Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj priezviská un

zelený

I. príd.

1. majúci farbu ako svieža tráva, listy stromov ap.: z-á lúka, voda, z-é šaty, z-é oči; z-é ovocie nezrelé

2. v ustálených spoj. a odb. názvoch: z-á fazuľa v strukoch, op. suchá; z-é krmivo svieže; z-é hnojenie zaorávanie zelených častí rastlín; z-á skalica chem. síran železnatý; Zelený š. vo Veľkom týždni; kart. z-á sedma, z-é eso

3. týkajúci sa prírody, poľnohospodárstva ap.: publ. z-á hranica kt. vedie neobývaným územím, lesným porastom ap.; publ. z-á správa o poľnohospodárstve

4. týkajúci sa životného prostredia; ekologický: publ. z-á iniciatíva

expr. z. ako túz; publ. (rozhodovať, riadiť) za z-ým stolom, spoza z-ého stola bez poznania reálnej skutočnosti; postaviť, stavať na z-ej lúke (u)robiť od základu;

na zeleno → nazeleno;

do zelena → dozelena;

zeleno prísl.

II. zelený obyč. mn. zelení m. živ. príslušník hnutia al. prívrženec ochrancov životného prostredia: hnutie z-ých; Strana z-ých na Slovensku;

zelená ž.

1. k zelený

2. (v doprave) zelené svetlo ako signál voľno: svieti z.; mať z-ú i fraz. publ. môcť sa voľne rozvíjať; publ. dať niečomu z-ú umožniť hladký priebeh

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zelený ‑ého príd. i m.; Zelený štvrtok; Strana zelených na Slovensku; zeleno prísl.

zelený -ná -né 2. st. -nší príd.

-ený/256058±41 2.27: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 12938±12 skúsený/2834 nadšený/1627 červený/1238 šialený/588 zelený/523 osamotený/497 studený/431 vznešený/407 urastený/372 prvorodený/321 neskúsený/281 novozvolený/265 prirodzený/236 (111/3318)

-ený/256058±41 2.26: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 19349±30 červený/3266 prirodzený/2665 zelený/2420 studený/1990 drevený/1802±30 kožený/589 šialený/479 sklený/456 vytúžený/455 vznešený/326 nadšený/298 medený/279 nadprirodzený/275 (127/4049)

-ný/1305277±925 2.22: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 653703→653818
+508
−504
vlast/12251 pl/8692 sil/7507 podob/7378 voľ/6431 hlav/6219 medzinárod/5826 spoloč/5761 pracov/5515 základ/5264 národ/5174 pek/5145 osob/5112 samot/4777 skutoč/4549 život/4535 vnútor/4446 súčas/4417 posled/4157 pôvod/4129 jas/3913 roč/3888 vhod/3822 význam/3759 potreb/3757 dneš/3755 výraz/3632 pres/3614 ústav/3509 finanč/3468 zdravot/3421 červe/3266 mož/3237 rodin/3040 príjem/2952 trest/2913 duchov/2895 cestov/2872 dol/2837±325 nádher/2747 več/2719 prirodze/2665 priemer/2660 úspeš/2614 koneč/2540→2541
+0
−1
staveb/2490 výbor/2484 zele/2420 bež/2387 samostat/2338 dostatoč/2330 kvalit/2304 verej/2270 okres/2237 osobit/2233 tradič/2168 všeobec/2164 víťaz/2131 vianoč/2127 hudob/2105 súkrom/2104 nebezpeč/2102 jem/2059 nepríjem/2055 obchod/2046 moder/2046 let/2037 pev/2026 nároč/1997 stude/1990 noč/1988 úžas/1903 zásad/1895 percent/1887 obyčaj/1878 pokoj/1840 schop/1837 znač/1829 dreve/1802±30 odbor/1782 odliš/1737 výnimoč/1730 každoden/1705 chlad/1699 opač/1692 informač/1685 úpl/1683 prítom/1664 šťast/1648 mesač/1610 voleb/1598 čud/1596 hor/1468→1584
+110
−107
prísluš/1576 povin/1573 slávnost/1553 zim/1528 straš/1518 študij/1509 jedineč/1494 zahranič/1469 den/1458±41 jednot/1435 nevyhnut/1428 vzájom/1424 závereč/1421 úvod/1406 krv/1398 smut/1377 slneč/1355 komplex/1340 jednoznač/1319 pravidel/1310 doprav/1303 mobil/1299 kamen/1290 hroz/1290 sluš/1277 vod/1259 podstat/1257 striebor/1221 (3312/322028)

nezrelý ktorý nemá dokončený (fyzický al. duševný) vývin; svedčiaci o tom; ktorý nedosiahol potrebnú úroveň, potrebný stupeň dokonalosti (op. zrelý): nezrelé plody, nezrelá mládežnedozretýzelený (o plodoch; ktorý nedozrel; pren. o duševnej sfére): Nejedzte nezrelé, nedozreté, zelené ovocie!; nezrelé, nedozreté problémynevyzretý (nie úplne, dokonale zrelý; op. vyzretý) • pren. expr. nedovarený: hrušky sú ešte nevyzreté; nezrelé, nevyzreté, nedovarené umelecké dielonedospelý (ktorý nedosiahol dospelosť, vyspelosť): nezrelý, nedospelý mladík (op. dospelý); nedospelé názory (op. vyspelé) • nevyspelýkniž. infantilný (op. vyspelý): nezrelá, nevyspelá mládež; nevyspelá kultúra; politicky nevyspelý, infantilný človeknehotový (ktorý ešte nedosiahol konečné štádium vývinu): nehotový odborník, nehotové myšlienkynevyvinutýnerozvinutýpren. expr. nedonosený: nevyvinutá, nerozvinutá osobnosťneskúsený (bez potrebných skúseností): článok napísal nezrelý, neskúsený autor

p. aj mladý


trávnatý porastený trávou • zatrávnenýzatrávnatený: trávnaté, zatrávnené ihriskopren. zelený: trávnatý, zelený koberec


zelený majúci farbu ako svieža tráva, listy stromov a pod. • jasnozelenýživozelenýostrozelenýsýtozelený: jasnozelené šaty, živozelená siatina, sýtozelený májový lessvetlozelenýslabozelenýbledozelený (zelený s bledým odtieňom): bledozelená blúzazelenožltýžltozelenýkaki (neskl.; zelený so žltým odtieňom): kaki košeľazlatozelený (zelený so zlatým odtieňom): zlatozelené šíre poliapren. mačací (o farbe očí) • fosforový (zelený ako fosfor) • zelenavýzelenkavýzelenastýzelenkastýnazelenastýnazelenalýnazelenkastý (trocha sfarbený do zelena): zelenkavá voda; nazelenkasté svetlozried. zelenistý: zelenisté vody (Kalinčiak)tuhozelenýtmavozelenýtemnozelenýfľaškovozelený (zelený s tmavým odtieňom): tmavozelený plotzelenomodrýmodrozelenýbelasozelenýzelenobelasýtyrkysovýakvamarínovývodový (zelený s modrým odtieňom): tyrkysový, akvamarínový prsteň; steny vodovej farbytrávovýtrávovozelenýhráškovýhráškovozelenýsmaragdovýsmaragdovozelenýmalachitovýmorský (zelený ako tráva, hrášok, smaragd, malachit, ako more): nohavice hráškovej farby; smaragdová, malachitová zeleň; morská farbaolivovýolivovozelený (zelený ako olivy): olivovozelený odtieň látkyšedivozelenýsivozelený (zelený do siva) • expr.: zelenučkýzelenušký

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zelený, 2. st. zelenší príd.

1. majúci farbu ako svieža tráva, svieže lístie, ako smaragd: z-á farba; z-á tráva, z-é listy, z. mach; z-é ovocie nezrelé; z. svah, z-é úbočia; z-á farba, z. klobúk, z-á uniforma, z-é oči, z-á voda, z-é sklo; z-á sedma, osma v kartách; z-á ceruzka píšuca na zeleno; z-é svetlo a) zelenej farby, b) signál na križovatke, pri ktorom slobodno prechádzať; je z. ako túz veľmi bledý a) od zimy; b) pre chorobu; chlapci v z-om vojaci; kniž. niesť z-ú ratolesť ísť, prichádzať niekam so zmierlivými úmyslami; poľov. má z-ú krv je poľovník; žel. z-á ulica voľný priechod vlaku na trati, bez zastavenia;

spodst. zelená, -ej ž. a) hovor. zelená farba ako signál na voľno pri doprave; novin. dať niečomu z-ú postarať sa o hladký priebeh niečoho, o úspech niečoho ap.; b) hovor. zastar. storokorunová bankovka za buržoáznej ČSR: Nehraj, Cigán, tu máš zelenú. (Fr. Kráľ) Dostal zelenú a naučenie, čo všetko má kúpiť. (Tomašč.);

spodst. zelený, -ého m. zastar. príslušník, stúpenec agrárnej strany za buržoáznej ČSR;

2. v odborných názvoch bližšie určuje druh: vín. z. sylván; záhr. ringlota z-á; z. hrášok, z-á paprika, z-á fazuľka; zool. žlna z-á; chem. z-á skalica síran železnatý; poľnohosp. z-é krmivo z čerstvých rastlín; z-é hnojivo pripravené zaoraním čerstvých rastlín; z-á hniloba hubovitá choroba na tabaku; lek. z. zákal druh očnej choroby;

3. hovor. expr. mladý, neskúsený, mladistvý: z. mládenec, z-é chlapčisko; pren. t-é táraniny (Šolt.); z-é písačky (Mráz.); t-é reči (Kal.);

na zeleno, do zelena: farbiť niečo na z. (do z.); poľnohosp. kukurica skrmovaná na z. čerstvá, zelená;

zelene prísl.: mašina z. natretá (Vám.) na zeleno; expr. uškieral sa z. (Jil.) mladícky, neskúsene;

zelenosť, -ti ž. zelené zfarbenie, zafarbenie, zeleň

zeleno p. zelený


zelenosť p. zelený


zelený príd
1. majúci farbu trávy, sviežich listov, smaragdu: chrusti, howniwale, zelene mussky, genž na zeline biwagi (KoB 1666); (tovariš) powynen bude prypowedne dwa dukaty z uherskeho zlata položyt a dwa ffunty wosku, wedle obyczage prwnych nassych predkuw dwe zelene swycze (HLOHOVEC 1674); oko widj barwy, co bijle neb černe, zelene neb modre (OP 1685); čerstwa trawa, to očjm zdrawj zraku pridawa, rano tedy po zelenych horach chod, v wečer prochazeg se okolo wod (MBF 1721); frons: semperflorens: wzdycky zeleny, kwitnucy (KS 1763); zelena ratolest (AP 1769); zelená barwa wečného blahoslawenstwa nádege gest znamenj (BN 1796);
x. pren ted gsem se nawadila s tim dluhobokim zelenim psom (S. ĽUPČA 1689); já se po vás smútim, i vy sa budete, nebo již pomaly listí promeníte, stratíte zelene rucho veselosti (ASL 1781) budete smútiť
L. Z-ý štvrtok cirk štvrtok vo veľkonočnom týždni: pominulimy czasy, totizto Zeleni cztwrtek, z nedbanliwosty ohen w dome wissiel (ILAVA 1631); coena Domini: Zeleny čtwrtek, stúl Páně (WU 1750);
x. náb cesta do neba nejde po z-j lúke cesta do neba je plná odriekania: neni do neba tak lahka cesta, nejde sa tam po ružach, ne po rozkossach, ne po zeleneg luce, ale po trnj a bodlačy, po twrdeg a kamenisteg ceste (MiK 18. st); z-ý kameň smaragd: smaragdus: smaragd, zeleny kameň (KS 1763); strakopud z-ý zool strakopud, strachopud ďatlovitý vták Picus viridis: picus viridis: strakopud zeleny (KS 1763); z-é, záhradné veci zelenina: forum olitorium: zeleny rynek, kde zahradne weci zelené prodawagi (KS 1763); z-ý veniec, vienok, venček panenstvo: ješte k tomu, muj najmilší, tobe daruji tento vínek zelený; ó, panno prekrásna, nikdy nesprznená, vždy zelenym vencom pekne ozdobena (ASL 1603; 1763); svuj zeleny venček a zlaty prstenček skladala (Pie 18. st); ako tráva z-ý veľmi: toho gisteho zduteho a zastidleho barana dal paholku zarezati, že anj krew z neho netekla a maszo yako trawa zelene bylo (KRUPINA 1689 E)
F. zelene Wganoce, bila Welka noc (PR 18. st) keď na Vianoce niet snehu, bude na Veľkú noc
2. nezrelý: zelene a nezrale, trpke zubom, plicom y prsom sskody (HL 17. st)
P. atpn Zeleny ( 1494 s. l.); -o prísl k 1: 2 lawice z mekeho drewa zeleno barwene (WZ 1797); viridis: zeleno (PD 18. st); -osť ž zelené zafarbenie, zeleň: léto swau zelenostj w krasnem wency chodj (PoP 1723-24); dobry strom ku užytku zelenost dostawa (GŠ 1758); haluze pomáli ze zelenosty oblúpene, wpádagi do suchég starosty (PT 1778)


želený príd ľutovaný: rozkoš má, vždicki želená, ustavične naríkaná (BR 1785)

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ZELENÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 128×, celkový počet lokalít: 43, najčastejšie výskyty v lokalitách:
STUDENEC, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES (od r. 1996 LEVOČA) – 16×;
SPIŠSKÉ PODHRADIE, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES (od r. 1996 LEVOČA) – 9×;
SPIŠSKÁ NOVÁ VES, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 8×;
PIEŠŤANY, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 7×;
TOPOĽČANY, okr. TOPOĽČANY – 5×;
NAD JAZEROM (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 5×;
BREZNO, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 4×;
RADVAŇ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 4×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
...

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum ZELENÝ DVOR v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 4):
KOŠICKÁ NOVÁ VES (KOŠICE); SEVER (KOŠICE); SÍDLISKO ŤAHANOVCE (KOŠICE); ŤAHANOVCE (KOŠICE)
Urbanonymum ZELENÝ KRÍČOK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
TRNAVA
byť čerstvé a zelené être frais et verts
farba : zelená alebo žltá couleur : verte ou jaune
indigová, modrá, zelená, žltá indigo, bleu, vert, jaune
jeden zelený a dva un vert et deux
kazajku zo zeleného zamatu veste de velours vert
zelenom, a pokladali sa vert et se prenaient
zelený a dva červené vert et deux rouges
zelený lúč do priestoru rayon vert dans l'espace
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu