zima1, -y, -zím ž.
1. najchladnejšia časť roku (od zimného slnovratu po jarnú rovnodennosť): dlhá, krátka, tuhá, krutá z.; suchá, mierna z.; polárna z.; v zime v lete nepretržite celý rok; Jedno leto lepšie ako sto zím. (porek.)
2. zastar. rok, najmä školský: Ja som do školy chodil len po štyri zimy. (Min.) Že by deti osem zím chodili do školy? (Tim.) Keď za deväť zím nezomieral, musel kúpiť kabát nový. (Taj.)
3. nízka teplota, obyč. pod 0 °C, chlad: treskúca, sychravá, dvadsaťstupňová z.; z. priťahuje, povoľuje, nepopúšťa; triasť sa z-ou, od z-y; z. zalieza pod nechty, pod kožu; z. (ho) drví, mrví, drobí, drgľuje, striasa; zakúsiť zimy a hladu (Janč.);
4. hovor. zimnica, horúčka: Už aj zelín sa napila, aj sa vypotila, ale keď sa večer z roboty vráti, len ju zima drví. (Taj.) Zima ma len tak seká. (Tim.)
5. hovor. zimomriavky: z. ho preskočila, z. mu prebehla po chrbte;
zimička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.: zimisko, -a, -mísk str. i ž. zvel. veľká, krutá zima
zima2 prísl. len v spojení so sponou tak, že vzniká pocit zimy, chladu; chladno, studeno: vonku je z., v noci bolo z., v izbe nie je z.; je mi (veľmi) zima