Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma priezviská un

zima

I. -y zím ž.

1. ročné obdobie od 21. 12. do 20. 3.: tuhá, sychravá, suchá z.; zásobiť sa na z-u

2. zastar. (škol.) rok: chodil do školy štyri z-y

3. nízka teplota, chlad, op. teplo: treskúca z.; z. poľavila, pritiahla; tvár vyštípaná z-ou, uši červené od z-y; máte tu z-u; z. mu zaliezla pod nechty; triasť sa, drgľovať sa z-ou, od z-y; z. ho drví zimnica

v z-e v lete stále; expr. z. ako v psinci veľká;

zimný príd. k 1: z. večer, z-é obdobie; z. kabát na zimu; z-é odrody neskoré; z-é športy pestované na snehu al. ľade; z. štadión na športy na ľade; z. spánok stav letargie zvierat; z. semester, z-é prázdniny;

zimisko -a s., N a A jedn. i ž. zvel.

II. zima vetná prísl. chladno, studeno: vonku je z.; bolo mi z. na nohy

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zima ‑y zím ž. i vetná prísl.; zimný; zimisko ‑a ‑mísk s., N a A jedn. i ž.

studený 1. ktorý vzbudzuje pocit chladu, ktorý má nízku teplotu, veľmi chladný (op. teplý, horúci) • chladný: opierať sa o studenú, chladnú stenuchladený (op. nechladený): chladené nápojeľadovýmrazivýmraziaci (ktorý mrazí, ktorý je studený ako ľad): ľadové ruky priložila na čelo; mrazivý severný vietorzimomravýzimomrivý (naháňajúci zimomriavky) • nár. zimný: zimomravé ráno; drsný (stále studený a ťažko znesiteľný): drsné podnebieexpr. zried.: studenkastýstudenkavý (trocha studený)

2. p. chladný 1, 3 3. p. mŕtvy1 1


zimný p. studený 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zimný prís.

1. vyskytujúci sa, existujúci v zime; používaný v zime, vhodný na zimu; z-é obdobie, z. deň, večer, mesiac, z-é mrazy, z-á príroda; z-é oblečenie, z-á obuv, z. kabát; z-á rekreácia, z. šport; z-é ovocie, z-é jablká; z-é zásoby na zimu; z-á srsť ktorá po vypĺznutí rastie zvieratám na zimu; zatiahnutá zimná obloha (Zúb.); bledé zimné slnko (Min.); z-á záhrada miestnosť pre kvety, ktorá sa v zime vykuruje; t. štadión pre športy na ľade; Zimný palác býv. sídlo ruských cárov v Leningrade, späté s revolučným bojom ruského proletariátu, dnes múzeum umeleckých pamiatok; z. prístav v ktorom cez zimu kotvia lode; z. čas a) príznačný pre obdobie zimy, b) v niektorých krajinách zmenené počítanie času v zimnom období oproti letnému; škol. z-é prázdniny, z. semester; astron. z. bod bod na oblohe, v ktorom je Slnko najviac vzdialené od rovníka na juh; biol. z. spánok stav letargie, do ktorého cez zimu upadajú niektoré cicavce a nižšie stavovce; včel. t. chumáč zhluknutie včiel do hustého chumáča, v ktorom si udržujú v zime potrebnú teplotu;

2. nár. studený: šafeľ zimnej vody (Záb.); Ráno bolo zimné a krásne. (Jes.)

Morfologický analyzátor

zimný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) zimný; (bez) zimného; (k) zimnému; (vidím) zimného; (o) zimnom; (so) zimným;

(štyria) zimní; (bez) zimných; (k) zimným; (vidím) zimných; (o) zimných; (so) zimnými;


(jeden) zimnejší; (bez) zimnejšieho; (k) zimnejšiemu; (vidím) zimnejšieho; (o) zimnejšom; (so) zimnejším;

(štyria) zimnejší; (bez) zimnejších; (k) zimnejším; (vidím) zimnejších; (o) zimnejších; (so) zimnejšími;


(jeden) najzimnejší; (bez) najzimnejšieho; (k) najzimnejšiemu; (vidím) najzimnejšieho; (o) najzimnejšom; (s) najzimnejším;

(štyria) najzimnejší; (bez) najzimnejších; (k) najzimnejším; (vidím) najzimnejších; (o) najzimnejších; (s) najzimnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) zimný; (bez) zimného; (k) zimnému; (vidím) zimný; (o) zimnom; (so) zimným;

(štyri) zimné; (bez) zimných; (k) zimným; (vidím) zimné; (o) zimných; (so) zimnými;


(jeden) zimnejší; (bez) zimnejšieho; (k) zimnejšiemu; (vidím) zimnejší; (o) zimnejšom; (so) zimnejším;

(štyri) zimnejšie; (bez) zimnejších; (k) zimnejším; (vidím) zimnejšie; (o) zimnejších; (so) zimnejšími;


(jeden) najzimnejší; (bez) najzimnejšieho; (k) najzimnejšiemu; (vidím) najzimnejší; (o) najzimnejšom; (s) najzimnejším;

(tri) najzimnejšie; (bez) najzimnejších; (k) najzimnejším; (vidím) najzimnejšie; (o) najzimnejších; (s) najzimnejšími;


ženský rod

(jedna) zimná; (bez) zimnej; (k) zimnej; (vidím) zimnú; (o) zimnej; (so) zimnou;

(štyri) zimné; (bez) zimných; (k) zimným; (vidím) zimné; (o) zimných; (so) zimnými;


(jedna) zimnejšia; (bez) zimnejšej; (k) zimnejšej; (vidím) zimnejšiu; (o) zimnejšej; (so) zimnejšou;

(štyri) zimnejšie; (bez) zimnejších; (k) zimnejším; (vidím) zimnejšie; (o) zimnejších; (so) zimnejšími;


(jedna) najzimnejšia; (bez) najzimnejšej; (k) najzimnejšej; (vidím) najzimnejšiu; (o) najzimnejšej; (s) najzimnejšou;

(štyri) najzimnejšie; (bez) najzimnejších; (k) najzimnejším; (vidím) najzimnejšie; (o) najzimnejších; (s) najzimnejšími;


stredný rod

(jedno) zimné; (bez) zimného; (k) zimnému; (vidím) zimné; (o) zimnom; (so) zimným;

(tri) zimné; (bez) zimných; (k) zimným; (vidím) zimné; (o) zimných; (so) zimnými;


(jedno) zimnejšie; (bez) zimnejšieho; (k) zimnejšiemu; (vidím) zimnejšie; (o) zimnejšom; (so) zimnejším;

(dve) zimnejšie; (bez) zimnejších; (k) zimnejším; (vidím) zimnejšie; (o) zimnejších; (so) zimnejšími;


(jedno) najzimnejšie; (bez) najzimnejšieho; (k) najzimnejšiemu; (vidím) najzimnejšie; (o) najzimnejšom; (s) najzimnejším;

(štyri) najzimnejšie; (bez) najzimnejších; (k) najzimnejším; (vidím) najzimnejšie; (o) najzimnejších; (s) najzimnejšími;

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ZIMNÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 21×, celkový počet lokalít: 6, v lokalitách:
VRANOV NAD TOPĽOU, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 13×;
SOĽ, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 2×;
VECHEC, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 2×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
KECEROVSKÝ LIPOVEC, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 1×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum ZIMNÝ ŠTADION v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
LUČENEC

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor