Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zhrnúť -ie -ú dok.

1. hrnutím dať inde, najmä dolu: z. si rukávy, op. vyhrnúť; z. omrvinky zo stola

2. hrnutím dať na 1 miesto: z. roztrúsenú slamu (na hromadu)

3. stiahnuť, zvinúť dokopy: z. vrásky na čele; z-tá záclona

4. urobiť uceleným; uviesť v hlav. črtách: z. poznatky; z. závery porady;

nedok. zhŕňať -a, zhrňovať, zhrnovať

1. k zhrnúť

2. iba zhŕňať pejor. hromadiť, zhrabúvať: z. peniaze

// zhrnúť sa

1. k zhrnúť (význ. 1, 2): obrus sa z-l zo stola; pokrovec sa z-l

2. zbehnúť sa (význ. 1): všetci sa z-ú okolo nevesty;

nedok. zhŕňať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zhrnúť ‑ie ‑ú ‑ul dok.; zhrnúť sa

nahromadiť vo veľkom množstve zozbierať • zhromaždiťnazhromaždiť: nahromadil veľké zásoby; zhromaždil všetky faktynakopiťnavŕšiťnavežiť (nahromadiť na jedno miesto, na kopu): nakopil, navežil na dvore veľa drevaschrániťnaschraňovaťposchraňovať: hrabľami schránili, naschraňovali suché lístie, obilienazhŕňaťpozhŕňaťnahrnúťzhrnúť (nahromadiť zhŕňaním): nazhŕňali piesok na kopu; zhrnuli odpadkynazbieraťnazberať (zbieraním) • nahrabaťnár. nahriebsť (hrabaním): nahrabali lístia, nahriebol si zemiakovnahádzaťpohádzať (hádzaním): nahádzali drevo do kôlnenavrstviť (nahromadiť vo vrstvách): navrstviť zemnanosiťponosiťnaznášaťpoznášaťnadonášať (nahromadiť nosením): nanosili, naznášali, poznášali dosky za domnadovážaťpodovážaťnavoziť (vozením): navozili cement k plotuhovor. nahustiť (nahromadiť nahusto): nahustiť informácie na malej plochenakradnúťpokradnúťexpr.: nazbíjaťnakmíniťnakváriť (nahromadiť kradnutím): nakradol, nahromadil celý majetok; pokradol, nazbíjal veľa peňazí


pohrabať hrabľami zhrnúť na kopu al. hrabľami upraviť • zhrabať: ženy idú pohrabať, zhrabať seno; pohrabať, zhrabať trávnikzhrnúťpozhŕňať (hrabľami al. iným nástrojom): odpadky zhrnúť, pozhŕňať ku košuzastaráv. pohriebsťexpr. pohrabkať: starká pohrabkala celú záhraduzhrabnúť (jedným pohybom hrablí): zhrabne do náručia kopu ďatelinypozhrabávať (postupne pohrabať)


zhrnúť 1. hrnutím dať na kopu, na jedno miesto • schrániť: zhrnúť, schrániť lístie, snehzmiesťzmietnuť (metlou): zmiesť, zmietnuť rozsypané zrnozhrabať (hrabľami) • zhrabnúť (jedným pohybom): zhrabať, zhrabnúť slamu, plevy (na kopu)expr. pozhrabkať: pozhrabká smetipozhŕňaťpozháňaťposchraňovaťpozhrabávaťpozhrabúvať (postupne) • nazhŕňaťnazháňaťnaschraňovať (postupne a veľa)

2. urobiť uceleným, uviesť v hlavných črtách • kniž.: sumovaťzosumovaťsumarizovaťzosumarizovaťzosumírovaťhovor. sumírovať: zhrnúť, sumarizovať svoje vedomostikniž. syntetizovať (urobiť všeobecné zhrnutie): syntetizovať svoje poznatkyrekapitulovaťzrekapitulovaťzopakovať (zhrnúť do krátkej prehľadnej podoby): (z)rekapitulujem postup udalostí ešte razkniž. rezumovať (podať prehľadný výťah, výstižný obsah niečoho)


zopakovať 1. znova, opätovne povedať (to isté) • kniž. zopätovať: príkaz museli deťom zopakovať, zopätovaťrekapitulovaťzrekapitulovaťzhrnúť (zopakovať hlavné myšlienky): v správach (z)rekapitulovali, zhrnuli udalosti týždňapreopakovať (znova zopakovať): preopakovať si slovíčkahovor.: zduplikovaťzdupľovať (dôrazne zopakovať): všetko mu treba zduplikovať, zdupľovať, aby na nič nezabudolzdôrazniťkniž. podčiarknuť (opakovaním dať dôraz na niečo): ešte raz zdôrazniť, podčiarknuť význam prevenciereprodukovaťzreprodukovať (zopakovať niečo počuté): (z)reprodukovali celý náš rozhovorzastaráv. zrepetovať: zrepetoval prípitok

2. znova, opätovne urobiť (to isté) • kniž. zopätovať: kúpeľnú liečbu treba viac ráz zopakovať, zopätovaťreprízovaťzreprízovať (uviesť ako reprízu): (z)reprízovanie filmuhovor. zdupľovať: večeru musel zdupľovať

3. urobiť to isté ako iný • zopätovať: úsmev mu zopakovala, zopätovalavrátiťodplatiť: odpoveď pohotovo vrátiť; nadávky odplatil aj s úrokmi

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hrnúť, -nie, -nú nedok.

1. (čo) posúvať niečo sypkého, drobného rukou, lopatou ap.: Voda je strmá a hrnie skálie. (Ráz.)

2. zastar. hrnúť sa: Ó Mate, čo tak hrnieš? (Kuk.) A hrnie dvorom do dveriec a hore brehom do mesta. (Kuk.); hrnie (ľud) z všetkých strán (Ráz.);

dok. k 1 zhrnúť

|| hrnúť sa nedok.

1. prenikať, dostávať sa niekam vo väčšom množstve, valiť sa: Otvoreným oknom hrnula sa zo záhrady vôňa dozrievajúcich jabĺk. (Urb.) Voda sa hrnula do potoka. (Gráf) Krv sa jej hrnie do tvári. (Fel.); pren.: udalosti sa hrnú jedna za druhou; nešťastie sa naňho len tak hrnie veľa nešťastia naňho prichádza; robota sa hrnie je jej veľa; No počkajte, vy loptoši! — hrnie sa im na hlavy. (Ráz.)

2. prichádzať al. odchádzať v hojnom počte, ísť húfom: ľudia sa hrnú do divadla, z divadla; ľud sa hrnie do ulíc, ulicami; Len pekne jedno za druhým. Čo sa hrniete? (Jes.) V tej dobe Nemci hrnuli sa do Čiech. (Škult.); hovor. expr. hrnie sa do dverí (o jednom človeku) náhlivo vchádza, vstupuje;

dok. zhrnúť sa, nehrnúť sa i vhrnúť sa


zhrnúť, -nie -nú dok. (čo)

1. hrnutím zhrabať, zhrabnúť niekam niečo drobné, sypké: z. rukou omrvinky (zo stola); (Poliak) zhrnul črepy do vrecka. (Ráz.)

2. zvinúť, skrútiť, zavinúť niečo roztiahnuté, rozvinuté; niečo vyhrnuté spustiť dolu: (Juro) zhrnie polovicu vigana a zaviaže.

3. kniž. v hlavných črtách zopakovať; urobiť záver, zhodnotenie ap.: z. diskusiu; Stručne zhrnuté, sú to hlavné problémy demokracie. (Chorv.);

nedok. zhŕňať, -a, -ajú zhrnovať i zbrňovať, -uje, -ujú

|| zhrnúť sa

1. zvinúť sa, skrútiť sa; pokrčiť sa: koberec, obrus sa zhrnul, prikrývka sa zhrnula;

2. zried. zhromaždiť sa: Sem sa zhrňte, na prsia otcovské. (J. Mat.);

nedok. zhŕňať sa

Morfologický analyzátor

zhrnúť dokonavé sloveso
(ja) zhrniem VKdsa+; (ty) zhrnieš VKdsb+; (on, ona, ono) zhrnie VKdsc+; (my) zhrnieme VKdpa+; (vy) zhrniete VKdpb+; (oni, ony) zhrnú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zhrnul VLdsam+; (ona) zhrnula VLdsaf+; (ono) zhrnulo VLdsan+; (oni, ony) zhrnuli VLdpah+;
(ty) zhrň! VMdsb+; (my) zhrňme! VMdpa+; (vy) zhrňte! VMdpb+;
(nejako) zhrnúc VHd+;
zhrnúť zhrnúť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor