zhasnúť -e -ú -sol dok.
1. prestať horieť, svietiť: oheň z-l, sviece z-li, cigareta mu z-la;
pren. nadšenie z-lo stratilo sa
2. prerušiť svietenie, zahasiť, zhasiť, op. zasvietiť, zapáliť: z. svetlo, z. lampu; z. rádio vypnúť
● → fajka z-la;
nedok. zhasínať -a
zhasnúť -sne -snú -sni! -sol -sla -snúc -snutý -snutie dok.
hasnúť -sne -snú -sni! -sol -sla -snúc -snúci -snutie nedok. 1. ▶ prestávať vydávať, vyžarovať svetlo; prestávať horieť; syn. zhasínať: oheň hasne; zore hasnú; hasli hviezdy na svitaní; Spoza mračien presvitá mesiac ako vzdialená hasnúca lampa. [J. Lenčo]; Svetlá hasnú, opona padá. [DF 2001] 2. ▶ stávať sa menej intenzívnym, zreteľným, prestávať existovať, zanikať; syn. slabnúť, strácať sa, končiť sa: nadšenie, nádej, úsilie hasne; potlesk hasne; cítil, ako v ňom hasol hnev a vzdor; Záujem o ľudí a veci uňho práve tak rýchlo hasol, ako sa zapaľoval. [V. Mináč] ◘ fraz. tým to pre mňa hasne viac ma to nezaujíma, prestalo ma to zaujímať ▷ dok. ↗ zhasnúť
zahasiť 1. zastaviť, prerušiť horenie (op. zapáliť) • zadusiť: požiar sa podarilo rýchlo zahasiť, zadusiť • uhasiť • udusiť: pahrebu uhasili, udusili vodou • zhasiť • zhasnúť (op. zasvietiť, zapáliť): z(a)haste, zhasnite luster • vyhasiť (celkom, úplne): vyhasiť oheň • prihasiť (čiastočne zahasiť) • pozahášať • pozhášať • pozadúšať (postupne zahasiť)
2. p. utíšiť 2, zmierniť
zhasnúť 1. prestať vydávať žiaru, plameň, svetlo; pren. prestať jestvovať • vyhasnúť: lampa zhasla, vyhasla • kniž. pohasnúť: plameň pohasol • poet. vytlieť (zhorieť do tla) • dohorieť • vyhorieť (prestať horieť): sviečka už vyhorí • kniž. utuchnúť: pahreba utuchla • oslabnúť (takmer prestať jestvovať) • zaniknúť (prestať jestvovať): túžba naraz oslabla, zanikla
2. prerušiť horenie, svietenie (op. zapáliť) • zhasiť • zahasiť • uhasiť: zhasnúť sviečku; z(a)hasiť plameň, svetlo; uhasiť cigaretu • vyhasiť (celkom, úplne): vyhasiť pahrebu • zastar. potuchnúť (Vajanský, Vansová) • pozhášať • pozhasínať (postupne)
hasnúť, -ne, -nú, -sol nedok. prestávať horieť, svietiť, žiariť; zhasínať: oheň hasne, plamene, iskry hasnú; lampy, lúče, svetlá, zore hasnú; hviezdy hasnú;
pren. slabnúť, strácať sa, zanikať: šťastie, nádej, nadšenie hasne; život hasne; hasnúci zrak u zomierajúceho človeka;
dok. zhasnúť
zhasnúť, -ne, -nú, -sol dok. prestať horieť (o ohni, plameni ap.) prestať svietiť (o svetle, lampe ap.), zhasnúť: oheň zahasol, svetlo zahaslo; pren.: slnko zahaslo (Kal.) zapadlo, zašlo; kvety zahasli (Hviezd.) zvädli; Ale sláva nezahasne (J. Kráľ) nepominie, nezanikne, neprestane. Počuť hlas psov, až naostatok zahasne, zmizne (Kal.) zanikne, prestane.
zhasnúť, -ne, -nú, -sol dok.
1. prestať horieť, svietiť, žiariť: lampa, žiarovka zhasla; oheň zhasol, cigareta zhasla, sviečka zhasla;
pren. zmiznúť, stratiť sa, zaniknúť: radosť ľúbosť, láska zhasla; nádej zhasla;
2. (čo i bezpredm.) spôsobiť, že niečo (obyč. nejaký svetelný zdroj) prestane horieť al. svietiť, zahasiť, zhasiť: z. lampu, svetlo; z. sviečku, oheň, cigaretu;
nedok. zhasínať, -a, -ajú
zhasnúť dk prestať horieť, vyhasnúť: ale se musi malo powetri do suda pustit dokud hori, nebo ginace by zhasol (VK 1764); w ten čas swečku sme zhaszly (PUKANEC 1788); swice kdj zhasena biwa, dim oczom sskodliwj pridawa (Káz 18. st); x. pren náb víra jiz zhasla, poboznosti malo, zle se rozmohlo (RL 1634) (človek) prestal veriť; prosyme, neb gsme w nadegi, ze kdyz se k tobe dostanem, tehdaz zhasne hrychuw plamen (CC 1655) hriechy prestanú; tato lampa evangeliskeho swetla pocala horety od pocatku sweta a na weky neshasne (WO 1670) bude navždy; wssecko gde nazpet, lasky zhasla swjce (PoP 1723-24) lásky už niet; milost, ta w nas nezhasla, ale w nas se y zakorenila (ŽP 1788) sme milosrdní L. kým (mi) smrť (ne)z-e sviečku kým (ne)zomriem: a tak idu casy moge, s hodinami rowne, kym mi smrt swicku nezhasne (KC 1791)