Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma subst

zisk -u m.

1. čo bolo získané, úžitok, osoh, prospech: materiálne z-y; to neprináša nijaký z.; šport. bodový z.

2. kladný výsledok podnikania, obchodu ap., výnos, výťažok, op. strata: trhový, bilančný, čistý z., podiel na z-u, honba za z-om, predať niečo so z-om; ekon. nadhodnota v pomere k vloženému kapitálu získaná z hosp. činnosti; miera z-u pomer nadhodnoty k investovanému kapitálu vyjadrený v percentách;

ziskový príd.: z-é podnikanie;

ziskovo prísl.;

ziskovosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zisk ‑u m.; ziskový; ziskovo prísl.; ziskovosť ‑i ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

príjem 1. výsledok hospodárskej al. obchodnej činnosti (op. výdavok): v minulom roku mal veľký príjemzisk (kladný výsledok podnikania, obchodu): podiel na ziskudôchodok (obyč. pravidelný príjem): dôchodok z prenájmu pôdytržba (príjem z predaja): denná tržbarenta (zisk z vlastníctva pôdy, akcií a pod.): pozemková rentavýnos: ročný výnos z obchodovaniavýťažok: čistý výťažok hospodáreniakniž. al. hovor. profit: má z toho veľký profit

2. p. zárobok, plat


ťažiť1 1. získavať (zo zeme) prírodné bohatstvá • dobývať: ťažiť, dobývať naftu, nerastydolovaťrúbať: baníci dolujú, rúbu uhliebagrovať (získavať bagrom): bagrovať piesok, rašelinuexploatovať: exploatovanie surovín

2. používať úplne vo svoj prospech • využívať: ťažiť z nešťastia inýchmať prospechmať zisk: má prospech, zisk zo všetkého, čo podniknekniž. profitovať: najviac z vojny profitovali obchodnícipejor. koristiť: koristia z dôvery kupujúcich


úžitok 1. výsledok práce, úsilia, ktorý možno využiť pre svoju potrebu • osoh: mať z niečoho úžitok, hmotný osoh; byť na úžitok, na osohprospech: verejný prospechzisk: to neprináša nijaký ziskzáujem: brániť svoje záujmyhovor. chosenchoseň: z mojej námahy mal chosen iný

2. p. blaho 1


výťažok 1. látka získaná vylúhovaním • extrakt: rastlinný výťažok, čajový extraktesencia: likérová esenciavýluh: alkoholický výluhodvar (varením a vylúhovaním získaný výťažok) • farm. tinktúra (liehový, vínny al. vodný výťažok z drog): jódová tinktúranespis. tresť

2. kladný výsledok podnikania, obchodu a pod.: výťažok hospodáreniazisk: predávať so ziskomvýnos: slabé hektárové výnosytržba (zisk z predaja): mesačná tržbakniž. al. hovor. profit: má z toho značný profit


zárobok peniaze získané obyč. prácou: nízky, dobrý zárobokplat (pravidelná peňažná odmena za prácu): zvýšiť niekomu platplácamzda (odmena za prácu): valorizácia miezdhonorár (peňažná odmena za prácu intelektuálneho charakteru): autorský honorárpríjem (zárobok plynúci obyč. z pracovného pomeru): mesačný príjem pracovníkazisk (peniaze získané obchodom): podiel na ziskuhovor. expr. džob (výhodný zárobok): mať dobrý džobhovor. gážazastar.: lônlôň


získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuťnadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanieexpr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetkyvziaťzobraťnabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze?pren. načerpať: načerpať silu, poučeniepren. naverbovať: naverbovali ďalších do partiezadovážiť sizaobstarať (si)obstarať (si)kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničíhovor. zohnaťhovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmidostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečodostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuťobčiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosťodniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý razdomôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznaniavybojovaťkniž.: dobyťvydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosťkniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili sloboduhovor. expr.: vydupaťvydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosťexpr.: vydrieťvylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniazevylákaťvymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť domhovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcťvytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitálzarobiťhovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol máloutŕžiťstŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotuhovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športkedôjsťprísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetkuvyťažiťexpr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repyvyslúžiť siutrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmechexpr. vykveštovať si

2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanovnakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenuprehovoriťzagitovaťnaagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcuhovor., často pejor.: zverbovaťnaverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa

3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať ziskkniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali


zisk 1. čo bolo nadobudnuté, získané: to neprináša nijaký ziskúžitok: škody je viac ako úžitkuosoh: materiálny osohprospech: mať osobný prospech z niečoho

2. kladný výsledok podnikania, obchodu a pod.: predávať so ziskomvýťažok: výťažok hospodáreniavýnos: vysoké hektárové výnosypríjem: štátne príjmytržba (zisk z predaja): denná tržbadôchodok (pravidelný zisk): dôchodok vlastníka pôdykniž. al. hovor. profit: má z toho veľký profit


žatva 1. práce spojené so žatím obilia • zber: začal sa čas žatvy, zberu (obilia)zvoz: zvoz úrodykosba (kosenie obyč. sena, mládze)

2. kniž. dobrý výsledok činnosti • úrodaziskkniž. zastar. žeň: básnická žatva, žeň; úroda bola tohto roku bohatá

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zisk, -u m.

1. úžitok, prospech, ktorý z niečoho vyplýva, osoh: mať čistý z. z niečoho; Chcú dosiahnuť, aby človek nepracoval pre osobný zisk, ale pre česť. (Jes-á) To je mne nie krivda, ale zisk. (Tim.) Načo zbytočne páliť prúd, keď to majiteľovi nijaký zisk nenesie. (Tomašč.) zisk z teba pre chudobu? (Ráz.-Mart.); bodový zisk pri športovom súťažení;

2. peňažný, finančný zárobok, ktorý je obyč. výsledkom nejakého podnikania, hmotný výťažok z niečoho: hospodáriť, pracovať, predávať so z-om (pre z.), zvyšovať z-y; podnikový z.; obchodný z. ktorý priemyselník prenecháva obchodníkovi za realizáciu svojich tovarov; koloniálny z., bezprácny z.; úžernícky z. (Jil.); podnikateľský, súkromnokapitalistický z.; z. z vykorisťovania; účasť (podiel) na z-u; honba za z-om; zdroj z-ov; Bane niesli znamenité zisky. (Hor.);

ekon. (v kapit. hosp.) nadhodnota v pomere k celému kapitálu vloženému do výroby, ktorá navonok vystupuje ako plod tohto kapitálu; miera z-u pomer nadhodnoty k celému kapitálu vyjadrený v percentách;

ziskový príd.: z. záujem, z-á pohnútka

Morfologický analyzátor

zisk podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) zisk; (bez) zisku; (k) zisku; (vidím) zisk; (o) zisku; (so) ziskom;

(tri) zisky; (bez) ziskov; (k) ziskom; (vidím) zisky; (o) ziskoch; (so) ziskmi, ziskami;

Zisk_1 Zisk Zisk_2 Zisk
zisk
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) zisk 31 miliónov korún, pričom jej zisk pred zdanením predstavoval 133,1
G (bez) zisku požadovaných päťdesiat percent zo zisku . Jeho plán bol v skutočnosti
D (k) zisku výkonom dopomohol " kosatkám " k zisku dvoch bodov v Los Angeles (2:
A (vidím) zisk trate, preto za najdôležitejší zisk považujeme nového, spokojného
L (o) zisku Skupina sa rozpadla v roku 2000 po zisku dvoch cien Grammy a predaní
I (so) ziskom kluby mohli hospodáriť len so ziskom , ktorý vykážu. Potrebuje na to
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) zisky Petey pod ním. Všetko ide cez nás, zisky , o ktorých rozhodujeme, ako sa
G (bez) ziskov využitia letných tepelných ziskov , ktorého zmysluplným riešením
D (k) ziskom ktorá je na ceste k obrovským ziskom . Vydáš sa za námezdného robotníka.
A (vidím) zisky prežívať, ale chcú zvýšiť svoje zisky , a preto hľadajú všetky vnútorné
L (o) ziskoch / absolventov na otázku o ziskoch , prínose výcviku pre ich
I (so) ziskmi vnútornými a vonkajšími tepelnými ziskmi . Hodnoty súčiniteľa prechodu
I (so) ziskami titulov bol podporený aj veľkými ziskami čierneho zlata vo výške viac ako

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor