Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma subst

zem -e ž.

1. iba jedn. (astron. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi (podľa vzdialenosti tretia od Slnka), zemeguľa: obal z-e, život na z-i, obývať z.; byť na z-i i pren. byť reálny; kniž. matka z.

2. pevnina, súš: námorníci uvideli z., cestovať po mori i po z-i

3. zemský povrch; plocha, miesto, po kt. chodíme (pôda, cesta, dlážka ap.): hrboľatá z., sedieť na z-i, plaziť sa po z-i, zvaliť niekoho na z., zbierať papier zo z-e, pokloniť sa po z., pracovať pod z-ou; hľadieť do z-e i pren. hanbiť sa; k z-i! povel

4. pôda (význ. 1); zemina: (ne)úrodná z.; zorať z.; zasypať jamu z-ou; jačmeň je už v z-i zasiaty

5. vymedzené územie: hist. Horná, Dolná z. v býv. Uhorsku; náb. Svätá z. Palestína

expr.: čierny, špinavý ako z. veľmi špinavý: stáť ako vrastený do z-e nehybne; akoby bol zo z-e → vyrástol; rodná z. vlasť; raj na z-i blahobyt; medzi → nebom a z-ou; kniž. z. nikoho nikým neovládané územie; byť pod z-ou, v z-i pochovaný; je na piaď od z-e, od z-e ho nevidno je vzrastom malý; zrovnať mesto so z-ou; vyhrabať niečo aj spod z-e; expr. (zmizol,) akoby sa bol do z-e prepadol, akoby ho bola z. prehltla, zhltla bez stopy;

zemský príd. k 1: z. povrch, z-á kôra, z-á príťažlivosť;

zemný príd. súvisiaci so zemou, vyskytujúci sa v zemi (význ. 3): z-é práce; z. plyn

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zem ‑e ž.; Zem (astron.); zemný, zemský

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dlážka rovná spodná plocha miestnosti; krytina tejto plochy • podlaha: hlinená, linoleová dlážka, podlahazem: papier spadol na zemzastaráv. dlažba


pôda 1. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny • zem: úrodná pôda, zem; obrábať pôdu, zemhlina (pôda vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka pôda, hlinaíl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá pôda) • čiernozem (veľmi úrodná humusová pôda tmavej farby) • humus (úrodná vrstva pôdy s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • odb. zeminakniž. prsťpozemok (na istý cieľ vymedzená časť pôdy): stavebný pozemok, kúpiť pozemok

2. zemský povrch • zempevnina: vystúpiť z lode na pevnú pôdu, na pevnú zem, na pevninusúš: cestovať po súši

3. p. pole 1 4. p. kraj1 2 5. p. prostredie 1


pole 1. obrábaný pozemok • roľa: orať, hnojiť polia, rolehon (časť poľa): ďatelinový honlán (veľké pole): obilné lánytabuľatablatablica (menšie pole): tabuľa, tabla pšenice, tablica kukuricezáhon (časť poľa istým spôsobom vymedzená): záhon pod ľanostredok (malý záhon) • grapa (neúrodné kamenisté pole, obyč. na svahu): kysucké grapyzem: namáhali sa, aby mali zeme (Tajovský)pôda (poľnohospodársky pozemok): výmera pôdyzastaráv. grunt (gazdovské pozemky): byť na vlastnom grunte pánom

2. p. chotár 3. p. oblasť 2


sucho2 1. nedostatok vlhkosti, mokra (op. mokro): kvety vädnú od suchasuchosť: cítim suchosť v ústachsuchota (obdobie bez dažďov): letná suchota

2. suchá zem (op. more): pohyb na zemi i na suchupevnina: vystúpiť z lode na pevninusúš: cestovať po súšizem: v diaľke sa objavila zem


svet 1. nekonečný priestor • vesmír: podstata sveta, lety do vesmírukozmos: výskum kozmupríroda (súhrn všetkých vecí a javov, ktoré nevznikli ľudskou činnosťou) • kniž. univerzumkniž. zastar.: všehomírvšemírpoet. zastar. všesvet

2. obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: cesta okolo svetazem (astron. Zem): život na zemizemeguľa: obísť celú zemeguľupren. glóbus

3. krajiny, obyč. za hranicami vlastného štátu: každý rok chodí do svetacudzina: ďaleká cudzinazahraničie: zájazdy do zahraničiacudzozemsko: južné ovocie sa dováža z cudzozemska

4. p. ľudia 5. p. život 4 6. p. oblasť 2


štát základná mocenská organizácia spoločnosti na istom území: slobodný štát, spolkový štát, rakúsky štátkrajinakniž. zastar. zem: rozvojové krajiny, demokratické krajinyríša (veľký štátny útvar): Veľkomoravská ríšaimpérium (veľký štátny útvar): ruské, britské impériumveľmocmocnosť (politicky a ekonomicky mocný štát) • veľríša (Figuli)monarchiakniž. zastar. mocnárstvo (štátna forma, pri ktorej na čele štátu stojí dedičný, niekedy aj doživotne volený vládca) • kráľovstvo (štát, na ktorého čele je kráľ) • hist. koruna: uhorská korunacisárstvo (štát, na ktorého čele je cisár) • republika (štátna forma, pri ktorej je hlava štátu volená na isté obdobie)


umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)


vlasť 1. krajina, v ktorej sa niekto narodil, ku ktorej má človek citový vzťah • kniž.: otčinaotcovizeň: slobodná vlasť, bojovať za otčinudomovina: opustiť domovinudomov: čaro domovakniž. svojeť: láska k svojetizastaráv. kraj (u vysťahovalcov): vrátiť sa do krajarodná zem: byť pochovaný v rodnej zemi

2. miesto pôvodu, zrodu • domov: staré Grécko je vlasťou európskej kultúry; domovom ryže je Indiakniž. kolíska: kolíska civilizácie

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zem, -e ž.

1. naša planéta, zemeguľa: skúmať vznik života n z-i; Je najväčší zloduch, akého kedy zem nosila. (Letz);

astron. Zem jedna z obežníc našej slnečnej sústavy

od niečoho vzdialený (napr. od poznania pravdy) ako nebo od z-e veľmi; to je ako nebo a z. o veľkom rozdiele medzi dvoma vecami al. javmi; nebo (raj) na z-i má sa veľmi dobre;

2. štát, krajina; kraj: naša rodná z.; V našej zemi ľud pevne chytil do rúk zbraň. (Bedn.); sovietska z. SSSR; hist. zastar. historické z-e Čechy a Morava; z. pod Tatrami Slovensko; Dolná z. územie obývané Maďarmi za býv. Rakúsko-Uhorska; bibl. Svätá z. Palestína; zasľúbená z. Kanaán; geogr. Ohňová z. najjužnejší výbežok Južnej Ameriky;

3. súš, pevnina: vystúpiť, vstúpiť na z., putovať po mori a po z-i; Bolo mu všelijako, keď sa loď odtrhla od zeme. (Janč.)

4. zemský povrch, pôda (na voľnom priestranstve); podlaha (v miestnosti): ľahnúť si, sadnúť si, posadať si na z., spadnúť, zvaliť sa na z., váľať sa, liezť po z-i; skláňať sa, kloniť sa k z-i (napr. o rastlinách); rozprestierať, rozložiť niečo po z-i, vziať, zodvihnúť niečo zo z-e, vtĺcť, vraziť niečo do z-e; pracovať pod z-ou; zamiesť, umyť z.; mať šaty až po z.; šport. zložiť súpera na z. položiť na lopatky; voj. K zemi! povel; lietadlo sa odpútalo od z-e vzlietlo, vznieslo sa

hľadieť do z-e, na z. stáť so sklonenou hlavou; odišiel pod z., je pod z-ou, v z-ie, zatvorila sa za ním z. zomrel; nie je väčší od z-e, je na piaď od z-e, sotva ho vidno od z-e, od z-e ho nevidno o veľmi malom človeku; vyhrabať, vydupať niečo spod z-e zadovážiť za každú cenu, za každých okolností; expr. prepadol sa do z-e, pod z., z. ho pohltila stratil sa, zizol bez stopy; expr. prepadol by sa, schoval by sa pod z. je vo veľkých rozpakoch, veľmi sa hanbí; stratil z. pod nohami je v ťažkom, neistom postavení; expr.: horí mu, páli ho z. pod nohami a) je netrpezlivý; b) uvedomuje si nebezpečnosť situácie; zaryť, zahryznúť nosom (pyskom) do z-e spadnúť na tvár; pokoriť niekoho až pod čiernu z. veľmi; plaziť sa pred niekým po z-i správať sa veľmi pokorne, úslužne; stojí ako vbitý, vrastený do z-e, prikovaný, primrznutý, prilepený k z-i nepohnute, meravo; akoby vyrástol zo z-e odrazu sa objavil; zrovnať niečo so z-ou trúcať, porúcať, rozrúcať; nie je hoden, aby ho z. nosila o veľmi zlom človeku; zaskočiť si od z-e zatancovať si;

5. hlina; pôda: ílovitá, štrkovitá, čierna, červenkastá, mokrá, suchá, zamrznutá z.; úrodná, neúrodná z.; kypriť, kopať, voziť, nakladať z.; zasypať, zahádzať niečo z-ou; hruda, vozík z-e

nech mu je z. ľahká želanie vyslovené nad hrobom mŕtveho; kniž. byť soľou z-e užitočným, osožným človekom;

6. pozemok, pole, roľa: Nemala ani ona, ani matka zeme. (Jil.) Namáhali sa, aby mali domy, zeme, peniaze. (Taj.);

zemička, -y, -čiek i zemôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.

Morfologický analyzátor

Zem podstatné meno, ženský rod

(jedna) Zem; (bez) Zeme; (k) Zemi; (vidím) Zem; (o) Zemi; (so) Zemou;

(dve) Zeme; (bez) Zemí; (k) Zemiam; (vidím) Zeme; (o) Zemiach; (so) Zemami;


zem podstatné meno, ženský rod

(jedna) zem; (bez) zeme; (k) zemi; (vidím) zem; (o) zemi; (so) zemou;

(štyri) zeme; (bez) zemí; (k) zemiam; (vidím) zeme; (o) zemiach; (so) zemami;

Zem_1 Zem Zem_2 Zem
Zem
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) Zem
G (bez) Zeme
D (k) Zemi
A (vidím) Zem
L (o) Zemi
I (so) Zemou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) Zeme
G (bez) Zemí
D (k) Zemiam
A (vidím) Zeme
L (o) Zemiach
I (so) Zemami

zem
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) zem naokolo v okamihu zarastie tŕním, zem sa otvorí a čierny vták sa pustí
G (bez) zeme trávnik, alebo vám vedľa neho zo zeme vyrážajú belasé hlávky modríc.
D (k) zemi boxer už v treťom kole poslal k zemi takmer neznámeho súpera Tonyho
A (vidím) zem bezvetrí a jemne dopadali na zem , akoby sa báli, že jej ublížia.
L (o) zemi aby jedla z vlastnej misky na zemi . Bolo mi jasné, že to má svoju
I (so) zemou pol roka, o rok môžem byť pod zemou . Ak sa dosiaľ nevydáš, potom
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) zeme bez mihnutia oka rozdelí Burkove zeme medzi svojich dvoranov a môj
G (bez) zemí nástupcom. Do osobnej držby týchto zemí sme komesa Petra dali voviesť
D (k) zemiam Valúcha a Janouška, ktoré k našim zemiam priplávali cez rozbúrený oceán
A (vidím) zeme u grófa Lincolna. Nemá žiadne zeme , a preto potrebuje kontakty.
L (o) zemiach priemyslu v Uhorsku i v českých zemiach . Štátna podpora smerovala k
I (so) zemami so všetkými svojimi úžitkami, zemami , hájmi, rybačkami a inými právami

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor