hrnúť, -nie, -nú nedok.
1. (čo) posúvať niečo sypkého, drobného rukou, lopatou ap.: Voda je strmá a hrnie skálie. (Ráz.)
2. zastar. hrnúť sa: Ó Mate, čo tak hrnieš? (Kuk.) A hrnie dvorom do dveriec a hore brehom do mesta. (Kuk.); hrnie (ľud) z všetkých strán (Ráz.);
dok. k 1 zhrnúť
|| hrnúť sa nedok.
1. prenikať, dostávať sa niekam vo väčšom množstve, valiť sa: Otvoreným oknom hrnula sa zo záhrady vôňa dozrievajúcich jabĺk. (Urb.) Voda sa hrnula do potoka. (Gráf) Krv sa jej hrnie do tvári. (Fel.); pren.: udalosti sa hrnú jedna za druhou; nešťastie sa naňho len tak hrnie veľa nešťastia naňho prichádza; robota sa hrnie je jej veľa; No počkajte, vy loptoši! — hrnie sa im na hlavy. (Ráz.)
2. prichádzať al. odchádzať v hojnom počte, ísť húfom: ľudia sa hrnú do divadla, z divadla; ľud sa hrnie do ulíc, ulicami; Len pekne jedno za druhým. Čo sa hrniete? (Jes.) V tej dobe Nemci hrnuli sa do Čiech. (Škult.); hovor. expr. hrnie sa do dverí (o jednom človeku) náhlivo vchádza, vstupuje;
dok. zhrnúť sa, nehrnúť sa i vhrnúť sa
zhrnúť, -nie -nú dok. (čo)
1. hrnutím zhrabať, zhrabnúť niekam niečo drobné, sypké: z. rukou omrvinky (zo stola); (Poliak) zhrnul črepy do vrecka. (Ráz.)
2. zvinúť, skrútiť, zavinúť niečo roztiahnuté, rozvinuté; niečo vyhrnuté spustiť dolu: (Juro) zhrnie polovicu vigana a zaviaže.
3. kniž. v hlavných črtách zopakovať; urobiť záver, zhodnotenie ap.: z. diskusiu; Stručne zhrnuté, sú to hlavné problémy demokracie. (Chorv.);
nedok. zhŕňať, -a, -ajú zhrnovať i zbrňovať, -uje, -ujú
|| zhrnúť sa
1. zvinúť sa, skrútiť sa; pokrčiť sa: koberec, obrus sa zhrnul, prikrývka sa zhrnula;
2. zried. zhromaždiť sa: Sem sa zhrňte, na prsia otcovské. (J. Mat.);
nedok. zhŕňať sa