Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zhorieť -í -ia dok.

1. podľahnúť ohňu: drevo z-lo do tla, z-ené domy;

pren. expr. išiel z. od hanby veľmi sa hanbil

2. hovor. expr. mať neúspech: na pretekoch úplne z-l

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zhorieť ‑í ‑ia ‑el dok.

blamovať sa hovor. zapríčiniť si nepríjemnú situáciu • zblamovať sazosmiešniť sastrápniť samať blamáž: nič som nevedel, blamoval som sa pred celou spoločnosťounepochodiťfraz. expr. streliť capaexpr.: pohorieťzhorieť (nemať úspech): s návrhom nepochodil, pohorel, zhorel, blamoval sahovor. expr. zhodiť sa: svojou poznámkou sa pred všetkými zhodilkompromitovať sa (poškodiť si dobrú povesť, vážnosť): blamovať sa, kompromitovať sa pred verejnosťouexpr. vybuchnúť: na skúške som načisto vybuchol


vybuchnúť 1. náhle sa zapáliť, podľahnúť nadmernému tlaku • explodovaťvybúšiť: mína vybuchla, explodovala; nálož o chvíľu vybuchne, vybúšivyraziť: zátka prudko vyraziladetonovať (pri výbuchu sa zvukovo mocne prejaviť; spôsobiť detonáciu) • vyšľahnúť (o ohni)

2. prudko zareagovať, prudko sa prejaviť • explodovaťvybúšiť: od nervozity hneď vybuchne; vybúšila v nárekexpr.: vyskočiťvyletieťvybehnúť: pri každej narážke okamžite vyskočí, vyletíkniž. vypuknúť: vypukol v smiechexpr. vyprsknúť: pri každej námietke vyprskla od jedu

3. hovor. expr. ukázať sa nedostačujúcim, zlým • prepadnúťexpr.: zhorieťpohorieť: na skúške vybuchol, prepadol; pred komisiou zhorela, pohorelablamovať sazblamovať sa (urobiť si blamáž) • štud. slang. vyletieť: vyletieť zo skúšky


zhorieť 1. podľahnúť ohňu, byť zachvátený ohňom: pri požiari zhoreli tri domyvyhorieť (zhorieť do základov): stodola celkom vyhorelaspáliť sa (podľahnúť skaze vysokým teplom): koláč sa v rúre spálil, zhorelpohorieť (zhorieť vo väčšom množstve): všetko seno pohorelozblčaťexpr. zblkotať (zhorieť plameňom): stoh slamy zblčal, zblkotal od iskryfraz. kniž. ľahnúť popolom (zhorieť na popol) • obhorieťohorieťzastaráv. uhorieť (zhorieť dookola na povrchu): brvná o(b)horelizuhoľnatieť (zhorieť na uhoľ) • prehorieťprepáliť sa (zhorieť skrz niečo): dno celkom prehorelo, prepálilo savypáliť sa (zničiť sa ohňom, elektrinou): tráva sa vypálila

2. p. blamovať sa 3. p. vybuchnúť 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

horieť, -í, -ia nedok.

1. planúť ohňom; spaľovať sa, blčať, plápolať: drevo, plyn, cigareta horí; h. plameňom; vatra, oheň horí; v peci, v sporáku horí;

často neos. o požiari: Horí! Horí! poplašné volanie pri požiari; niekde horí, horelo je, bol požiar; horný koniec dediny horí; stodoly horia; pren. svet horí v plameňoch je vojna

horí mu pôda, zem pod nohami nemá istú pozíciu, je v nebezpečenstve, je ohrozený niečím; robota mu horí pod rukami (pod rukou), len mu tak práca v rukách horí veľmi rýchlo pracuje, je veľmi usilovný; hovor.: to nehorí nie je to súrne, netreba sa stým ponáhľať; je mu pilno, akoby horelo je mu náhlo; horí nám za pätami niečo nás súri, treba sa nám ponáhľať; niečo (napr. termín vykonania nejakej práce) nám horí je veľmi naliehavé, sme v tiesni; horí mu nad hlavou je v nebezpečenstve, v tiesni; všetko na ňom horí všetko rýchle zoderie, roztrhá (o šatstve);

2. hovor. vydávať svetlo, svietiť: lampa, sviečka, žiarovka horí; elektrika horí;

3. expr. byť červený ako oheň, červenieť sa: Červené šatky na hrdle nám horia. (Bend.) Pomaranče horia v polotme. (Letz); vlasy mu horia (Kuk.) je ryšavý; tvár mu horí hanbou, od hanby (Tat.), horí ako fakľa (Tim.) veľmi sa červená;

4. (o očiach) blyšťať sa, ligotať sa, lesknúť sa, žiariť: oči mu horia radosťou, od radosti, hrdosťou, od očakávania; Oči jej horeli, div ohňom neblčali. (Skal.)

5. (čím, zried. i od čoho) pociťovať nejaký silný cit, planúť silným, prudkým citom, byť vzrušený: h. túžbou, láskou, hnevom, pomstou, netrpezlivosťou; h. od vzrušenia (Fr. Kráľ); Celá horím od zvedavosti. (Pal.)

6. byť v horúčke, byť rozpálený, rozohriaty; mať pálivý pocit: Líca horia horúčkou. (Al.) Koža mi horela ako popálená. (Jes-á) Cíti, ako mu horia uši a líca. (Chrob.)

7. (za čo) byť oduševnený: Kto za pravdu horí... (Kuzm.); h. za národ a vlasť (Škult.);

8. (za kým, za čím, po čom) túžiť: Horel za dievčaťom. (Kal.) Horel po činnosti. (Vaj.)

9. hovor. (za koho, za čo, pre koho, pre čo) trpieť: Ja som pre neho horela nevinne. (Ráz.-Mart.)

10. hovor. mať neúspech, blamovať sa: Vy horíte i na matematike i tu. (Ráz.);

opak. horievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 10 zhorieť;

k 9 vyhorieť, k 3-5, 7, 8 zahorieť


zhorieť, -í, -ia dok.

1. byť zničený ohňom: uhlie, drevo zhorelo; humno zhorelo, dom zhorel, dedina zhorela; pren. expr. Od hanby išla zhorieť (Tat.) veľmi sa hanbila.

2. hovor. expr. mať neúspech, blamovať sa: Či Zachar obstojí, alebo zhorí. (Hor.)

Morfologický analyzátor

zhorieť dokonavé sloveso
(ja) zhorím VKdsa+; (ty) zhoríš VKdsb+; (on, ona, ono) zhorí VKdsc+; (my) zhoríme VKdpa+; (vy) zhoríte VKdpb+; (oni, ony) zhoria VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zhorel VLdsam+; (ona) zhorela VLdsaf+; (ono) zhorelo VLdsan+; (oni, ony) zhoreli VLdpah+;
(ty) zhor! VMdsb+; (my) zhorme! VMdpa+; (vy) zhorte! VMdpb+;
(nejako) zhoriac VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor