Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zem -e ž.

1. iba jedn. (astron. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi (podľa vzdialenosti tretia od Slnka), zemeguľa: obal z-e, život na z-i, obývať z.; byť na z-i i pren. byť reálny; kniž. matka z.

2. pevnina, súš: námorníci uvideli z., cestovať po mori i po z-i

3. zemský povrch; plocha, miesto, po kt. chodíme (pôda, cesta, dlážka ap.): hrboľatá z., sedieť na z-i, plaziť sa po z-i, zvaliť niekoho na z., zbierať papier zo z-e, pokloniť sa po z., pracovať pod z-ou; hľadieť do z-e i pren. hanbiť sa; k z-i! povel

4. pôda (význ. 1); zemina: (ne)úrodná z.; zorať z.; zasypať jamu z-ou; jačmeň je už v z-i zasiaty

5. vymedzené územie: hist. Horná, Dolná z. v býv. Uhorsku; náb. Svätá z. Palestína

● expr.: čierny, špinavý ako z. veľmi špinavý: stáť ako vrastený do z-e nehybne; akoby bol zo z-e → vyrástol; rodná z. vlasť; raj na z-i blahobyt; medzi → nebom a z-ou; kniž. z. nikoho nikým neovládané územie; byť pod z-ou, v z-i pochovaný; je na piaď od z-e, od z-e ho nevidno je vzrastom malý; → zrovnať mesto so z-ou; → vyhrabať niečo aj spod z-e; expr. (zmizol,) akoby sa bol do z-e prepadol, akoby ho bola z. prehltla, zhltla bez stopy;

zemský príd. k 1: z. povrch, z-á kôra, z-á príťažlivosť;

zemný príd. súvisiaci so zemou, vyskytujúci sa v zemi (význ. 3): z-é práce; z. plyn

zem ‑e ž.; Zem (astron.); zemný, zemský

zem zeme pl. G zemí D zemiam L zemiach ž.

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

zem, -e ž.

1. naša planéta, zemeguľa: skúmať vznik života n z-i; Je najväčší zloduch, akého kedy zem nosila. (Letz);

astron. Zem jedna z obežníc našej slnečnej sústavy

● od niečoho vzdialený (napr. od poznania pravdy) ako nebo od z-e veľmi; to je ako nebo a z. o veľkom rozdiele medzi dvoma vecami al. javmi; má nebo (raj) na z-i má sa veľmi dobre;

2. štát, krajina; kraj: naša rodná z.; V našej zemi ľud pevne chytil do rúk zbraň. (Bedn.); sovietska z. SSSR; hist. zastar. historické z-e Čechy a Morava; z. pod Tatrami Slovensko; Dolná z. územie obývané Maďarmi za býv. Rakúsko-Uhorska; bibl. Svätá z. Palestína; zasľúbená z. Kanaán; geogr. Ohňová z. najjužnejší výbežok Južnej Ameriky;

3. súš, pevnina: vystúpiť, vstúpiť na z., putovať po mori a po z-i; Bolo mu všelijako, keď sa loď odtrhla od zeme. (Janč.)

4. zemský povrch, pôda (na voľnom priestranstve); podlaha (v miestnosti): ľahnúť si, sadnúť si, posadať si na z., spadnúť, zvaliť sa na z., váľať sa, liezť po z-i; skláňať sa, kloniť sa k z-i (napr. o rastlinách); rozprestierať, rozložiť niečo po z-i, vziať, zodvihnúť niečo zo z-e, vtĺcť, vraziť niečo do z-e; pracovať pod z-ou; zamiesť, umyť z.; mať šaty až po z.; šport. zložiť súpera na z. položiť na lopatky; voj. K zemi! povel; lietadlo sa odpútalo od z-e vzlietlo, vznieslo sa

● hľadieť do z-e, na z. stáť so sklonenou hlavou; odišiel pod z., je pod z-ou, v z-ie, zatvorila sa za ním z. zomrel; nie je väčší od z-e, je na piaď od z-e, sotva ho vidno od z-e, od z-e ho nevidno o veľmi malom človeku; vyhrabať, vydupať niečo spod z-e zadovážiť za každú cenu, za každých okolností; expr. prepadol sa do z-e, pod z., z. ho pohltila stratil sa, zizol bez stopy; expr. prepadol by sa, schoval by sa pod z. je vo veľkých rozpakoch, veľmi sa hanbí; stratil z. pod nohami je v ťažkom, neistom postavení; expr.: horí mu, páli ho z. pod nohami a) je netrpezlivý; b) uvedomuje si nebezpečnosť situácie; zaryť, zahryznúť nosom (pyskom) do z-e spadnúť na tvár; pokoriť niekoho až pod čiernu z. veľmi; plaziť sa pred niekým po z-i správať sa veľmi pokorne, úslužne; stojí ako vbitý, vrastený do z-e, prikovaný, primrznutý, prilepený k z-i nepohnute, meravo; akoby vyrástol zo z-e odrazu sa objavil; zrovnať niečo so z-ou trúcať, porúcať, rozrúcať; nie je hoden, aby ho z. nosila o veľmi zlom človeku; zaskočiť si od z-e zatancovať si;

5. hlina; pôda: ílovitá, štrkovitá, čierna, červenkastá, mokrá, suchá, zamrznutá z.; úrodná, neúrodná z.; kypriť, kopať, voziť, nakladať z.; zasypať, zahádzať niečo z-ou; hruda, vozík z-e

● nech mu je z. ľahká želanie vyslovené nad hrobom mŕtveho; kniž. byť soľou z-e užitočným, osožným človekom;

6. pozemok, pole, roľa: Nemala ani ona, ani matka zeme. (Jil.) Namáhali sa, aby mali domy, zeme, peniaze. (Taj.);

zemička, -y, -čiek i zemôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.

zem, zema ž
1. planéta, na ktorej žijeme, tento svet; svetadiel; zemeguľa: kule zemska rozdelena gest na tri mocne zeme: na nassy, kteraž zase se deli na Europu, Azygj a Afriku (OP 1685); a stala se potopa za sstyricet dňúw na zemi, y rozmnožili se wodi (KB 1757); tato nasse zeme gest mjsto wymerené k nynegssjmu prebywánj nassemu (StN 1785)
L. končiny z-e pren kraj, koniec sveta: za sstestliweho by sem se pokladal, kdibi gsem te az do koncin zeme sprowoditi mohel (PT 1796); prostriedok z-e vnútrozemie: ktere (krajiny) by byly na samem prostredku zeme (KoB 1666); rozmerovanie z-e zememeračstvo: o umenj rozmerowanj zeme (KoB 1666); soľ z-e niečo, niekto vzácny: Krystus Jezyss swych milych aposstoluw učedelnikow a wiwolenych nazwal solu: wi ste sol zeme (GK 1779); z-e opísanie, vypísanie zemepis: o wipsánj zeme (KoB 1666); geographia: zeme opisani (DSL 18. st); z-e vypisovateľ zemepisec: zeme wipisowatel kragjn, položenj wipisuge (KoB 1666)
2. súš, jeden zo štyroch živlov; pevnina; kraj, krajina: amphibia: žigjce howado zarowno w wode y na zemi (KS 1763); tak gest: dal sem wody, more y potoki rybam, powetry ptakom, lesy a hory zwerum, geskine plazum, okrsslek zeme lidem (GK 1779); wssickni žiwlowe sweta, ohen y powetri, woda y zeme, gsu zretedlne znaky (HRANOVNICA 18. st)
L. bavorská z. Bavorsko: Awarowe chtegice co zde vtratiti, ginde sobe wynahraditi, do Baworske zeme wpadli (SH 1786); Dolná z. za bývalého Rakúsko-Uhorska južné územie obývané Maďarmi: Zuberecz, zanechagicze gu (manželku) ussel na Dolnu zem (OČOVÁ 1755); egyptská zem Egypt: y pobili krupi po wsseckeg Zemi aegyptskeg wssecko, čo bylo na polach, od čloweka až po howada (KB 1757); francúzska z. Francúzsko: Francia, Gallia: Francúzska zem, kragina (KS 1763); Horné z-e severná časť bývalého Rakúsko-Uhorska obývaná Slovákmi: tje konye kupil na Hornich zemach (BOJNICE 1762 E); rakúska zem Rakúsko: Austria: Rakauska zeme (GrP 1771); slovenská z. Slavónia: Slavonia: Slowenska zem, slowenske kralowstwi (KS 1763); švajčiarska zem Švajčiarsko: Helvetia: Sswagčarská zem (KS 1763); tuhá z. pevnina, kontinent: ten znowu welikí kus papíru, kterí sa len toliko z gednu stranu dotíka wodi, nazweme tuhú zemu, čili kontinent (DS 1795); zasľúbená zem bibl Kanaán: prez Jordan psotneho a bezicyho žiwota nasseho ssčasliwe wstupili do zaslibeneg zeme nebeskeg (GK 1779); z. narodenia rodná zem: solum natale: zem narozeňá (KS 1763)
3. zemský povrch, pôda; podložie, dlážka: učinen jsem jako zeme bez wláhy, od lotruw obloupeny, co nahy (RL 1571); uderil Mihal Gura, az na zem padl, y na zemi by byl (NIŽNÁ 1635); mesto Žilina dobite, zplundrovane, zburane a časom z gruntu wiwracowane, na zemj zrownane bywa (OP 1685); humus: zem (AS 1728); na zem kamenatu spadol (MARTIN 1731); wzala sem plachtičku ze žrdi a prestrela sem w izbe na zem, a to dite spod pece, ponewač tam ležalo, samo skoklo na tu plachtičku (S. ĽUPČA 1732 CM); cernuo: k zemi se zhrbugem; sol: zem, dno, podlaha (KS 1763); Dawid (muža) za ruku pogal, k swemu domu dowgedol a tamže geho o zem hodjce nechal (TURIEC 1769)
L. pustá z. opustené miesto: solum desertum: pusta zem (KS 1763); trasenie z-e zemetrasenie: Krystus hrozneho sudu strassliwe znameni predchadzagice oznamuge, gakossto mor, hlad, wogny, treseni zeme, suženi lidu, bludy, falessnosti (GK 1779); vnútornosti z-e zemské hlbiny: zlato, stríbro, meď i ine weci z wnitrností zemi pochádzagu (DS 1795); zrovnať, zmiešať so z-ou vyhladiť, zničiť: (mesto) dobite bjwa, nekdy y wihlazene, z gruntu podwratene a ze zemu zmjssane (KoB 1666); (kopčeky) zhodené a ze zemú zrovnané (BR 1785)
F. koho wjtr na zem zwalj, toho každy kigem walj (SiN 1678); co ge ze zeme, to se do zeme nawracy a co z wody, do mora wpada (CF 18. st)
4. hlina, pôda: co se pak toho obili dotjka, gesste w zemiach zasiate gest (KRUPINA 1633); abys we swete nesmrdel, do zeme ťa wloža (GV 1755); zemsky asnad gsi a od hrichuw smradlawy, hle, zem, ktera mela prigati telo Krystowe prweg, se trasge, nečistoty otrasa (MS 1758); nagdokonalegším člowek tak zustane tenkrát, kdiž geho sa wrátí w zem telo, duša w nebe (BE 1794); umrela mi žena, už sem wdowec, už je z čiernej zemi na nej kopec (Pie 18. st)
L. hniť v (čiernej) zemi byť mŕtvy: Tomášek v čiernej zemi hnije (RL 17. st); červená z. červená hlinka, červená krieda: rubrica: czerwena zeme, kteruž se barwy (KoA 17. st); matka z. rodná pôda: stateczne mne do matkj zeme sprowoczenj (TOPOĽČANY 1762)
5. pozemok, roľa, pole: zemie powrubowe aby wydany bili (ŠARIŠ 1455); kde dwa cloweky jednu zemu orze mají deliti; Matej súkenník prosil nás, abychme mu ten kus zemie, ktery jest wedle jeho zahrady dali (ŽK 1473); zema mezy luczkamy, ktera gest na yrek, fl 1, d 50, y to mey manzelky zanecham (ZVOLEN 1624); zem pred Starou horou ad aratra duo poruczam tez manzelky Anny dwema chlapczy (KRUPINA 1687); sedlak když neore zeme, často rodj gemu plane trnj, hlozj a bodlačj (StN 1785)
L. merčí z-e zememerač: merčj zeme yako žertom podoby spatruge (KoB 1666); z. oracia, orná oráčina, roľa: przez oraczy zemu (ŽK 1473); hore wstupuge k oracim zemiam (ZVOLEN 1567); zem oraca, ktera lezy pred Starou horou, dwa tale, dolny tal poruczam mogeg dyeuky Judky (KRUPINA 1687); arabilis: orna zem, orat se može (KS 1763)
6. pozemkové dedičstvo: o zemich neb erbich, na ktere by clowek primluwu mel; má-li on pak zemie neb erby (ŽK 1473); zemička, ziemka, zemka dem k 5: ty ziemki yakossto y luczkj až po potok prinaležegj k chotaru dobrassowskemu (DOBRAŠOV 1654); prigal Martinus Mogsko za sirotny talik zjemkj nad brodom od Gabriela Bakaiho, fl 5 (KRUPINA 1689); u garku zednikowskeho zemku po smrti rodičow maju sa rozdeliti (DEŽERICE 1703); gedna zgemka pod Niklbekom kongec sadou (KRUPINA 1738); z ostatnjma pak slobodnjma zemickamy rozdjl medzy sebou takyto ucjnjly (DRAŽKOVCE 1743); prigal sem od ysteg zgemki od meskeho paholka arendu d 60 (BÁNOVCE n. B. 1747)

---

ziemka p. zem

Zem_1 Zem_2

Zem
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	Zem
G	(bez)	Zeme
D	(k)	Zemi
A	(vidím)	Zem
L	(o)	Zemi
I	(so)	Zemou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	Zeme
G	(bez)	Zemí
D	(k)	Zemiam
A	(vidím)	Zeme
L	(o)	Zemiach
I	(so)	Zemami

---

zem
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	zem	naokolo v okamihu zarastie tŕním,	zem	sa otvorí a čierny vták sa pustí	✋
G	(bez)	zeme	trávnik, alebo vám vedľa neho zo	zeme	vyrážajú belasé hlávky modríc.	✋
D	(k)	zemi	boxer už v treťom kole poslal k	zemi	takmer neznámeho súpera Tonyho	✋
A	(vidím)	zem	bezvetrí a jemne dopadali na	zem	, akoby sa báli, že jej ublížia.	✋
L	(o)	zemi	aby jedla z vlastnej misky na	zemi	. Bolo mi jasné, že to má svoju	✋
I	(so)	zemou	pol roka, o rok môžem byť pod	zemou	. Ak sa dosiaľ nevydáš, potom	✋

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	zeme	bez mihnutia oka rozdelí Burkove	zeme	medzi svojich dvoranov a môj	✋
G	(bez)	zemí	nástupcom. Do osobnej držby týchto	zemí	sme komesa Petra dali voviesť	✋
D	(k)	zemiam	Valúcha a Janouška, ktoré k našim	zemiam	priplávali cez rozbúrený oceán	✋
A	(vidím)	zeme	u grófa Lincolna. Nemá žiadne	zeme	, a preto potrebuje kontakty.	✋
L	(o)	zemiach	priemyslu v Uhorsku i v českých	zemiach	. Štátna podpora smerovala k	✋
I	(so)	zemami	so všetkými svojimi úžitkami,	zemami	, hájmi, rybačkami a inými právami	✋

zem: ^{→speex →vorbis}

alebo naša zem je ≈ ou notre terre est
desať stôp pod zemou ≈ dix pieds sous terre
na zem a povedal ≈ à terre et dit
noci, zeme a soli ≈ nuit, de terre et de sel
nová zem a doktor ≈ terre nouvelle, et le docteur
zem a horúčava sa ≈ la terre et la chaleur
zem a nepociťuje nič ≈ terre et n'éprouve rien
zemi, ako na mori ≈ terre que sur mer
...

a povymetala na zem ≈ a vymetala na zem
a vychrstla na zem ≈ a chlístla na zem
na zem a chriak ≈ na zem a chrchel
na zem a naoko ≈ na zem a hraně
na zem a nastrieľal ≈ na zem a nastřílel
povymetala na zem dopečené ≈ vymetala na zem dopečené
primrzlo a napitá zem ≈ přimrzlo a napitá zem
zem a naoko dobrosrdečný ≈ zem a hraně dobrosrdečný
...

ale nie na Zemi ≈ but not on Earth
a zem a len ≈ and earth and only
na Zem a zachrániť ≈ to Earth and save
na zemi a potom ≈ on earth and then
pomaly k zemi ako ≈ slowly toward earth like
tu na Zemi sa ≈ here on Earth is
zem a kvety, ale ≈ earth and flowers, but
Zem a zachrániť nás ≈ Earth and save us
...