zelený, 2. st. zelenší príd.
1. majúci farbu ako svieža tráva, svieže lístie, ako smaragd: z-á farba; z-á tráva, z-é listy, z. mach; z-é ovocie nezrelé; z. svah, z-é úbočia; z-á farba, z. klobúk, z-á uniforma, z-é oči, z-á voda, z-é sklo; z-á sedma, osma v kartách; z-á ceruzka píšuca na zeleno; z-é svetlo a) zelenej farby, b) signál na križovatke, pri ktorom slobodno prechádzať; je z. ako túz veľmi bledý a) od zimy; b) pre chorobu; chlapci v z-om vojaci; kniž. niesť z-ú ratolesť ísť, prichádzať niekam so zmierlivými úmyslami; poľov. má z-ú krv je poľovník; žel. z-á ulica voľný priechod vlaku na trati, bez zastavenia;
spodst. zelená, -ej ž. a) hovor. zelená farba ako signál na voľno pri doprave; novin. dať niečomu z-ú postarať sa o hladký priebeh niečoho, o úspech niečoho ap.; b) hovor. zastar. storokorunová bankovka za buržoáznej ČSR: Nehraj, Cigán, tu máš zelenú. (Fr. Kráľ) Dostal zelenú a naučenie, čo všetko má kúpiť. (Tomašč.);
spodst. zelený, -ého m. zastar. príslušník, stúpenec agrárnej strany za buržoáznej ČSR;
2. v odborných názvoch bližšie určuje druh: vín. z. sylván; záhr. ringlota z-á; z. hrášok, z-á paprika, z-á fazuľka; zool. žlna z-á; chem. z-á skalica síran železnatý; poľnohosp. z-é krmivo z čerstvých rastlín; z-é hnojivo pripravené zaoraním čerstvých rastlín; z-á hniloba hubovitá choroba na tabaku; lek. z. zákal druh očnej choroby;
3. hovor. expr. mladý, neskúsený, mladistvý: z. mládenec, z-é chlapčisko; pren. t-é táraniny (Šolt.); z-é písačky (Mráz.); t-é reči (Kal.);
na zeleno, do zelena: farbiť niečo na z. (do z.); poľnohosp. kukurica skrmovaná na z. čerstvá, zelená;
zelene prísl.: mašina z. natretá (Vám.) na zeleno; expr. uškieral sa z. (Jil.) mladícky, neskúsene;
zelenosť, -ti ž. zelené zfarbenie, zafarbenie, zeleň