Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

zistiť -sť/-i! dok. skúmaním na niečo prísť, niečo poznať: z. príčinu choroby, z. počet prítomných; z-l, že sa mýlil; z. otcovstvo určiť;

nedok. zisťovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zistiť ‑í ‑ia ‑sť/‑i! dok.

nezistený -ná -né príd. ▶ (často v kriminalistike) ktorý al. ktorého sa pátraním, skúmaním nepodarilo zistiť, vypátrať, odhaliť; ktorý nie je známy, neznámy; op. zistený: n. autor; n. druh infekčného ochorenia; nezistená diagnóza; n. páchateľ sa vlámal do záhradnej chatky; autobus z nezistených príčin zišiel z cesty; ku krádeži došlo v nezistenom čase; mladistvý nezisteným predmetom poškriabal lak na autepráv. nezistený vlastník pôdy vlastník, ktorého vlastníctvo bolo zaevidované v pozemkovej knihe, do ktorej sa v minulosti zapisovalo, ale jeho trvalý pobyt, resp. sídlo nie je známe ▷ ↗ i zistiť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dopátrať sa pátraním sa dozvedieť • vypátraťzistiť: dopátral sa pravdy; vypátral, zistil pravduprísťdôjsť (na niečo; dopátrať sa rozumovou úvahou): prišiel, došiel na to, v čom je príčina neúspechudopracovať sadospieť (po dlhšom čase): dopracovali sa, dospeli k výsledkuvypozorovaťvybadať (pozorovaním): vypozoroval, vybadal podstatné črty súčasnej kultúryvyskúmaťvybádať (vedeckým skúmaním): vyskúmal účinky žiareniavyšetriť (skúmaním podrobností): treba vyšetriť, či hovorí pravduexpr.: vyhrabaťvykutaťkniž. vyhriebsť (systematickým hľadaním): vyhrabal zaujímavé informácievystopovaťvysliediť: postupne vystopoval, vysliedil, ako sa to staloexpr.: vysnoriťvyšpehovaťvypáčiť (Dobšinský)


konštatovať poznávacím procesom si uvedomiť; poznané oznámiť • zistiť: na mieste konštatoval, zistil smrťspozorovaťzbadaťpobadať (nadobudnúť vedomosť o niečom): spozoroval, zbadal svoj omyl; pobadala, že sa zmenilvšimnúť siprísť na niečopostrehnúťobjaviť (často mimochodom spoznať): všimol si, objavil stratu peňazízastaráv. ustáliť: ustálil, že jedlo je výbornépovedaťkniž. riecť (poznané slovne vyjadriť): na záver konštatoval, povedal, že zámer konferencie sa splnil

p. aj zistiť


nájsť 1. odhaliť doteraz neznámu vec • objaviť: našiel, objavil príčinu svojho neúspechuzistiťodkryťprísť (na niečo) • dôjsť (na niečo): zistil chyby v účte; prišiel na chyby v účtenatrafiť (náhodou nájsť): natrafil na dobrú knihuvyhľadaťvypátraťvysliediťvystopovať (nájsť po dlhšom hľadaní): vyhľadal si vhodné miesto; vypátral úkryt zlodejovexpr.: vyhrabaťvykutaťvykutraťvykutiť (prehrabovaním nájsť): ktovie, kde to vyhrabal, vykutalexpr.: vysnoriťvyňuchať: konečne vysnoril jeho adresuexpr.: vyšpáraťvyšparchaťvyštuchaťvyňúrať (s námahou nájsť): vyštuchal kdesi pár drobnýchponachodiťponachádzať (postupne nájsť): ponachádzal zaujímavé faktyhovor. zastaráv. uhľadieť si: ak si uhľadíte čas, príďtenahmataťvyhmatať (hmatom nájsť): potme nahmatal, vyhmatal kľučku

2. objaviť niekoho niekde • zastihnúťstihnúť: našiel ju doma; otca nezastihol, nestihol v práci

3. úsilím dosiahnuť • získať: konečne si našiel prácu; získal sebavedomienahľadať: nahľadal pár korún


objaviť skúmaním, výskumom poznať doteraz neznámu vec • odhaliť: objaviť, odhaliť prírodné zákonitostivynájsť: vynájsť nový systém obranyodkryť: odkryli nové ložiská zlatazistiť: dosiaľ nezistili príčiny rakovinyprísť na niečonaraziťnatrafiť (obyč. nečakane, náhodne objaviť): pri rekonštrukcii hradu prišli, narazili, natrafili na zbierku mincíprísť na stopu (niečoho) • vypátraťvystopovaťvysliediťexpr. vysnoriť: sprisahanie rýchlo vypátraliexpr.: vykutaťvykutiťvykutraťvyhrabaťvyštuchaťvyštúraťvyšpáraťvydolovať (objaviť systematickým al. tajným hľadaním obyč. niečo zabudnuté, zatajované a pod.): kdesi na povale vykutali, vyhrabali cenný obrazzbadaťspozorovaťzazrieťzočiťzachytiť (obyč. nečakane, nevdojak objaviť): vzadu zbadá, spozoruje tajný východnespis. vymáknuť (Balco)poobjavovať (potupne, viac vecí)


poznať2 dok. 1. zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobudnúť vedomosť, správnu predstavu o niečom • spoznať: (s)poznal, že sa mýlil; spoznal dávneho známehozbadaťzistiť: nik nezbadal, nezistil mužovo klamstvospozorovaťpostrehnúťkniž. postihnúť: spozorovať, postrehnúť zlý úmysel; postihol niečie zámerypresvedčiť sa: presvedčil sa o tom na vlastné oči, poznal to na vlastné očipobadaťzastar. obadať: pobadať náhlu zmenuzacítiťuvedomiť si (poznať zmyslami): zacítil, uvedomil si blížiacu sa pohromu

2. osobne prísť do kontaktu s niekým, nadviazať známosť • zoznámiť saspoznať sa: kamaráti sa (s)poznali, zoznámili na vojenčine; teším sa, že som vás (s)poznal, že som sa s vami zoznámilpozoznamovať sa (postupne, viacerí): pozoznamovali sme sa na večierku

p. aj zoznámiť sa 1

3. získať, mať skúsenosť z niečoho • okúsiťskúsiťzakúsiť: nikdy nepoznal, neokúsil, nezakúsil, čo je hladzažiťprežiťužiť: zažil, prežil, poznal v živote veľa zléhopocítiťzacítiťucítiť: pocítil, zacítil na vlastnej koži biedu a nedostatok; ucítil pach krviprestáťvystáťprekonaťpretrpieť (poznať niečo nepríjemné): prestáť, prekonať príkorie; pretrpieť mukyposkusovať (všeličo skúsiť, poznať)


preskúmať dôkladne zvážiť všetky stránky niečoho, dôkladne skúmaním overiť niečo • preveriť: treba preskúmať, preveriť kvalitu výrobkuprezrieťprehliadnuť: na hranici dôkladne prezreli, prehliadli našu batožinu; prezrieť, prehliadnuť ranuprešetriťvyšetriť (šetrením dôkladne preskúmať): prešetriť, vyšetriť prípadprebádať (odborne, vedecky): archeologicky prebádali okolie mestapreštudovať (preskúmať štúdiom): v archíve preštuduje pramenný materiálexpr. posvietiť si (dôkladne preskúmať): posvietiť si na podrobnosti prípaduhovor.: presondovaťvysondovať (opatrne preskúmať): presondujte, vysondujte mienku voličovhovor. expr. oťukať (opatrne): najskôr oťukal nové prostredievyskúmaťzistiťvypátraťprepátrať (skúmaním sa dozvedieť): treba vyskúmať, zistiť, vypátrať, čo je vo veci; prepátrali celú jeho minulosťprehľadaťpresliediť: prehľadali mi vrecká; presliediť celé okolieodb. rekognoskovať: rekognoskovanie terénupreňuchať (o zvieratách, expr. aj o ľuďoch) • expr. presnoriť: preňuchať, presnoriť všetky zákutia domuhovor. opáčiť (preskúmať hmatom, chuťou): opáčim, ako to chutískontrolovať (urobiť kontrolu): skontrolovanie pravosti zlatazrevidovať (preskúmať pravosť niečoho): zrevidovať účty, dokladyrozanalyzovať (preskúmať analýzou)


presvedčiť sa na základe vlastnej skúsenosti nadobudnúť istotu o niečom • zistiť: na vlastnej koži sa presvedčil, zistil, aká je práca namáhaváoveriť (pravosť, správnosť niečoho): overiť si dôveryhodnosť správy, presvedčiť sa o dôveryhodnosti správyprísť na niečozbadaťspozorovať: už prišli na to; zbadali, spozorovali, že som hovoril pravduvyšetriť (presvedčiť sa skúmaním podrobností): vyšetrite, kto bol pri čineusúdiťpochopiť (presvedčiť sa o zmysle niečoho): napokon sme usúdili, pochopili, že argumenty sú zbytočnéuvedomiť si: uvedomil si, že všetko je iba zdanie


určiť 1. vopred rozhodnúť o postupe, spôsobe konania a pod., urobiť konečný záver o niečom: určiť cestu, čas; pracovníkovi určili, o čo sa má staraťustanoviťadmin. stanoviť (úradne, striktne): (u)stanoviť termín pohovorov; (u)stanovil ceny nájomnéhopovedať: povedať cenu domupredpísať (určiť predpisom): predpísať liek pacientoviindikovať: indikovanie liečbyustáliť: výšku poplatku už ustálilideterminovaťpodmieniť (urobiť závislým od niečoho): prostredie determinuje naše správanie; výkon športovca podmienil dobrý tréningvymedziťdelimitovaťvymerať (určiť hranice, rozsah platnosti a pod.): vymedziť priestor na hranie; presne vymerať, vymedziť niekomu povinnostidefinovať (určiť definíciou) • vykázaťprideliť: vykázali, pridelili mu miesto vzadukniž. vytýčiť (vopred určiť): vytýčiť si program, plán na celý rokudať (dať ako vodidlo): udať správne tempo, správny smeroznačiť: označiť miesto stretnutiakniž. predznačiťvyznačiť: život mu predznačila matkina smrťorientovať (určiť polohu vzhľadom na svetové strany): výhľad orientovať na západvyhradiťrezervovať (vopred určiť miesto): miesto vyhradiť, rezervovať pre hostíohraničiťobmedziťkniž. limitovať (určiť menší rozsah): ohraničiť, obmedziť výrobu, limitovať rýchlosť jazdynominovať (vybrať niekoho na istý cieľ): nominovať hráča do olympijského mužstvavymenovaťkniž. dezignovať (poveriť istou funkciou): vymenovať vládu; dezignovaný ministerkniž. preliminovať (vopred, predbežne určiť): preliminovanie nákladov

2. usmerniť na istý cieľ • adresovaťorientovať: otázky určiť, adresovať prítomným; záujem orientoval iným smeromzacieliťzamerať: ideovo dielo zacielil, zameral na mládež, určil ho mládeživenovať: program venoval deťom

3. uvažovaním, skúmaním na niečo prísť • zistiť: určiť, zistiť otcovstvooznačiť: vinníka už označilivyskúmať (vedecky určiť): vyskúmať zloženie horniny, vyskúmať rozmery niečoho

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zistiť, -í, -ia, rozk. -sti/-sť dok. (čo i so spoj. že) skúmaním niečo poznať ako isté, vyskúmať skutočný stav niečoho; prísť na niečo; spozorovať, objaviť niečo: z. dôvod, podstatu, význam niečoho, z. príčinu choroby, z. počet, polohu, výsledok niečoho; z. stratu peňazí; na mieste zistiť situáciu (Al.); z. príbuznosť medzi niečím; Nemci zistili pohyb celých partizánskych jednotiek. (Tat.) Zistil, že ide iba o chrípku. (Tal.) Zistí, čo je to. (Pláv.) Zistil, v ktorej hlásateľni má službu Kolesár. (Štef.); práv. z. skutočný stav veci, z. totožnosť niekoho, otcovstvo niekoho; fyz., chem. zistenie obsahu, tvrdosti, hustoty ap.;

nedok. zisťovať, -uje, -ujú

Morfologický analyzátor

zistiť dokonavé sloveso
(ja) zistím VKdsa+; (ty) zistíš VKdsb+; (on, ona, ono) zistí VKdsc+; (my) zistíme VKdpa+; (vy) zistíte VKdpb+; (oni, ony) zistia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zistil VLdsam+; (ona) zistila VLdsaf+; (ono) zistilo VLdsan+; (oni, ony) zistili VLdpah+;
(ty) zisť, zisti! VMdsb+; (my) zisťme, zistime! VMdpa+; (vy) zisťte, zistite! VMdpb+;
(nejako) zistiac VHd+;
zist'iť_1 zist'iť zist'iť_2 zist'iť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor