Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

zhabať -e -ú dok.

1. násilím (úradne) zobrať; skonfiškovať: z. majetok, pašovaný tovar; z. noviny

2. expr. (chamtivo) vziať (význ. 1, 2), zhrabnúť: z-l peniaze a nevrátil sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zhabať ‑e ‑ú dok.

habať -be -bú hab! -bal -búc/-bajúc -búci/-bajúci -baný -banie nedok. expr. 1. (čo) ▶ rýchlymi pohybmi, napochytro brať, schytávať: habe porozhadzované veci zo stola; habala šatstvo zo šnúry
2. (čo; ø) ▶ usilovať sa získať niečo pre seba (obyč. majetok, peniaze), zhromažďovať, zhŕňať: všetko by len pre seba habali; Habete, hrabete k sebe, fuj! [J. Beňo]
3. (čo; komu čo) ▶ (nasilu) niečo brať, neoprávnene si niečo prisvojovať: habe mi knihu z rúk; Národ rozbíjal výklady, len tak sklo rinčalo, habal rádiá. [M. Krno]; Začali habať zbrane, televízne prijímače a dokonca aj hračky. [Sme 1997]
4. (čo; komu čo) ▶ úradne odnímať (v prospech štátu), konfiškovať: h. pašovaný tovar; po vojne habali roľníkom pôdu; protiústavné habanie majetku; Členov skupiny vláčili po súdoch a ich knihy habali. [KŽ 1965]
dok. k 1pohabať, k 3, 4zhabať

odobrať 1. zbaviť vlastníctva, často úradne (op. dať, vrátiť) • vziaťzobrať: odobrať, vziať niekomu doklady; pren. odobrať, zobrať niekomu nádejzbaviťpozbaviť (odobrať niekomu niečo, obyč. proti jeho vôli): (po)zbaviť hodnosti, funkcie niekohopripraviťpriniesťpriviesť (spôsobiť stratu): pripraviť mladých o výhody; priniesť, priviesť niekoho o životobraťkniž. odňať: obrali ho o významné postavenia, odňali mu funkciekniž. vyrvať (násilím, prudko): vyrval mužovi z ruky zbraňskonfiškovaťzhabať (úradne odobrať): skonfiškovať, zhabať odsúdenému majetokpobraťpoodoberaťkniž. poodnímať (postupne, viac vecí)

2. zmenšiť pôvodné množstvo, rozmery, zmenšiť pôvodný význam a pod. • ubrať: odobrať z vreca (trocha) ovsa; ubrať zo šírky sukne; odobrali, ubrali mu na význame, veľkostizúžiťzabrať (urobiť užším): zúžiť, zabrať v páseexpr. utrhnúť: utrhla z peňazí odložených na dovolenkuzobraťvziať (z povrchu): zobrať, vziať smotanu z mliekaodčerpať (po čiastkach odobrať): odčerpať časť peňazípoodoberaťpouberaťpobraťpozberaťpoodčerpávať (postupne, viac vecí)

3. p. odviesť 2


skonfiškovať úradne odňať, zobrať (v prospech štátu) • konfiškovaťzhabať: (s)konfiškovať pôdu, zhabať majetokexekvovaťzexekvovať (vymôcť, vziať exekúciou): (z)exekvovali im domvyvlastniť (vziať zo súkromného vlastníctva): vyvlastnenie pôdysubšt. zabaviť: na hraniciach mu pašovaný tovar zabavilipohabať (postupne) • rekvirovaťzrekvirovať (úradne zobrať obyč. pre vojsko): (z)rekvirovať potravinyporekvirovať (postupne)

p. aj zabrať


vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misyuchopiťkniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za rukuvyňaťvybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievkypobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky

2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred ústodňaťodobrať: odňali, odobrali mu majetokzbaviť: zbaviť súpera loptykniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabaťzhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazískonfiškovaťzhabať (úradne vziať) • zoštátniťznárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu

3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisíckudostaťzískať: dostať, získať finančnú odmenuprijať: prijať dar od niekohoprevziať: prevzala balík od poštárapredchytiť (vziať skôr ako iný) • prebraťodviesťodvábiťodlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievčavybrať: vybrať si dovolenku

4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školukniž. pojať: pojali ma do mesta so seboupribrať: pribrať niekoho do partieprijaťadoptovaťosvojiťprisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)

5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobraťstrhnúť: voda vzala, zobrala, strhla mostschytiťexpr.: skmasnúťzdrapiťdrapnúťzdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasyexpr. popadnúť: popadla vedro a bežala prečvytrhnúťvymyknúťvychmatnúťvyšklbnúťvychytiťexpr.: vydrapnúťvydrapiťvykmasnúťvydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušielposchytaťposchytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisypostŕhaťpostrhávaťpostrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien

6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na sebapodujať sa: na službu sa podujal sámujať sa: ujať sa funkcie predseduprevziaťprebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu

7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážnevyložiť sivysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávnepochopiťporozumieť: slová pochopil doslova

8. p. premôcť 3


zhabať p. skonfiškovať, vziať 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

habať, -e, -ú nedok. expr.

1. (čo) nachytro, náhlivo (rýchlymi pohybmi) brať: (Antica) napochytro habe šatstvo zo stola a kanapy. (Kuk.)

2. (čo) lakomo, chamtivo, zhromažďovať, zhŕňať: Obec je každý, keď treba piť, brať, habať. (Ráz.) Tí že nás zahubia, lebo že všetko pre seba habú. (Tim.)

hovor. habe oboma rukami chamtivo zhromažďuje, zhŕňa, je chamtivý;

3. (čo, čo komu) nasilu brať; konfiškovať: h. niekomu niečo z rúk; h. pašovaný tovar; (Páni) habú proletárom manifesty. (Hlb.);

dok. k 1 pohabať, k 2 nahabať, k 3 zhabať


zabaviť1, -í, -ia dok. práv. zastar. (čo) zexekvovať; skonfiškovať, zhabať (napr. majetok, veci a pod.): Spomenul si na tlačiarničku, ktorú zabavili tesne po jeho príchode. (Karv.);

nedok. zabavovať


zhabať, -e, -ú dok.

1. (čo, čo komu) nasilu vziať, skonfiškovať: Čitateľský spolok rozohnali, knihy zhabali. (Vaj.) Marco v listoch huckal proti štátu, preto ich zhabali. (Krno)

2. (čo) z lakomstva, z chamtivosti si niečo privlastniť, zhrabnúť, zhabnúť: Pôjde i za starého, aby zhabala jeho gazdovstvo. (Tim.)

3. zastar. (čo) nachytro pozbierať, pozhŕňať, dať dovedna: On zo všetkých nárečí reč svoju zhabal. (Štúr);

nedok. i opak. k 3 zhabávať, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

zhabať dokonavé sloveso
(ja) zhabem VKdsa+; (ty) zhabeš VKdsb+; (on, ona, ono) zhabe VKdsc+; (my) zhabeme VKdpa+; (vy) zhabete VKdpb+; (oni, ony) zhabú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zhabal VLdsam+; (ona) zhabala VLdsaf+; (ono) zhabalo VLdsan+; (oni, ony) zhabali VLdpah+;
(ty) zhab! VMdsb+; (my) zhabme! VMdpa+; (vy) zhabte! VMdpb+;
(nejako) zhabúc VHd+;
zhabať zhabať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor