zlúčiť -i dok.
1. spojiť dovedna: z. polia, podniky, z. niekoľko prvkov
2. chem. postupom pripraviť z jednoduchších látok zložitejšiu;
nedok. zlučovať
// zlúčiť sa spojiť sa dovedna: organizácie sa z-li;
nedok. zlučovať sa
sceliť niečo rozdelené, nejaké časti, čiastky dať do jedného celku (op. rozdeliť, rozpojiť) • spojiť: sceliť, spojiť dva pozemky; sceliť látku • dať dovedna/vedno • dať dokopy • dať dohromady: majetky dali dovedna, dokopy, dohromady • pospájať (postupne, viacero častí): autor pospájal príbeh rozličnými epizódami • zlúčiť • združiť: družstvá kedysi zlúčili, združili • zjednotiť • kniž. integrovať: zjednotiť, integrovať všetky prvky • kniž. arondovať: arondovať pozemky
spojiť 1. z viacerých častí urobiť jeden celok • dať dovedna/vedno • dať dokopy • dať dohromady: múry spojiť maltou; kvások dať dovedna, dokopy s múkou • pospájať (postupne, viacero častí): konce drôtov treba navzájom pospájať • sceliť (niečo rozdelené): scelili obidve záhrady • zlúčiť • združiť: zlúčili pozemky, združili menšie podniky • skombinovať (spojiť rozličné veci): skombinovať farby • zastaráv. zliať: zliať kmene, národy • spáriť • popáriť (spojiť do páru, do dvojice): dvojice sa pri tanci spárili, popárili • kombinovať: kombinovať rozličné metódy • zopäť • zopnúť (pevne spojiť, obyč. sponkou): zopnúť rukáv špendlíkom • uzavrieť • uzatvoriť (urobiť súvislým): uzavrieť, uzatvoriť okruh, obvod
2. dať do jedného celku (niečo nehmotné) • dať dokopy • dať dovedna • dať dohromady: spojiť, dať dokopy, dovedna, dohromady povinnosti so záujmami; spojiť svoje sily • zlúčiť • zviazať • združiť: zlúčiť, zviazať teóriu s praxou; čosi ich vnútorne združilo • kniž. skĺbiť: skĺbiť dej drámy • odb. al. kniž. synkretizovať (spojiť rôznorodé prvky) • kniž. syntetizovať (urobiť syntézu, spojiť do homogénneho celku): syntetizovať poznatky • zomknúť (vnútorne spojiť): v boji zomkli svoje sily • spútať (uviesť do tesnej spojitosti): spútať niekoho láskou • zreťaziť (spojiť ako do reťaze): zreťaziť dej
3. na základe spolupráce, vzájomného porozumenia a pod. urobiť jednotným • zjednotiť • zblížiť • kniž. stmeliť: spojiť, zjednotiť úsilie národov; zblížili, stmelili ich spoločné záujmy • kniž. integrovať: integrovať celoeurópske hnutie
4. umožniť styk, kontakt • skontaktovať: čaká, kým ho spoja s ordináciou; skontaktujte nás s riaditeľom • prepojiť (navzájom spojiť): prepojiť elektrické vedenie • preklenúť (spojiť dve miesta klenbou): preklenutie rieky mostom
zlúčiť p. spojiť 1, 2
zlúčiť, -i, -ia dok. (čo, čo s čím, zried. i koho) spojiť v jeden celok, dať dovedna: Nemožno zlúčiť oheň s vodou. (Zúb.); z. ľudové prvky s modernými požiadavkami; zlúčenie pozemkov, hospodárstiev; Záujmy (štátu) zlúčili všetky jeho plemená v celok. (Vlč.) Vicišpánke sa noc po noc snívalo o Dežkovi a Hanuli. Vždy ju prosili, aby ich zlúčili (Jégé) zosobášili;
chem. urobiť syntézu dvoch al. viacerých látok;
mat. vykonať sčítanie a odčítanie;
nedok. zlučovať, -uje, -ujú
|| zlúčiť sa spojiť sa v jeden celok, dať sa dohromady, dovedna: trieda s malým počtom žiakov sa zlúčili, obce sa zlúčili, podniky sa zlúčili; (Zvuky) v jeden hlas sa zlúčili. (Hviezd.) Tisne sa k tým chladným hrudám, ako čo by s nimi chcela zlúčiť. (Škult.);
chem. (o prvkoch) vytvoriť zlúčeninu;