zemiak -a obyč. mn. zemiaky -ov m.
1. úžitková hľuznatá rastlina s vňaťou, bot. Solanum tuberosum: skoré z-y
2. jej hľuza použ. ako zelenina (zákl. potravina, krmivo): sadiť, vyorávať z-y, čistiť, variť z-y
● expr. hovorí, akoby mal z. v ústach nezrozumiteľne; → horúci z.;
zemiakový príd.: z-é pole; z-á vňať; z-á kaša, z-á múčka; v odb. názvoch: pásavka z-á;
zemiačik -a/-čka m. zdrob.
zemiakový -vá -vé príd.
zemiak, -a, obyč. v mn. č. zemiaky, -ov m.
1. úžitková poľná rastlina z čeľade ľuľkovitých; hľuzy tejto rastliny: sadiť, kopať, vyorávať z-y; priemyselné, sadivové, stolné z-y, nové, skoré z-y; čistiť, škrabať, variť, piecť z-y; bot. z. obyčajný (Solanum tuberosum);
2. jedlo pripravené z hľúz tejto rastliny: pečené, varené, opekané z-y; z-y s kapustou, s kyslým mliekom
● expr. hovorí, ako keby mal z. v ústach nezrozumiteľne, fufnavo;
zemiakový príd.
1. vysadený zemiakmi. z-é pole; z-á tabla (Gráf);
2. rastúci na zemiaku. z-é klíčky, kvety, z-á vňať;
3. zo zemiakov: z-á múčka, z. škrob; z-é cesto, z-á polievka, kaša, z. šalát, z-á baba, z-é halušky;
4. v odborných názvoch: zool. pásavka z-á; biol. z. bacil; pleseň z-á;
zemiačik, -a/-čka m. zdrob. expr.
zemiakový p. zemiak