zdvorilý príd. kt. sa správa podľa pravidiel spoloč. správania, slušný; kt. je prejavom takého správania: z. predavač, manžel; z. úsmev, z-é správanie;
zdvorilo, zdvorile prísl.: z. odmietnuť;
zdvorilosť -i ž.: falošná z., prejav z-i; učiť dieťa z-i
zdvorilosť vlastnosť prejavujúca sa správaním podľa pravidiel spoločenského správania: je známy svojou zdvorilosťou • úslužnosť • slušnosť: slušnosť mu bola cudzia • dvornosť • galantnosť • gavalierstvo • gavalierskosť (zdvorilosť často voči ženám, starším a pod.): vyznačoval sa galantnosťou • uhladenosť • pozornosť: je samá pozornosť • úctivosť • kniž. spôsobnosť
zdvorilý príd.
1. správajúci sa jemne, slušne, uhladene, pozorne, galantne, dvorne: z. muž, mládenec, gavalier;
2. ktorý je prejavom jemnosti. slušnosti, uhladenosti, pozornosti: z. pozdrav, úsmev, z-é reči, z-é správanie;
zdvorile i zdvorilo prísl.: pozdraviť, pokloniť s z., správať sa z., hovoriť z.;
zdvorilosť, -ti ž.
1. správanie, konanie niekoho zdvorilého. Čašník s náramnou zdvorilosťou zapaľuje cigarety. (Pláv.)
2. obyč. v mn. č. zdvorilé slová; lichôtky: Bečelujú a roztápajú sa vo zdvorilostiach. (Kuk.) (Brigita) odpovedala na jeho zdvorilosti zošpúlenými ústami. (Jégé);
zdvorilôstka, -y, -tok ž. zdrob. expr.
(jedna) zdvorilosť; (bez) zdvorilosti; (k) zdvorilosti; (vidím) zdvorilosť; (hej) zdvorilosť!; (o) zdvorilosti; (so) zdvorilosťou;
(štyri) zdvorilosti; (bez) zdvorilostí; (k) zdvorilostiam; (vidím) zdvorilosti; (hej) zdvorilosti!; (o) zdvorilostiach; (so) zdvorilosťami;