zjavný príd. očividný, zrejmý, badateľný, viditeľný: z-á chyba, z. dôkaz, z-é nepriateľstvo;
zjavne prísl.: bol z. potešený;
zjavnosť -i ž.
zjavne 2. st. -nejšie prísl.
výslovne 1. slovne formulujúc prejav tak, že má iba jeden zmysel al. význam • jasne • zreteľne: výslovne, jasne, zreteľne som mu zakázal, aby ta išiel • zjavne • hovor. vyslovene: správa mala zjavne, vyslovene informatívny ráz • jednoznačne • nedvojzmyselne • kategoricky: musíme ho na to jednoznačne, kategoricky upozorniť • kniž. explicitne • kniž. zastaráv. explicite: explicitne formulovaná požiadavka • kniž. expressis verbis: expressis verbis treba povedať, že má pravdu
2. podčiarkuje, zdôrazňuje platnosť niektorého výrazu výpovede • doslovne • doslova • hovor. vyslovene: výslovne, doslovne sa triasol od strachu; začal sa doslova, vyslovene dusiť
zjavne p. zreteľne 1, výslovne 1, porov. aj zjavný
zreteľne 1. vyjadruje, že dej, stav, vlastnosť sú dobre vnímateľné zmyslami • jasne • zjavne • evidentne: zreteľne, jasne počul nejaké zvuky; je zjavne, evidentne spokojný • očividne • navidomoči: je mu už očividne, navidomoči lepšie • viditeľne • badateľne • pozorovateľne • znateľne • zastar. znatne: viditeľne, badateľne sa usmiala; dosahuje pozorovateľne, znateľne lepšie výsledky • zrejme: rozdiel videl celkom zrejme, zreteľne • rukolapne • hmatateľne • subšt.: makavo • makateľne: podarilo sa mu rukolapne, hmatateľne dokázať, že má pravdu • kniž.: eklatantne • flagrantne: tieto nálezy eklatantne, flagrantne dokazujú, že tu ľudia žili pred dvoma tisícročiami • výrazne • markantne • prenikavo (veľmi zreteľne): od posledného razu sa výrazne, markantne, prenikavo zlepšil
2. p. ostro 7 3. p. výslovne 1
zjavný príd. ľahko badateľný, zreteľný, očividný, jasný, zrejmý. z. dôkaz, z. odpor, z. výsmech, z-á ochota, z-á chyba; preukázať niekomu z-é sympatie; Toto je naozajstná, zjavná pravda. (Kuk.);
zjavne prís. badateľne, očividne: byť z. nespokojný s niečím;
zjavnosť, -ti ž.
zjavne, zjavno p. zjavný