jesť, je, jedia, jedol, (na)jedený, rozk. jedz nedok.
1. (čo) požívať jedlo, prijímať ústami potravu, žuť a prehĺtať potravu: j. chlieb, polievku; j. s chuťou, hltavo; j. trikrát za deň; dieťa si pýta j.; chce, nechce sa mi j.; dať niekomu j. dať mu jedlo; jedol by som som hladný; Kto nepracuje, nech neje. (prísl.); j. do chuti, koľko hrdlo ráči do sýtosti, veľa
● hovor. je, akoby ho najal rýchlo, s chuťou; j. veľkou lyžicou hojne, dobre, obyč. na hostine; je (ako) za dvoch veľa; nemá čo j. je veľmi biedny, chudobný; j. trpký vdovský, sirotský chlieb byť vdovou, sirotou; j. cudzí chlieb byť, žiť u cudzích ľudí, byť odkázaný na cudzích; Čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj (prísl.) kto ti poskytuje živobytie, od toho so závislý. Žiadna polievka sa neje taká horúca, ako sa uvarí (prísl.) od slov k činom býva ďaleko. Čo si kto navaril, to bude jesť (prísl.) za chyby treba znášať tresty, následky. S veľkými pánmi nie je dobre čerešne jesť (prísl.) neoplatí sa s nimi držať, priateliť, spoliehať sa na nich. Reči sa vravia, (a) chlieb sa je (porek.) nemusí byť všetko pravda, čo sa hovorí; prejor. Či sme z jednej misy jedávali? nie sme si rovní, ty si menej ako ja; žart.: oči by jedli, ale brucho nestačí, nevládze o nenásytnom, hltavom človekovi; topánky mu pýtajú jesť sú deravé; keď spí, ani jesť nepýta je dobrý, len keď nemá príležitosť robiť zle; hovor.: však to jesť nepýta o niečom, čo nevyžaduje veľa opatery; mrle ho jedia je nepokojný, nervózny, neposedný;
2. hovor. stravovať sa: j. v hostinci;
opak. jedávať, -a, -ajú;
dok. k 1 zjesť
zjedať1, -á, -ajú nedok. zried. (čo, čo z čoho) jesť; dojedať z niečoho istú časť; pren.: Ty si nie prvý, čo medík z jej (Eviných) červených ružičiek zjedáš (Urb.) čo ju bozkávaš. „Výtečníci“ zjedajú smotánku, ktorú vlastne vy by ste zaslúžili (Šolt.) berú si to najlepšie. Pľúca mi zjedá akýsi bacil (Vaj.) rozožiera;
dok. zjesť
zjesť, zje, zjedia, zjedol, zjedený, rozk. zjedz dok. (čo, pren. i koho) prijať ústami potravu, požiť jedlo, požuť a prehltnúť potravu: z. veľa chleba, mäsa, z. polievku, rybu; z. niečo s chuťou; z. obed, večeru; kúpiť niečo na zjedenie niečo, čo sa dá zjesť, jedlo; pren. hovor. expr. dieťa je na zjedenie, do zjedenia veľmi milé; Tí zjedia aj ohnivé železo, keby im ho dal na tanier (Tomašč.) nevyberajú v jedle. Neboj sa, nezjem ťa (Letz) neublížim ti, neurobím ti zle. Viac bitky zjedol ako chleba (Zván) premárnil. Veď vás interesy zjedia, človeče boží (VHV) privedú na mizinu.
● expr. ísť, mať niekoho z. (od radosti) veľmi sa niekomu tešiť, dávať niekomu najavo svoju lásku; (ísť) očami z. niekoho, niečo a) žiadostivo al. s obdivom sa pozerať: Temer ho zjedia očami pre jeho silu a krásu. (Tim.); b) urieknuť: Nevesty zakrývali zásterami mlieko, aby im ho Kôrková „očami nezjedla“ neuriekla. (Taj.); hovor. expr. akoby bol kolík zjedol (Urb.) chodí neprirodzene vzpriamený; mrle ho mali z. bol nepokojný, nervózny; Čo si kto navarí, to nech si zje (prísl.) zachyby treba znášať následky. Teraz ma zjedzte, keď ste ma upiekli! (Botto) dokončite svoje dielo; hovor. pejor. aj spod seba by zjedol (Letz) o veľkú skúpom, lakomom človeku