zlý
I. horší príd.
1. nespĺňajúci mravné normy, neporiadny, nestatočný, nespravodlivý, nečestný; svedčiaci o takej vlastnosti, op. dobrý: z. človek; byť z. k ľuďom; z. skutok, z. úmysel
2. nespĺňajúci odb., prac., spoloč. ap. požiadavky, nesúci, op. dobrý: z. učiteľ, hráč, žiak; nie je najhorší pracovník
3. nespĺňajúci požiadavky akosti, nekvalitný, nehodnotný, op. dobrý: zlá strava, cesta, zlé zuby, z. film, zlé pomery
4. kt. obsahuje chybu, chybný, nepresný, nesprávny, nenáležitý, op. dobrý: z. výsledok, z. prepis
5. kt. nemá v sebe vľúdnosť, nevľúdny, neprívetivý, nemilý, prísny, op. dobrý: zlé zaobchádzanie, byť z. k deťom, mať zlé oči
6. kt. neprejavuje priazeň, nepriaznivý, nepríjemný, neradostný, op. dobrý: mať zlú náladu, vôľu; urobiť z. dojem; zlé počasie, zlé znamenie, z. sen; v najhoršom prípade
7. majúci negatívny dosah, hodnotu ap., op. dobrý: z. kamarát, zlá rada, vojna je zlá
8. nevhodný, neužitočný, nevýhodný, op. dobrý: zlé miesto, z. plat
● (ne)mať niekomu niečo za zlé (ne)zazlievať; chytiť niečo za z. koniec nevhodne pristúpiť k niečomu; zlé jazyky ohovárajúci ľudia; mať zlé svedomie cítiť sa vinný; ísť po zlej ceste konať proti spoloč. normám; → robiť zlú krv; mať zlé srdce byť nemilosrdný, krutý; zlá zelina nevyhynie prefíkaný človek vyviazne z každej situácie; to je z. sen to je až neuveriteľne nepriaznivé
II. zlé s.
1. zlo, op. dobré: rozoznať z. od dobrého; chrániť sa pred zlým; rozísť sa v zlom povadiť sa
2. hovor. zlá bytosť, op. dobré: z. mi prešlo cez cestu
● Pán Boh s nami a z. preč
zlé zlého s.
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
hanba 1. stav al. pocit toho, kto je potupený, zneuctený, pohanený: urobiť niekomu hanbu • potupa: je to pre nás potupa • blamáž: skončilo sa to blamážou • zlé meno: urobiť rodine zlé meno
2. trápny pocit, ktorý vznikol vykonaním niečoho nenáležitého al. potupením: mať pocit hanby • hanblivosť: červenať sa od hanblivosti • kniž. stud: konať bez studu • ostych: urobil to bez ostychu
3. p. ohanbie
nešťastie 1. príhoda so zlým koncom • úder • rana: smrť matky bolo preňho veľké nešťastie, bol preňho veľký úder • hovor. dopustenie: zažil hotové dopustenie • kniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštívenie • nehoda • hovor. malér: dopravná nehoda, dopravný malér • tragédia • katastrofa (veľké nešťastie s osudnými následkami): letecké nešťastie, letecká katastrofa, rodinná tragédia • pohroma: vojnová pohroma • dráma: prežiť drámu
2. zlé položenie, zlý údel • trápenie: pomáhať ľuďom v nešťastí, v trápení • kliatba (nepriazeň osudu): visí nad nimi kliatba • zlé: žena zachráni muža od veľa zlého (Timrava) • neúspech • nezdar (nevydarený výsledok): neúspech, nezdar sa ho bolestne dotkol • hovor.: smola • pech: má v živote smolu, pech • expr. pliaga: mor a cholera bývali veľké pliagy • hovor. expr. zlomkrk: súd, to je zlomkrk pre sedliaka (Rázus)
odpustiť prestať mať pocit (oprávneného) hnevu al. nevyvodiť trest za urážku, priestupok, za nevhodné konanie a pod. • prepáčiť • prehľadieť: odpustili mu, prepáčili mu nerozvážny čin; matka všetko prehľadela • hovor. pardonovať: neporiadnosť nám nepardonovali • zabudnúť (prestať mať na pamäti): urážku ti nikdy nezabudnem • nemať za zlé • nehnevať sa: nemajte mi za zlé, nehnevajte sa, prosím, že prichádzam neskoro • ospravedlniť (prijať ospravedlnenie za niečo): tento raz ospravedlním vaše chybné konanie • dišpenzovať (odpustiť povinnosť právneho rázu) • poodpúšťať (postupne, viac vecí)
prepáčiť potlačiť nevôľu voči niekomu, potlačiť oprávnené zazlievanie za nesprávne, nekorektné a pod. konanie • hovor. pardonovať: rodičia nemajú deťom neposlušnosť prepáčiť, pardonovať; prepáčim ti všetko okrem zrady • odpustiť (zmyť vinu niekoho): veľkoryso odpustiť urážku • nemať za zlé • nehnevať sa: nemajte nám za zlé, nehnevajte sa, že sme prišli neskoro • zastar. prehľadieť: ešte tentoraz som vinu prehľadel • fraz. zažmúriť oči nad niečím: nad všeličím musím zažmúriť oči, všeličo musím prepáčiť • prehliadnuť • expr. prekuknúť (vedome nevnímať): s pochopením prehliadla, prekukla synovo klamstvo • nevšimnúť si • nezbadať (vedome): môžete byť spokojní, ja si nedôslednosti nevšimnem, nezbadám • hovor. darovať (obyč. v zápore): ja mu urážku nedarujem
zazlievať pociťovať, príp. vyjadrovať nespokojnosť s konaním, zmýšľaním niekoho • mať za zlé: nemôže mu nik zazlievať jeho rozhodnutie odísť; mám ti za zlé, že odmietaš pomoc
zlé p. zlo
zlo čo nie je v súlade s ľudskosťou, zlá vec, zlý čin (op. dobro): potrestať zlo, predchádzať zlu • zlé: skúsiť dobré i zlé • krivda (nespravodlivý čin): odčiniť krivdu • príkorie (zlo obyč. v podobe psychického ponižovania): robiť niekomu príkorie • priekorizeň (Urbánek) • bezprávie • neprávosť: búriť sa proti bezpráviu, neprávosti • kniž. protivenstvo: znášať protivenstvá • kniž. temnosť: brány temnosti • zried. zlosť (Rázus)
p. aj zloba
zlé (nár. i zlô), -ého str.
1. zlo, nepríjemnosti, nešťastie; škoda: Žena zachráni muža od veľa zlého. (Tim.) Keď im krv odtekala, cítili vraj, ako „zlô“ odchádza (Taj.) choroba; skúsiť dobré i zlé; rozoznať dobré od zlého;
2. hovor. zlý tvor, zlá bytosť; čo pochádza od zlej bytosti (op. dobré): Kto si? Ak si dobré, povedz, a ak zlé, nepochodíš dobre! (Kuk.) Zlô bledne, tŕpne potvor hemženie. (Hviezd.) Pánboh s nami a zlé preč! úslovie poverčivých a veriacich ľudí pri myšlienke na nečisté sily (diabla)
zlô p. zlé
zlé s 1. zlo, op. dobré, zlé veci, nepríjemnosti: zadny swiedek nemohl o Dore any o gegi matce zleho powiedeti (HLOHOVEC 1592); wsse zlé pred tebú vstúpiti musý (CC 1655); beda narodu hrissnemu, neb se zlé nan wali (GŠ 1758); malum: zlé, sskoda, strata, nesstásti; pronitas ad malum: nachylnost na zlé; renascitur malum: obnowuge sa zlé (KS 1763); x. pren rebarbara, koren horssky wssak pod podiwnym spusobem zlé s cloweka wihana, tak laska lasku a zalost bolest (MC 18. st) chorobu L. mať, pokladať za zlé komu (na)hnevať sa na niekoho: a protoss prosim, neracte myti mne za zlé, ze nyni k wam nemozem prygiti (TOVARNÉ 1610); prosym ponizene a pokorne W. M., abi mne tu gistu wec za zle nepokladali (BATIZOVCE 1755) F. zlým za dobré neodplacug (CC 1655) za dobré sa dobrom odplácaj; degž nam Pane pro tebe trpeti, telu we zlem nehoweti (CC 1655) nepodliehať telesným žiadostiam 2. zlo pochádzajúce od zlej bytosti, zlá bytosť: aby toto detiatko zachowati a zawarowati racžyl ode wsseho zleho y od chitrosti diabelskych (BAg 1585); wíra gjss zhasla, poboznosti málo, zlé se rozmohlo (RL 1634); dag mj Boze srdce mudre a umele, abich dobre od zleho rozeznatj mohl (KT 1753); nepriwádag nás w pokussenj, ale zbaw nás od zlého (KB 1757); multa facinora perpetrawit: mnoho zlého napáchal (PD 18. st) F. beda tem, kterj rikagj k zlemu dobre a dobremu zle, pokladagjce horko za slatke a sladke za horko (WO 1670); hrych gest zlé negwetsse (CDu 18. st)