zhabať -e -ú dok.
1. násilím (úradne) zobrať; skonfiškovať: z. majetok, pašovaný tovar; z. noviny
2. expr. (chamtivo) vziať (význ. 1, 2), zhrabnúť: z-l peniaze a nevrátil sa
habať -be -bú hab! -bal -búc/-bajúc -búci/-bajúci -baný -banie nedok. expr. 1. (čo) ▶ rýchlymi pohybmi, napochytro brať, schytávať: habe porozhadzované veci zo stola; habala šatstvo zo šnúry 2. (čo; ø) ▶ usilovať sa získať niečo pre seba (obyč. majetok, peniaze), zhromažďovať, zhŕňať: všetko by len pre seba habali; Habete, hrabete k sebe, fuj! [J. Beňo] 3. (čo; komu čo) ▶ (nasilu) niečo brať, neoprávnene si niečo prisvojovať: habe mi knihu z rúk; Národ rozbíjal výklady, len tak sklo rinčalo, habal rádiá. [M. Krno]; Začali habať zbrane, televízne prijímače a dokonca aj hračky. [Sme 1997] 4. (čo; komu čo) ▶ úradne odnímať (v prospech štátu), konfiškovať: h. pašovaný tovar; po vojne habali roľníkom pôdu; protiústavné habanie majetku; Členov skupiny vláčili po súdoch a ich knihy habali. [KŽ 1965] ▷ dok. k 1 ↗ pohabať, k 3, 4 ↗ zhabať
odobrať 1. zbaviť vlastníctva, často úradne (op. dať, vrátiť) • vziať • zobrať: odobrať, vziať niekomu doklady; pren. odobrať, zobrať niekomu nádej • zbaviť • pozbaviť (odobrať niekomu niečo, obyč. proti jeho vôli): (po)zbaviť hodnosti, funkcie niekoho • pripraviť • priniesť • priviesť (spôsobiť stratu): pripraviť mladých o výhody; priniesť, priviesť niekoho o život • obrať • kniž. odňať: obrali ho o významné postavenia, odňali mu funkcie • kniž. vyrvať (násilím, prudko): vyrval mužovi z ruky zbraň • skonfiškovať • zhabať (úradne odobrať): skonfiškovať, zhabať odsúdenému majetok • pobrať • poodoberať • kniž. poodnímať (postupne, viac vecí)
2. zmenšiť pôvodné množstvo, rozmery, zmenšiť pôvodný význam a pod. • ubrať: odobrať z vreca (trocha) ovsa; ubrať zo šírky sukne; odobrali, ubrali mu na význame, veľkosti • zúžiť • zabrať (urobiť užším): zúžiť, zabrať v páse • expr. utrhnúť: utrhla z peňazí odložených na dovolenku • zobrať • vziať (z povrchu): zobrať, vziať smotanu z mlieka • odčerpať (po čiastkach odobrať): odčerpať časť peňazí • poodoberať • pouberať • pobrať • pozberať • poodčerpávať (postupne, viac vecí)
3. p. odviesť 2
skonfiškovať úradne odňať, zobrať (v prospech štátu) • konfiškovať • zhabať: (s)konfiškovať pôdu, zhabať majetok • exekvovať • zexekvovať (vymôcť, vziať exekúciou): (z)exekvovali im dom • vyvlastniť (vziať zo súkromného vlastníctva): vyvlastnenie pôdy • subšt. zabaviť: na hraniciach mu pašovaný tovar zabavili • pohabať (postupne) • rekvirovať • zrekvirovať (úradne zobrať obyč. pre vojsko): (z)rekvirovať potraviny • porekvirovať (postupne)
p. aj zabrať
vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misy • uchopiť • kniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za ruku • vyňať • vybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievky • pobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky
2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred úst • odňať • odobrať: odňali, odobrali mu majetok • zbaviť: zbaviť súpera lopty • kniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabať • zhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazí • skonfiškovať • zhabať (úradne vziať) • zoštátniť • znárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu
3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisícku • dostať • získať: dostať, získať finančnú odmenu • prijať: prijať dar od niekoho • prevziať: prevzala balík od poštára • predchytiť (vziať skôr ako iný) • prebrať • odviesť • odvábiť • odlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievča • vybrať: vybrať si dovolenku
4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školu • kniž. pojať: pojali ma do mesta so sebou • pribrať: pribrať niekoho do partie • prijať • adoptovať • osvojiť • prisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)
5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobrať • strhnúť: voda vzala, zobrala, strhla most • schytiť • expr.: skmasnúť • zdrapiť • drapnúť • zdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasy • expr. popadnúť: popadla vedro a bežala preč • vytrhnúť • vymyknúť • vychmatnúť • vyšklbnúť • vychytiť • expr.: vydrapnúť • vydrapiť • vykmasnúť • vydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušiel • poschytať • poschytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisy • postŕhať • postrhávať • postrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien
6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na seba • podujať sa: na službu sa podujal sám • ujať sa: ujať sa funkcie predsedu • prevziať • prebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu
7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážne • vyložiť si • vysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávne • pochopiť • porozumieť: slová pochopil doslova
8. p. premôcť 3
zhabať p. skonfiškovať, vziať 2
habať, -e, -ú nedok. expr.
1. (čo) nachytro, náhlivo (rýchlymi pohybmi) brať: (Antica) napochytro habe šatstvo zo stola a kanapy. (Kuk.)
2. (čo) lakomo, chamtivo, zhromažďovať, zhŕňať: Obec je každý, keď treba piť, brať, habať. (Ráz.) Tí že nás zahubia, lebo že všetko pre seba habú. (Tim.)
● hovor. habe oboma rukami chamtivo zhromažďuje, zhŕňa, je chamtivý;
3. (čo, čo komu) nasilu brať; konfiškovať: h. niekomu niečo z rúk; h. pašovaný tovar; (Páni) habú proletárom manifesty. (Hlb.);
dok. k 1 pohabať, k 2 nahabať, k 3 zhabať
zabaviť1, -í, -ia dok. práv. zastar. (čo) zexekvovať; skonfiškovať, zhabať (napr. majetok, veci a pod.): Spomenul si na tlačiarničku, ktorú zabavili tesne po jeho príchode. (Karv.);
nedok. zabavovať
zhabať, -e, -ú dok.
1. (čo, čo komu) nasilu vziať, skonfiškovať: Čitateľský spolok rozohnali, knihy zhabali. (Vaj.) Marco v listoch huckal proti štátu, preto ich zhabali. (Krno)
2. (čo) z lakomstva, z chamtivosti si niečo privlastniť, zhrabnúť, zhabnúť: Pôjde i za starého, aby zhabala jeho gazdovstvo. (Tim.)
3. zastar. (čo) nachytro pozbierať, pozhŕňať, dať dovedna: On zo všetkých nárečí reč svoju zhabal. (Štúr);
nedok. i opak. k 3 zhabávať, -a, -ajú