horieť, -í, -ia nedok.
1. planúť ohňom; spaľovať sa, blčať, plápolať: drevo, plyn, cigareta horí; h. plameňom; vatra, oheň horí; v peci, v sporáku horí;
často neos. o požiari: Horí! Horí! poplašné volanie pri požiari; niekde horí, horelo je, bol požiar; horný koniec dediny horí; stodoly horia; pren. svet horí v plameňoch je vojna
● horí mu pôda, zem pod nohami nemá istú pozíciu, je v nebezpečenstve, je ohrozený niečím; robota mu horí pod rukami (pod rukou), len mu tak práca v rukách horí veľmi rýchlo pracuje, je veľmi usilovný; hovor.: to nehorí nie je to súrne, netreba sa stým ponáhľať; je mu pilno, akoby horelo je mu náhlo; horí nám za pätami niečo nás súri, treba sa nám ponáhľať; niečo (napr. termín vykonania nejakej práce) nám horí je veľmi naliehavé, sme v tiesni; horí mu nad hlavou je v nebezpečenstve, v tiesni; všetko na ňom horí všetko rýchle zoderie, roztrhá (o šatstve);
2. hovor. vydávať svetlo, svietiť: lampa, sviečka, žiarovka horí; elektrika horí;
3. expr. byť červený ako oheň, červenieť sa: Červené šatky na hrdle nám horia. (Bend.) Pomaranče horia v polotme. (Letz); vlasy mu horia (Kuk.) je ryšavý; tvár mu horí hanbou, od hanby (Tat.), horí ako fakľa (Tim.) veľmi sa červená;
4. (o očiach) blyšťať sa, ligotať sa, lesknúť sa, žiariť: oči mu horia radosťou, od radosti, hrdosťou, od očakávania; Oči jej horeli, div ohňom neblčali. (Skal.)
5. (čím, zried. i od čoho) pociťovať nejaký silný cit, planúť silným, prudkým citom, byť vzrušený: h. túžbou, láskou, hnevom, pomstou, netrpezlivosťou; h. od vzrušenia (Fr. Kráľ); Celá horím od zvedavosti. (Pal.)
6. byť v horúčke, byť rozpálený, rozohriaty; mať pálivý pocit: Líca horia horúčkou. (Al.) Koža mi horela ako popálená. (Jes-á) Cíti, ako mu horia uši a líca. (Chrob.)
7. (za čo) byť oduševnený: Kto za pravdu horí... (Kuzm.); h. za národ a vlasť (Škult.);
8. (za kým, za čím, po čom) túžiť: Horel za dievčaťom. (Kal.) Horel po činnosti. (Vaj.)
9. hovor. (za koho, za čo, pre koho, pre čo) trpieť: Ja som pre neho horela nevinne. (Ráz.-Mart.)
10. hovor. mať neúspech, blamovať sa: Vy horíte i na matematike i tu. (Ráz.);
opak. horievať, -a, -ajú;
dok. k 1, 10 zhorieť;
k 9 vyhorieť, k 3-5, 7, 8 zahorieť
zhorieť, -í, -ia dok.
1. byť zničený ohňom: uhlie, drevo zhorelo; humno zhorelo, dom zhorel, dedina zhorela; pren. expr. Od hanby išla zhorieť (Tat.) veľmi sa hanbila.
2. hovor. expr. mať neúspech, blamovať sa: Či Zachar obstojí, alebo zhorí. (Hor.)