zem -e ž.
1. iba jedn. (astron. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi (podľa vzdialenosti tretia od Slnka), zemeguľa: obal z-e, život na z-i, obývať z.; byť na z-i i pren. byť reálny; kniž. matka z.
2. pevnina, súš: námorníci uvideli z., cestovať po mori i po z-i
3. zemský povrch; plocha, miesto, po kt. chodíme (pôda, cesta, dlážka ap.): hrboľatá z., sedieť na z-i, plaziť sa po z-i, zvaliť niekoho na z., zbierať papier zo z-e, pokloniť sa po z., pracovať pod z-ou; hľadieť do z-e i pren. hanbiť sa; k z-i! povel
4. pôda (význ. 1); zemina: (ne)úrodná z.; zorať z.; zasypať jamu z-ou; jačmeň je už v z-i zasiaty
5. vymedzené územie: hist. Horná, Dolná z. v býv. Uhorsku; náb. Svätá z. Palestína
● expr.: čierny, špinavý ako z. veľmi špinavý: stáť ako vrastený do z-e nehybne; akoby bol zo z-e → vyrástol; rodná z. vlasť; raj na z-i blahobyt; medzi → nebom a z-ou; kniž. z. nikoho nikým neovládané územie; byť pod z-ou, v z-i pochovaný; je na piaď od z-e, od z-e ho nevidno je vzrastom malý; → zrovnať mesto so z-ou; → vyhrabať niečo aj spod z-e; expr. (zmizol,) akoby sa bol do z-e prepadol, akoby ho bola z. prehltla, zhltla bez stopy;
zemský príd. k 1: z. povrch, z-á kôra, z-á príťažlivosť;
zemný príd. súvisiaci so zemou, vyskytujúci sa v zemi (význ. 3): z-é práce; z. plyn
pozemský týkajúci sa života na zemi • svetský: pozemské, svetské radosti, starosti • hmotný (op. duchovný): pozemské, hmotné bohatstvo • tento • pren. expr. ničotný (z náboženského hľadiska; op. druhý, onen): pozemský, tento, ničotný svet, život (op. večný) • zastar. zemský: zemské pôžitky (Jégé)
p. aj pominuteľný
svetský 1. ktorý súvisí so svetom, so životom na zemi, medzi ľuďmi • pozemský: znášať svetské, pozemské trápenie; zriecť sa svetskej, pozemskej slávy (op. náb. nebeskej) • zastar. zemský: zemské pôžitky (Jégé) • ľudský (ktorý prichádza zvonka, od ľudí): nedať na svetské, ľudské reči • laický (op. duchovný, cirkevný, náboženský): laická osoba, laická stredoveká poézia • kniž. sekulárny: sekulárne školstvo (op. cirkevné) • kniž. profánny
2. p. svetácky 1
zemský p. pozemský, svetský 1
zemský príd.
1. súvisiaci so Zemou ako planétou súvisiaci s povrchom zeme: z. povrch, z-á kôra; z. pól, z-á os, z. poludník; fyz. z-é pole oblasť v priestore atmosféry Zeme stále nabitá elektrinou; bás. z. raj (Vaj.) o bohatom úrodnom kraji;
2. trochu zastar. súvisiace s krajom, s krajinou: z-é zriadenie, z. sudca, z. prezident; z-á rada, komora krajinský parlament;
3. svetský, pozemský: z-é pôžitky (Jégé); z-é šťastie (Štítn.) z-á sláva (Tim.)
(jeden) zemský; (bez) zemského; (k) zemskému; (vidím) zemského; (hej) zemský!; (o) zemskom; (so) zemským;
(štyria) zemskí; (bez) zemských; (k) zemským; (vidím) zemských; (hej) zemskí!; (o) zemských; (so) zemskými;
(jeden) zemský; (bez) zemského; (k) zemskému; (vidím) zemský; (hej) zemský!; (o) zemskom; (so) zemským;
(dva) zemské; (bez) zemských; (k) zemským; (vidím) zemské; (hej) zemské!; (o) zemských; (so) zemskými;
(jedna) zemská; (bez) zemskej; (k) zemskej; (vidím) zemskú; (hej) zemská!; (o) zemskej; (so) zemskou;
(štyri) zemské; (bez) zemských; (k) zemským; (vidím) zemské; (hej) zemské!; (o) zemských; (so) zemskými;
(jedno) zemské; (bez) zemského; (k) zemskému; (vidím) zemské; (hej) zemské!; (o) zemskom; (so) zemským;