lomiť, -í, -ia nedok.
1. (čo) deliť na časti, na kusy, na zlomky a pod., lámať: l. kameň
● l. ruky, rukami zalamovať rukami, spínať ruky pri horekovaní, v zúfalstve, pri žialení, vyčitovaní a pod.;
2. (čo) ničiť, kaziť, rušiť: Za to mu vy vôľu nelomte nikdy! (Tim.)
3. expr. (koho, čo) veľmi silno biť, tĺcť, hlušiť: Ani k slovu nedali prísť, len ma lomili. (Dobš.)
4. (koho, čo) bolieť ako pri lámke: Hofierku kŕč lomil. (Taj.); lomí ho v boku; Všetky mi údy lomiac, prejíma. (Sládk.)
5. (kým, koho) (o prudkých citových hnutiach) prejímať dakoho, lomcovať, triasť dakým: Kňaz sa pozbieral zo zeme, strašný hnev ním lomil. (Hor.) Lomil ho strach, že sa do omáčky zamiešajú žandári. (Heč.)
6. mat. deliť: päť lomené dvoma 5/2 (nespráv. lomeno);
dok. k 1 zlomiť, zlámať
|| lomiť sa nedok.
1. lámať sa: (Ľad) krkvá sa a lomí. (Kuk.) Zráža ciagle z krovu, až sa lomia. (Kuk.)
2. meniť rázne smer: lúče sa lomia, svetlo, čiara sa lomí;
3. ničiť sa, kaziť sa, rušiť sa: V lone veľkosti sily sa lomia. (Sládk.)
4. (s čím, s kým) zápasiť, boriť sa: l. sa so životom (Bod.);
5. expr. biť sa: Či sa to bijú ožrani, či hráči... Či sa zbojníci medzi sebou lomia? (J. Kráľ);
dok. k 1 zlomiť sa, zlámať sa
zlámať, -e, -u dok. (čo)
1. lámaním rozdeliť na kusy, polámať, zlomiť, dolámať: z. palicu, prút, z. konáre, vetvy; Horár ma odháňal — bodaj nohy zlámal. (Taj.); typ. z. sadzbu upraviť do strán
● expr. z. niekomu rebrá, kosti, hnáty, nohy veľmi zbiť niekoho; expr. z. (si) krky, väzy a) zabiť sa: Neraz som sa bál, že zlámal krky v hlbine. (Hor.); b) mať neúspech, doplatiť na niečo, utrpieť škodu: Ján Mikita mladší zlámal krky na tej istej skúške. (Jes.) Niekto si raz zláme väzy, ale ja to nebudem. (Krno)
2. zried. zničiť, skaziť, porušiť: Otvárajte bránu pekne maľovanú, že si ja nezlámem venček z majoránu. (Botto); zlámaný hlas (Urb.); z. zuby dakomu vylámať, porušiť, pren. poškodiť ho; z. si zuby, pren. mať neúspech, utrpieť škodu;
3. expr. premôcť, prekonať niečo, zničiť, poraziť: Dobrá vôľa i tú biedu zláme. (Botto) Tvrdé svaly kliatbu zlámu. (Roy); ruka, ktorej pomôže Hospodin zlámať Turčína (Škult.)
|| zlámať sa
1. lámaním sa rozdeliť na kusy, dolámať sa, polámať sa, zlomiť sa: kosa sa zlámala, hrable sa zlámali, kolesá sa zlámali; Tyč spadne a zláme sa. (Jil.)
2. zried. pokaziť sa, porušiť sa: hračky sa zlámali