zemepis -u m. veda o prír., hosp. a spoloč. pomeroch v rozlič. oblastiach zemského povrchu; príslušný vyučovací predmet, geografia: hospodársky z., z. Európy; hodina z-u; listovať v z-e v učebnici;
zemepisný príd.: z. atlas; z-á šírka, dĺžka, poloha;
zemepisne prísl.
zemepis -su m.
geografia veda o prírodných, hospodárskych a spoločenských pomeroch v rozličných oblastiach zemského povrchu; príslušný vyučovací predmet • zemepis
zemepis p. geografia
zemepis, -u m.
1. náuka, veda o zemskom povrchu, o hospodárskych a kultúrnych pomeroch krajín a ľudstva, geografia: študovať z.; z. Európy, Ameriky, z. ČSSR; všeobecný z.; hospodársky z. náuka o rozmiestnení výroby, o podmienkach a zvláštnostiach jej rozvoja v niektorej krajine al. v rôznych krajinách; fyzikálny z. odborné štúdium prírodných pomerov zemského povrchu; matematický z. náuka o Zemi ako planéte, jej zobrazovaní a grafickom znázorňovaní; z. rastlinstva odborné štúdium o rozvrstvení rastlín na zemi; lingv. jazykový z. odborné štúdium zemepisného rozšírenia jazykových javov, lingvistická geografia;
2. škol. učebný predmet, geografia: hodina z-u; učiteľ z-u;
3. škol. učebnica tohto predmetu;
zemepisný príd.: z-á literatúra, z. atlas; z-á šírka oblúkovitá vzdialenosť určitého miesta na zemi od rovníka na sever al. na juh; z-á dĺžka oblúkovitá vzdialenosť určitého miesta na zemi od nultého poludníka;