce a proty zlym prjpadkom; augurium triste: zle znameni (KS 1763)
L. uviesť v z-ú povesť utrhnúť na cti, urobiť zlé meno: vwedly ste w zlu powest wssecku cyrkew tuto, yak oneho, ktery wzal macochu swu za manzelku, obrusil cirkew korynsku (AgS 1708)
F. lepssj gedno dobre slowo nez desat zlich (TRENČÍN 1780)
8. nemilý, necnostný, protivný: musiss se zlich prilezitosti warowati (MS 1758); a bezbozne ziwobiti na zly konec winde (GŠ 1758); infelix fama: zlá powest o nekom; infamia: potupa, zlá powest, zlé meno; indocta consvetudo: zlé zwyklosti (KS 1763); kdyss zagiste wrazedlny Kayn pobozneho Abela wrazedlne zamordowal, a proto w zlém swedomj prjliss swjran byl (ZS 1795); lebo milug, lebo nechaj, zly, newerny suhaju (AD 18. st)
F. yazyk gest y neyhorssy, y neylepssy môže vysloviť dobré i zraňujúce slová; zleho krkawce zle gest y wayce (SiN 1678) od zlého nemožno čakať nič dobré; gak nechcess met titul zlého, drz se žiwota dobreho (GŠ 1758)

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ZLÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
ŽILINA, okr. ŽILINA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

alebo si zlý brat ou tu es un mauvais frère
a ultima ratio najhorších et l'ultima ratio des pires
city, dobré či zlé sentiments, bons ou mauvais
horšie pre slnko, pane pis pour le soleil, monsieur
je hanebný a zlý est infâme et méchant
na jeho perách zlý úsmev méchant sourire sur ses lèvres
pán nie je zlý monsieur n'est pas méchant
zlý chlapec, ktorý dáva méchant garçon, qui donne
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu