Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

zjesť zje zjedia zjedz! zjedol zjedený dok. prijať ústami, požiť ako potravu: z. obed, z. veľa, málo

expr.: je to na z-enie je to milé, pekné; ísť, mať niekoho z. (od radosti, od lásky) veľmi sa mu tešiť, ľúbiť ho; čo si kto → navarí, nech si aj zje

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zjesť zje zjedia zjedz! zjedol zjedený dok.

jesť jem ješ je jeme jete jedia jedz! jedol jedla jediac jediaci jedený jedenie nedok. 1. (čo; ako; ø) ▶ prijímať potravu ústami, živiť sa: j. chlieb, mäso, ovocie; j. raňajky, obed, večeru; j. príborom; j. hltavo, striedmo, zdravo; j. postojačky; j. trikrát za deň; pýtať si j.; nechce sa mu j. nie je hladný; dcéra je málo; polievku jeme lyžicou; radi jeme mastné, slané a presladené jedlá
2. (kde) ▶ chodiť na stravu, stravovať sa: j. v školskej jedálni, v bufete; po zápase sme chodili j. do reštaurácie
fraz. iba oči by mu jedli žiada sa mu ochutnať jedlo, aj keďdosť; jesť cudzí chlieb a) byť od niekoho závislý b) priživovať sa na niekom; jesť čo hrdlo ráči bez obmedzenia hodovať; jesť s niekým spoločný chlieb žiť s niekým v spoločnej domácnosti; jesť veľkou lyžicou a) byť na hostine b) veľa a dobre jesť; keď spí, ani jesť nepýta človek, ktorý je stále protivný; však to jesť nepýta nevyžaduje to náklady ◘ parem. čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj kto ťa platí, tomu slúž, toho názory uznávaj; čo si kto navaril, to bude jesť každý nesie následky za svoje činy; keď ti najlepšie chutí, prestaň jesť; kto nepracuje, nech neje; [nijaká] kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí časom sa všetko zmierni, nikdy to nie je také zlé, ako sa to spočiatku vidí; reči sa hovoria/vravia, [a] chlieb sa je skutočnosť býva iná ako slová; samému ani jesť nechutí
opak. jedávať -va -vajú -val; dok.zjesť

naobedovať sa nasýtiť sa poludňajším jedlom • zjesť obed: naobedoval sa, zjedol obed domapoobedovať (obyč. v rýchlosti): sotva poobedoval, už utekal znovu do školyexpr. zaobedovať si (zjesť malý obed al. zjesť obed s chuťou): Poďme si zaobedovať do reštaurácie!


zjesť požuť a prehltnúť potravu; ústami prijať do žalúdka: na obed zjedol málopožiť (zjesť al. vypiť): tabletku treba požiť pred jedlomskonzumovaťstroviť (zjesť al. vypiť, obyč. o viacerých ľuďoch al. o množstve potravy): na hostine sa skonzumovali, strovili, zjedli všetky chlebíčkyexpr. zjemn.: spapaťspapkaťzhamkať: spapkajte koláče, kým sú čerstvézožrať (o zvieratách, hrub. i o ľuďoch): pes zožral klobásu; niekto mi zožral celú desiatuvyžrať (všetko zožrať) • užiť (obyč. liek): liek treba užiť pred spaním; susedka odkázala, aby sme zabíjačku užili v dobromvyjesť (všetko zjesť): vyjesť kašu z tanieraexpr.: sprataťuprataťzmastiťzlupnúťzlupkaťzlopnúťspakovaťspásťsprášiťzmiesťzmietnuť (s chuťou zjesť, obyč. veľa al. všetko): spratať, zmastiť, sprášiť za misu halušiekhovor. expr., obyč. pejor.: sfakliťsťapnúťskotiťzošrotovaťzmydliť (rýchlo al. všetko zjesť) • vsúkať (do seba): vsúkal do seba dva krajcehovor. expr. sfutrovaťexpr.: zhltnúťzhltaťspahltiťschamtaťschlamtať (hltavo, hlučne zjesť) • expr.: vysrkaťvychlípaťvysŕkať (chlípaním i sŕkaním zjesť): vychlípať polievkuexpr.: zlízaťvylízaťzliznúť (zjesť obyč. lízaním): zlízal všetku šľahačkusubšt.: spucovať • zbodnúť: spucoval všetko, nič nenechalexpr.: schrúmaťschrumkaťschrumnúťschrupnúťschrúpať (obyč. niečo krehké, tvrdé): schrúmať, schrupnúť pečivo, jablkovziať si niečo do úst (trocha niečoho zjesť) • pojesťexpr.: poprataťpohltaťvyhltaťpochrúmaťpochrúpaťpochrumkaťzjemn.: popapaťpopapkaťhrub. požrať (postupne všetko al. väčšie množstvo) • zmôcť (s námahou zjesť): ledva zmohla kus tortyexpr. zobnúť (troška zjesť): večer iba zobla pár orieškovvychutnať (s chuťou zjesť)

p. aj zajesť si

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

jesť, je, jedia, jedol, (na)jedený, rozk. jedz nedok.

1. (čo) požívať jedlo, prijímať ústami potravu, žuť a prehĺtať potravu: j. chlieb, polievku; j. s chuťou, hltavo; j. trikrát za deň; dieťa si pýta j.; chce, nechce sa mi j.; dať niekomu j. dať mu jedlo; jedol by som som hladný; Kto nepracuje, nech neje. (prísl.); j. do chuti, koľko hrdlo ráči do sýtosti, veľa

hovor. je, akoby ho najal rýchlo, s chuťou; j. veľkou lyžicou hojne, dobre, obyč. na hostine; je (ako) za dvoch veľa; nemá čo j. je veľmi biedny, chudobný; j. trpký vdovský, sirotský chlieb byť vdovou, sirotou; j. cudzí chlieb byť, žiť u cudzích ľudí, byť odkázaný na cudzích; Čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj (prísl.) kto ti poskytuje živobytie, od toho so závislý. Žiadna polievka sa neje taká horúca, ako sa uvarí (prísl.) od slov k činom býva ďaleko. Čo si kto navaril, to bude jesť (prísl.) za chyby treba znášať tresty, následky. S veľkými pánmi nie je dobre čerešne jesť (prísl.) neoplatí sa s nimi držať, priateliť, spoliehať sa na nich. Reči sa vravia, (a) chlieb sa je (porek.) nemusí byť všetko pravda, čo sa hovorí; prejor. Či sme z jednej misy jedávali? nie sme si rovní, ty si menej ako ja; žart.: oči by jedli, ale brucho nestačí, nevládze o nenásytnom, hltavom človekovi; topánky mu pýtajú jesť sú deravé; keď spí, ani jesť nepýta je dobrý, len keď nemá príležitosť robiť zle; hovor.: však to jesť nepýta o niečom, čo nevyžaduje veľa opatery; mrle ho jedia je nepokojný, nervózny, neposedný;

2. hovor. stravovať sa: j. v hostinci;

opak. jedávať, -a, -ajú;

dok. k 1 zjesť


zjedať1, -á, -ajú nedok. zried. (čo, čo z čoho) jesť; dojedať z niečoho istú časť; pren.: Ty si nie prvý, čo medík z jej (Eviných) červených ružičiek zjedáš (Urb.) čo ju bozkávaš. „Výtečníci“ zjedajú smotánku, ktorú vlastne vy by ste zaslúžili (Šolt.) berú si to najlepšie. Pľúca mi zjedá akýsi bacil (Vaj.) rozožiera;

dok. zjesť


zjesť, zje, zjedia, zjedol, zjedený, rozk. zjedz dok. (čo, pren. i koho) prijať ústami potravu, požiť jedlo, požuť a prehltnúť potravu: z. veľa chleba, mäsa, z. polievku, rybu; z. niečo s chuťou; z. obed, večeru; kúpiť niečo na zjedenie niečo, čo sa dá zjesť, jedlo; pren. hovor. expr. dieťa je na zjedenie, do zjedenia veľmi milé; Tí zjedia aj ohnivé železo, keby im ho dal na tanier (Tomašč.) nevyberajú v jedle. Neboj sa, nezjem ťa (Letz) neublížim ti, neurobím ti zle. Viac bitky zjedol ako chleba (Zván) premárnil. Veď vás interesy zjedia, človeče boží (VHV) privedú na mizinu.

expr. ísť, mať niekoho z. (od radosti) veľmi sa niekomu tešiť, dávať niekomu najavo svoju lásku; (ísť) očami z. niekoho, niečo a) žiadostivo al. s obdivom sa pozerať: Temer ho zjedia očami pre jeho silu a krásu. (Tim.); b) urieknuť: Nevesty zakrývali zásterami mlieko, aby im ho Kôrková „očami nezjedla“ neuriekla. (Taj.); hovor. expr. akoby bol kolík zjedol (Urb.) chodí neprirodzene vzpriamený; mrle ho mali z. bol nepokojný, nervózny; Čo si kto navarí, to nech si zje (prísl.) zachyby treba znášať následky. Teraz ma zjedzte, keď ste ma upiekli! (Botto) dokončite svoje dielo; hovor. pejor. aj spod seba by zjedol (Letz) o veľkú skúpom, lakomom človeku

Morfologický analyzátor

zjesť dokonavé sloveso
(ja) zjem VKdsa+; (ty) zješ VKdsb+; (on, ona, ono) zje VKdsc+; (my) zjeme VKdpa+; (vy) zjete VKdpb+; (oni, ony) zjedia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zjedol VLdsam+; (ona) zjedla VLdsaf+; (ono) zjedlo VLdsan+; (oni, ony) zjedli VLdpah+;
(ty) zjedz! VMdsb+; (my) zjedzme! VMdpa+; (vy) zjedzte! VMdpb+;
(nejako) zjediac VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor