zeleň1 -e ž.
1. zelené sfarbenie, zelená farba: z. stromov, listov, z. rôznych odtieňov
2. zelený porast: svieža z. parkov, mesto potrebuje veľa z-e
3. zelené farbivo: chrómová, parížska z.; listová z. chlorofyl
zeleň2 -a m. jedna zo štyroch farieb v kartách;
zeleňový príd.: z-é eso
zeleň1, -ne ž.
1. zelená farba; zelené farbivo: zafírová, smaragdová z.; z. lúk, lesov, pašienkov; chem. chrómová z., kobaltová z.; horská z. malachit; bot. listová z. chlorofyl;
2. kniž. rastliny al. len ich zelená časť, najmä lístie: búdky zeleňou zarastené (Tim.) Koberce po chodbách, zeleň. (Tat.) Hory a lesy stoja bez zelene. (Dobš.)
zeleň2, -a m. jedna zo štyroch farieb v kartách
(jeden) zeleň; (bez) zeleňa; (k) zeleňu; (vidím) zeleň; (hej) zeleň!; (o) zeleni; (so) zeleňom;
(dva) zelene; (bez) zeleňov; (k) zeleňom; (vidím) zelene; (hej) zelene!; (o) zeleňoch; (so) zeleňmi;
(jedna) zeleň; (bez) zelene; (k) zeleni; (vidím) zeleň; (hej) zeleň!; (o) zeleni; (so) zeleňou;
(tri) zelene; (bez) zelení; (k) zeleniam; (vidím) zelene; (hej) zelene!; (o) zeleniach; (so) zeleňami;